Loading...
Larger font
Smaller font
Copy
Print
Contents

Z pokladu svedectiev I.

 - Contents
  • Results
  • Related
  • Featured
No results found for: "".
  • Weighted Relevancy
  • Content Sequence
  • Relevancy
  • Earliest First
  • Latest First
    Larger font
    Smaller font
    Copy
    Print
    Contents

    Verejná modlitba

    Kristus svojim učeníkom príkladne ukázal, že ich modlitby majú byť krátke, majú vyjadrovať to, čo práve potrebujú, nič viac. Nepriamo tým naznačil rozsah i obsah ich modlitieb a pamätal aj na ich túžby po časných a duchovných požehnaniach spolu s vďačnosťou za ne. Aký to zrozumiteľný vzor modlitby! Vyjadruje skutočne potrebu všetkých. Na obvyklú modlitbu stačí jedna či dve minúty. Môžu byť prípady, keď k modlitbe zvláštnym spôsobom nabáda Boží Duch, a prosby vyznievajú v duchu. Roztúžená duša vzdychá po Bohu. Duch človeka zápasí, ako zápasil Jákob, a bez zvláštnych prejavov Božej moci si neodpočinie. To sa zhoduje s Božou vôľou.1PS 196.4

    Mnohí sa však modlia rečnícky či kazateľsky. Oni sa modlia kvôli ľuďom, nie Bohu. Keby sa modlili k Bohu a naozaj by vedeli, čo robia, zhrozili by sa nad svojou opovážlivosťou, formou modlitby konať Bohu prednášku, akoby Stvoriteľ vesmíru potreboval zvláštne informácie o všeobecných otázkach, týkajúcich sa pozemských vecí. Takéto modlitby sú ako zvučiaci kov a znejúci cimbal. V nebi sú však bezcenné. Unavujú Božích anjelov a nudia aj smrteľníkov, ktorí sú nútení počúvať ich.1PS 197.1

    Ježiš sa často modlieval, čo neuniklo pozornosti ľudí. Utiekal sa do osamelých hájov alebo skalných tiesňav, aby vyrozprával svoje prosby nebeskému Otcovi. Keď sa záležitosti a denné starosti skončili a unavení ľudia hľadali odpočinok, Ježiš trávil tento čas pri modlitbe. Modlitbu by sme nemali znevažovať, pretože je príliš málo bdelého modlitebného úsilia a ešte menej rozvážneho modlenia v duchu. Vrúcna a prenikavá modlitba je vždy na mieste a nikdy neunaví. Taká modlitba zaujme a osvieži všetkých, čo sa usilujú o zbožný život.1PS 197.2

    Súkromná modlitba sa zanedbáva a toto je príčina mnohých dlhých, únavných a bezduchých modlitieb v bohoslužobných zhromaždeniach. Mnohí zahrňujú do svojich modlitieb zanedbané povinnosti celého týždňa, modlia sa stále dookola, akoby chceli ponaprávať svoju nedbalosť a utíšiť svoje nespokojné svedomie, ktoré ich stále znepokojuje. Myslia si, že takouto modlitbou si získajú Božiu priazeň. Tieto modlitby sa končievajú tak, že strhávajú aj iných na nízku úroveň a do duchovnej tmy. Keby si kresťania vzali k srdcu Kristovo napomenutie o bdení a modlitbe, boli by vo svojej bohoslužbe oveľa rozvážnejší.1PS 197.3

    *****

    Musíme sa zhromaždiť okolo kríža. Kristus ukrižovaný musí byť predmetom úcty, rozhovoru a nášho najradostnejšieho zážitku. Mali by sme mať takéto zvláštne chvíle, aby sme si vo svojich myšlienkach občerstvili všetko, čo prijímame od Boha a vyjadrili svoju vďačnosť za jeho veľkú lásku, prejavili ochotu s dôverou vložiť všetko do rúk, ktoré boli za nás pribité na kríž. Tu by sme sa mali učiť hovoriť jazykom sľúbenej krajiny a spievať piesne Siona. V tajomstve a sláve kríža môžeme postihnúť cenu človeka a vtedy uvidíme a pocítime dôležitosť záchranného úsilia pre našich spolublížnych, aby aj oni mohli byť povýšení k Božiemu trónu. (Testimonies For The Church, zv. 4, s. 462)1PS 197.4

    Larger font
    Smaller font
    Copy
    Print
    Contents