Bezpečným liekom pre znechutených je viera, modlitba a práca. Viera a činnost’ dodajú istotu a uspoko— jenie, ktoré sa bude dennodenne rozmáhat’, Ste v pokušení povolit’ ustaranosti alebo úplne zmalomysel’nieť? Ani v najtemnejších dnoch, keď vás všetko desí, sa nebojte . Verte v Boha, on vie , čo potrebujete . On je všemohúci. Jeho nekonečná láska a zl’utovanie sa nikdy nevyčerpá. Nebojte sa, že nesplní svoje zasl’úbenie. On je večná pravda; nikdy nezmení z mluvu, ktorú uzavrel s tými,čo ho milujú,a svojim verným služobníkom dá tol’ko sil, kol’ko potrebujú /PK,str. 164 až 165 /. KS 107.1
Proti duchovnej lenivosti je len jediný liek práca, práca pre tých, čo potrebujú vašu pomoc /4T, str.236 /. KS 107.2
Pre ochabujúcu, pochybujúcu a chvejúcu sa dušu má Kristus len tento recept. Zarmútení a pred Pánom reptajúci l’udia majú vstať a pomáhat’ tým, čo pomoc potrebujú / 6T , str. 266 / . KS 107.3
Kresťania, ktorí sa ustavične prehlbujú v opravdivosti, horlivosti, zápale a láske, nikdy neodpadnú / RH,7 . 6. 1887 /. KS 107.4
Ludia neochotní pomáhat’ v tomto nesebeckom úsilí možu prežívat’ určitú duchovnú nemoc , unavit’ sa v boji, pochybovat’, reptat’, hrešiť a 1’utova.ť , kým nakoniec nestratia posledný zmysel pre to, v čom spočíva pravé náboženstvo . Vedia , že sa nemožu vrátit’ do sveta, a tak sa držia v predmestí ciel’a so svojou malichernou žiarlivosťou, závisťou, sklamaniami a výčitkami. Stále vyhl’adávajú chyby a pasú sa na omyloch a pokleskoch svojich bratov.Vo svojom náboženskom živote ma— jú len beznádejnú, nedoverivú a bezútešnú skúsenosť / RH, 2. 9.1890 /. KS 107.5
Keď Ježiš odchádzal, každému človekovi určil úkol a “ ničnerobenie ” je neospravedlnitel’nou výhovorkou .V bratskom spoločenstve je “ničnerobenie” príčinou mnohého utrpenia, pretože satan zaujme myse! leňochov vlastnými plánmi a zamestná ich ... “Ničnerobenie” svedčí proti bratom a sestrám a v cirkvi Kristovej plodí nezhodu. Ježiš hovorí: “Kto nezhromažďuje so mnou , rozptyl’uje ” / RH ,13.3. 1888 / . KS 108.1
Bratia a sestry, mnohí z vás sa vyhovárajú, že nemajú patričné schopnosti, aby mohli pomáhat’ iným. Stvoril’vás snáď Boh naozaj tak neschopných? Nie je táto neschopnost’ skor následkom vašej nečinnosti a vy v nej len svojvďne zotrváte ? Nedal vám Boh ani jedinú hrivnu, aby ste ju použili v jeho službe a nie pre viastné pohodlie a uspokojenie? Uvedomili ste si svoju povinnost’ ako jeho služobníci, ktorí majú priná— šať úžitok rozumným a náležitým používaním zverených hrivien? Nezanedbali ste svoju príležitost’ a použili ste svoje sily k tomu ciel’u? Je to až príliš pravda, že málokto si uvedomuje svoju skutočnú zodpovednost’ pred Bohom /5T, str. 457 /. KS 108.2
Mnohí majú predstavu, že kvoli zamestnaniu nemožu už pre záchranu l’udí nič vykonat’ a ničím prispieť pre pokrok Vykupitel’ovho diela. Vravia, že nemožu robit’ polovičatú prácu, a preto sa radšej odvracajú od náboženských povinností a života a hrúžia sa do sveta. Pre svoje zamestnanie zabúdajú na Boha, a to sa mu nel’úbi. A.k je niekto tak zaneprázdnený, že je to na úkor jeho duchovného života a dokonalej svatosti v bázni Božej, mal by si nájsť také zamestnanie, aby mohol byť každú chvíl’u s Ježišom / 2T , str . 233 -234 / . KS 108.3