Verný Abrahám

Uvažujem nad príkladom verného Abraháma, ako z poslušnosti k Božiemu príkazu v nočnom videní v Beer-Šebe putuje s Izákom. Pred sebou vidí vrch, ktorý určil Boh za obetné miesto, berie drevo z pleca svojho sluhu a ukladá ho na Izáka, ktorého mal obetovať. Vykročil s pevným, hoci smrteľne zápasiacim rozhodnutím vykonať to, čo od neho žiada Boh. So zlomeným srdcom a rozochvenou rukou pripravuje oheň, pričom sa Izák pýta: Otče, tu je oheň a drevo, ale kde je obeť? Abrahám mu to však teraz nemôže povedať!1PS 248.2

Otec a syn postavili oltár a pre Abraháma nadchádza strašná chvíľa oznámiť Izákovi to, čo mu celou cestou zvieralo srdce, že totiž obeťou je sám Izák. Izák už nie je chlapec, je to mladík, ktorý, ak bude chcieť, môže odoprieť podvoliť sa rozhodnutiu a vôli svojho otca. On však neobviňuje svojho otca z pomätenosti, ani sa nesnaží zmeniť jeho úmysel. Podrobuje sa, dôveruje láske svojho otca, a je si istý, že by nepriniesol túto strašnú obeť svojho jediného syna, keby to od neho nežiadal sám Boh. Na Boží rozkaz Izáka zväzujú trasúce sa, láskavé ruky súcitného otca. Syn sa podrobuje, že bude obeťou, pretože verí v rýdzosť svojho otca. Keď je však všetko hotové, keď otcova viera a synova podriadenosť prešli skúškou, Boží anjel pridŕža Abrahámovu vystretú ruku, ktorou má zabiť syna, a vraví mu, že to stačí. „Teraz už viem, že sa bojíš Boha a neodoprel si mi ani svojho syna, toho svojho jediného.“ 1. Mojžišova 22,12.1PS 248.3

Z tohto Abrahámovho skutku viery máme mať úžitok aj my. Tento čin nás učí, ako máme dôverovať Božím požiadavkám, nech sú akokoľvek ťažké a bolestné, a deti učí dokonalej podriadenosti rodičom a Bohu. Abrahámova poslušnosť nás poúča, že nič nám nemá byť také vzácne, aby sme to nemohli odovzdať Bohu.1PS 248.4