Pšenica a kúkoľ
V jednom podobenstve, ktoré Ježiš povedal svojim učeníkom, pripodobnil nebeské kráľovstvo poľu, kde človek zasial dobré semeno. Kým však spal, nepriateľ mu tam nasial kúkoľ. Hospodár dostal otázku: „Pane, či si ty nezasial dobré semeno na svojom poli? Kde sa teda vzal kúkoľ?“ Matúš 13,27-30. Keby vernosť a bdelosť neochabovali, keby nikto duchovne nespal a nezanedbával strážnu povinnosť, nemal by nepriateľ takú jedinečnú príležitosť rozsievať kúkoľ medzi pšenicu. Satan nikdy nespí. Bdelo využíva každú príležitosť a posiela svojich služobníkov šíriť blud, ktorý má v mnohých neposvätených srdciach dobrú pôdu.1PS 219.1
Mnohí úprimní veriaci zosmutneli, ich skúšky a bolesti sa znásobene rozrástli zo semien, ktoré obťažujú, znechucujú a ochromujú každé ich úsilie. Svojim služobníkom chcel však Pán dať dôležité naučenie na každý prípad: „Nechajte, nech oboje rastie spolu.“ Násilne nevytrhávajte kúkoľ, aby sa pritom nepoškodilo ani jediné pšeničné steblo. Ako kazatelia, tak aj členovia by mali dávať pozor a nehorliť len povrchne. Sme v nebezpečenstve, že sa vynasnažíme liečiť mnohé cirkevné rany, ktoré by sa zahojili aj samy. Predčasne sa usilovať riešiť nejaké záležitosti v ktoromkoľvek zbore je nesprávne. Mali by sme veľmi pozorne, trpezlivo a zdržanlivo znášať tieto ťažkosti a nepúšťať sa do riešenia v prirodzenom zápale, ktorý chce všetko urovnať.1PS 219.2
V malom zbore v (...) tiež takto predčasne triedili a rozdeľovali. Keby Boží služobníci boli postrehli dôraz naučenia nášho Spasiteľa, ktoré plynie z podobenstva o pšenici a kúkoli, boli by si počínali inak. Prv než sa rozhodneme vylúčiť z cirkvi hoc aj tých najnehodnejších, mali by sme každý prípad čo najdôkladnejšie a s modlitbou preskúmať, aby sme im nedali ani najmenšiu príležitosť na sťažnosti, že boli z cirkvi vylúčení.1PS 219.3
Rozhodovanie v (...) vytvorilo opozičnú stranu. Niektorí boli okrajovými poslucháčmi, druhí kamennými a ešte iní prijímali pravdu do srdca s tŕňovým porastom, ktorý udúšal dobré semeno. Tí všetci by neboli nikdy dosiahli kresťanský charakter. Bolo tam však niekoľko jednotlivcov, ktorým bolo treba venovať pozornosť, povzbudiť ich a boli by sa utvrdili v pravde. No rozhodovanie bratov R. a S. vyvolalo predčasnú krízu, takže v celej záležitosti sa prejavil nedostatok rozvahy a súdnosti.1PS 219.4
Ak treba niektorých vylúčiť z cirkvi, ako bol aj satan vylúčený z neba, nájdu si zástancov. Existuje pohotová skupina tých, ktorých viac ovplyvňujú jednotlivci než Boží Duch a zdravé zásady, a títo vo svojej neposvätenosti sú vždy hotoví zastať sa neprávosti, ľutovať a spolucítiť s tými, čo si to najmenej zasluhujú. Títo obhajcovia naliehavo ovplyvňujú iných, zrazu sa všetko javí inak, vzniká veľká škoda a mnoho ľudí je duchovne otrávených. Satan svojím odbojom strhol tretinu anjelov. Tí sa odvrátili od Otca a jeho Syna a pridali sa k odbojníkovi. Keď na to pomyslíme, tým opatrnejšie by sme sa mali rozhodovať. Čo iné okrem ťažkostí a zmätkov môžeme očakávať v práci s ľuďmi myšlienkovo natoľko rozdielnymi? Toto musíme znášať a nesnažiť sa vytrhávať kúkoľ, aby sa nevytrhla aj pšenica.1PS 220.1