Ako máme svätiť sobotu^{*Testimonies For The Church, zv. 2, s. 582-585.}

Boh je milosrdný. Jeho požiadavky sú múdre a v súlade s dobrotou a láskavosťou Božej povahy. Hlavným účelom soboty bolo blaho človeka. Človek totiž nebol stvorený kvôli sobote, pretože sobota prišla po stvorení človeka ako jedna z jeho potrieb. Pán Boh si po šesťdňovom stvorení sveta odpočinul a požehnal deň svojho odpočinku. Oddelil ho aj na oddych človeka, aby si pri pohľade na nebo alebo zem uvedomil, že Boh to všetko stvoril za šesť dní a v siedmy deň si odpočinul. Pohľad človeka na hmatateľné dôkazy Božej nekonečnej múdrosti mu mal napĺňať srdce láskou a úctou k Stvoriteľovi.1PS 198.1

Ak máme posvätne zachovať sobotný deň, nemusíme zostávať ďaleko od krás prírody, medzi stenami bez čerstvého, osviežujúceho vzduchu. Nijako by sme však nemali dovoliť, aby nám v Boží svätosobotný deň rozptyľovali myseľ starosti o každodenné povinnosti a obchodné záležitosti. V tento deň by sme nemali uvažovať o obvyklých svetských záujmoch. Myseľ sa nám však neosvieži, nepovzbudí a nepovznesie, ak budeme celú sobotu tráviť medzi stenami, počúvať dlhé kázne a únavné, bezobsažné modlitby. Ak sobotu trávime takto, potom ju vlastne zneužívame. Nespĺňa totiž pôvodný Boží zámer. Sobota bola predsa ustanovená ako požehnanie ľuďom; mala odvádzať ich myseľ od každodennej práce a viesť ju k úvahám o Božej dobrote a sláve. Veriaci sa majú schádzať a rozprávať o Bohu, vymieňať si myšlienky a názory o prav- dách jeho Slova a určitý čas venovať náležitej modlitbe. To všetko by práve v sobotu nemalo byť únavné, príliš zdĺhavé či nezaujímavé.1PS 198.2