Kresťanská rekreácia
Premýšľala som o tom, aký rozdiel môže byť medzi naším dnešným zhromaždením a obvyklými zhromaždeniami neveriacich ľudí. Namiesto modlitby, úvah o Kristovi a o duchovných veciach by sme vo svetských zhromaždeniach najskôr počuli všedné reči, nerozvážne žartovanie a hlučný smiech. Šlo by najmä o to, aby účastníci mali od začiatku čo najviac voľného času na prázdne a nezávažné rozhovory. My sa naproti tomu snažíme v našich zhromaždeniach správať tak, aby sme sa domov vrátili s vedomím, že sme nikomu z účastníkov neublížili a nešírili sme škodlivý vplyv.1PS 200.1
V tomto ohľade sa mnohí neosvedčujú a neuvedomujú si svoju zodpovednosť za vplyv svojho každodenného správania. Zabúdajú, že z dojmov, ktoré zanechávajú v mysli iných pri každom spoločenskom styku, budú musieť Pánovi vydať počet. Ak svojím vplyvom odvádzajú myseľ prítomných od Boha a ich pozornosť obracajú k márnostiam, k neuváženým krokom a k záujmu o svetské záľuby, raz sa za to budú musieť zodpovedať. Ak ide o ľudí vplyvných, zastávajúcich zodpovedné miesto, ktorých nesprávny príklad môže strhnúť iných, potom na nich spočíva väčšia zodpovednosť za to, že nežili v súlade s Božím slovom.1PS 200.2
Príležitosť, z ktorej sa dnes tešíme, zodpovedá mojim predstavám o rekreácii. Snažila som sa podať o tom svoje názory. Tie sa však dajú skôr ilustrovať, než vyrozprávať. Asi pred rokom som tu bola na podobnom zhromaždení. Takmer všetko prebiehalo vtedy dôstojne, no niečo predsa len nebolo, ako byť malo. Niektorí z prítomných začali príliš žartovať. Nie všetci zúčastnení boli členmi našej cirkvi a vplyv na nich nebol práve najlepší.1PS 200.3
Veríme však, že aj keď sme si sem prišli občerstviť ducha a osviežiť telo, Pán od nás očakáva, že výsledok vynaložených snáh bude čo najlepší. Môžeme sa spoločne schádzať tak ako dnes a všetko robiť na Božiu slávu. Naše rekreačné stretnutia môžeme a máme viesť tak, aby sme vedeli lepšie plniť svoje povinnosti a aby aj vplyv na našich spoločníkov bol bezúhonný. Tak by to malo byť najmä v takýchto prípadoch, aby sme sa všetci cítili dobre. Potom sa budeme domov vracať duševne i telesne občerstvení a znova sa s ešte väčšou nádejou a odvážnejšie pustíme do práce.1PS 200.4
Veríme, že na zemi máme prednosť každodenne oslavovať Boha. Veríme, že na svete nežijeme len pre zábavu a uspokojenie vlastných záľub. Sme tu nato, aby sme slúžili ľuďom a spoločnosti boli požehnaním. Keby sme mysleli iba na to, ako sa zabaviť a rozptýliť, ako to robia mnohí svetsky zmýšľajúci ľudia, nemohli by sme práve im byť užitoční a v spoločnosti by sme nemohli šíriť požehnaný vplyv. Nemôžeme sa teda oddávať nijakým takým zábavám, ktoré by nás vyčerpávali a bránili nám spĺňať každodenné povinnosti.1PS 201.1
Chceme hľadať to, čo je vznešené a krásne. Myseľ chceme odpútavať od vecí viditeľných, málo dôležitých a pominuteľných. Túžime po tom, aby sme na takýchto stretnutiach načerpali nové sily. Zo všetkých rekreačných zhromaždení a radostných podujatí máme získať potrebnú silu byť lepšími ľuďmi. Z každého spoľahlivého zdroja chceme čerpať novú odvahu, nové povzbudenie a posilu, aby náš život smeroval k čistote a svätosti, nie k nízkej úrovni okolia...1PS 201.2
1PS 201.3