Výchova k samostatnosti

Zdá sa, že v mnohých rodinách zanechala určitá výchovná metóda svoj vplyv na deťoch. Keď sa však tento systém láme, deti akoby nevedeli samostatne myslieť, konať a rozhodovať. Tak dlho boli pod tvrdým dohľadom, ktorý nepripúšťal samostatné uvažovanie a konanie ani tam, kde je to nevyhnutné, že deti sa ani len neodvážia samostatne sa rozhodovať. Keď potom opúšťajú rodičov a majú byť samostatní, ľahko ich zvádzajú názory a úsudky iných. Nemajú ustálenú povahu. Neprebúdzal sa v nich vlastný úsudok ani len v rámci praktických potrieb, a preto sa ich myseľ nerozvinula a nezosilnela. Rodičia ich viedli tak dlho, že deti sa vo všetkom spoľahli na nich; ich rozumom a úsudkom sú rodičia.1PS 223.1

Na druhej strane treba dbať o to, aby deti nemysleli a nekonali celkom nezávisle od rodičov a učiteľov. Deti treba vychovávať, aby rešpektovali overené mienky a dali si od rodičov a učiteľov poradiť. Výchova by ich mala tak usmerniť, aby uznali, že zmýšľanie rodičov a učiteľov je pre nich užitočné. Keď potom od rodičov a učiteľov odchádzajú, ich charakter nebude ako vetrom ohýbaná trstina.1PS 223.2

Prísna výchova mladých bez primeraného zamerania na samostatné myslenie a konanie, kde by sa v rámci daných možnosti rozvinula sebaúcta a dôvera vo vlastné tvorivé schopnosti, vždy vychová ľudí rozumovo a mravne oslabených. Keď sa neskôr majú osvedčiť ako samostatní jednotlivci, ukáže sa, že boli krotení ako zvieratká, a nie vychovávaní. Prísna rodičovská a učiteľská disciplína vôľu neusmerňovala, ale si ju len násilne podriaďovala.1PS 223.3

Rodičia a učitelia sa vychvaľujú tým, že dokonale ovládli myseľ a vôľu svojich detí; no prestali by sa chváliť, keby mohli sledovať životné osudy svojich detí, ktoré priam despoticky ovládli. Takto vychovávané deti vôbec nie sú pripravené obstáť v tvrdých situáciách života. Ak sú potom prinútené uvažovať a konať samostatne, bez rodičovského alebo učiteľského dohľadu, je takmer isté, že sa rozhodnú nesprávne a podľahnú moci pokušenia. V bežnom živote sa im nedarí a podobné nedostatky vykazuje aj ich náboženský život. Keby vychovávatelia detí a mládeže mohli vidieť budúce následky svojich pomýlených metód, zmenili by svoj výchovný postup. Učitelia, ktorí sa tešia, že takmer úplne ovládajú vôľu svojich žiakov, nie sú najlepšími pedagógmi, aj keď im to zatiaľ môže lichotiť.1PS 223.4

Boh neurčil, aby jeden človek myšlienkovo ovládal druhého. Tí, čo sa snažia myseľ, svedomie a vôľu svojich žiakov odlievať vo forme vlastnej osobnosti, berú na seba veľkú zodpovednosť. Takíto žiaci sa môžu pri určitých príležitostiach osvedčiť ako dobre vycvičení vojaci. Len čo sa však dozor stratí, prejaví sa u nich nedostatok samostatného zásadového správania. Najužitočnejší a trvale úspešní učitelia sú tí, čo svojich žiakov vedú k tomu, aby si uvedomili, že na nich samých záleží, či z fondu vlastných síl dorastú na spoľahlivých ľudí, ktorí obstoja v každej životnej situácii. Ich dielo sa povrchným pozorovateľom nemusí javiť ako najlepšia metóda a ich snahy nemusia byť také docenené ako snahy učiteľov bezvýhradne ovládajúcich myseľ a vôľu svojich žiakov. No ich ďalší život prinesie ovocie lepšej výchovnej metódy.1PS 224.1

Rodičom a učiteľom, ktorí priveľa mentorujú, hrozí nebezpečenstvo nie práve priateľského vzťahu k deťom a žiakom. Často sú príliš neprístupní a správajú sa odmerane, a tým si detské srdcia nezískajú. Lepším vzťahom k žiakom, úprimným záujmom o všetky ich snahy a záujmy, vrátane športu, ochotou byť občas medzi nimi ako deti, by ich aj obšťastnili, aj získali ich lásku a dôveru. Deti by potom čoskoro ochotne rešpektovali autoritu rodičov a učiteľov. Dobré zvyky a zásady učiteľa by sa mali pokladať za dôležitejšie predpoklady než jeho knižné vzdelanie. Ak je úprimným kresťanom, iste pocíti potrebu primerane obrátiť pozornosť svojich žiakov na telesnú, rozumovú, mravnú a duchovnú výchovu. V snahe o správny vplyv by sa učiteľ mal dôkladne ovládať a jeho srdce by malo oplývať kresťanskou láskou k žiakom, čo sa prejaví aj v jeho celkovom správaní, v slovách i skutkoch. Učiteľ má mať pevný charakter, len tak môže formovať myseľ svojich žiakov a uvádzať ich do vedných poznatkov. Včasná výchova mladých všeobecne usmerňuje ich povahu pre život. Tí, čo sa zaoberajú výchovou mládeže, mali by veľmi starostlivo prebúdzať rozumové schopnosti svojich zverencov, aby ich mohli v živote čo zužitkovať najlepšie.1PS 224.2