Stratený syn

Bola som upozornená na podobenstvo o stratenom synovi, ktorý si vyžiadal od Otca svoj diel majetku. Vlastný záujem chcel oddeliť od otcovho a zariadiť sa po svojom. Jeho otec ho prosil a napomínal; no syn svojvoľne opustil otca, akoby ho neznepokojovali jeho rady a výčitky.1PS 216.2

Syn si myslel, že bude šťastný, keď bude môcť zužitkovať svoj podiel, ako sa mu bude páčiť, bez ohľadu na rady a napomínanie kohokoľvek. Nechcel sa znepokojovať vzájomnou záväznosťou. Na spoločnom hospodárstve s otcom mal otec naňho určité nároky. On si však neuvedomoval nijakú povinnosť voči svojmu veľkodušnému otcovi. Vo svojom sebectve a nerozvážnom odboji podľahol myšlienke, že časť otcovho vlastníctva patrí jemu. Požadoval teda svoj podiel, hoci na nič nemal právo a nič nemal ani dostať.1PS 216.3

Len čo mu nezaslúžený poklad omámil sebecké srdce, syn odišiel svojou cestou preč z domu, aby aj zabudol, že otca vôbec mal. Sprotivil sa mu otcov dohľad a bol rozhodnutý za každú cenu dosiahnuť vytúženú radosť. Keď svojím hriešnym životom premárnil všetko, čo od otca dostal, v krajine nastal hlad a on sa ocitol v strašnej núdzi. Začal ľutovať svoj hriešny zhon po výstredných radostiach. Prišiel o všetko a zúfalo mu chýbali peniaze, ktoré nerozvážne premárnil. Bol nútený zostúpiť z výšin svojho hriešneho hýrenia k válovom ošípaných. Keď zašiel, ako len najďalej mohol, spomenul si na láskavosť a dobrotu svojho otca a cítil, že ho potrebuje. Uvedomil si svoju opustenosť a biedu. Jeho neposlušnosť a hriech vyústili do odluky od otca. Zvažoval prednosti a hojnosť, v akej žijú otcovi sluhovia, kým on, vlastnou vinou odcudzený otcovskému domu, hynie hladom. Pokorený nešťastím sa rozhodol, že sa kajúcne vráti k svojmu otcovi. Bol ako žobrák zbavený nielen slušného, ale aj toho najnutnejšieho oblečenia. Nedostatok ho zbedačil a hlad vysilil.1PS 216.4