Mladí svätitelia soboty
V modlitebni v Monterey mi Pán 22. augusta 1857 ukázal, že mnohí ešte nepočuli Ježišov hlas a že zachraňujúce posolstvo ich neoslovilo a nezmenilo ich život. Viacerí mladí ľudia nie sú spojení s Ježišom. Božia láska nemá miesto v ich srdci; preto sú pod vplyvom svojich prirodzených sklonov a nepoznajú moc Božieho Ducha ani moc spasenia.1PS 32.1
Tí, čo skutočne majú Ježišovu vieru, nebudú sa hanbiť ani báť niesť kríž pred skúsenejšími ľuďmi. Ak sa úprimne rozhodnú ísť cestou spravodlivosti, potom radi prijmú každú pomoc, ktorú im môžu poskytnúť starší kresťania. Tí im ochotne pomôžu. Srdcia preteplené láskou k Bohu sa nedajú zdržiavať maličkosťami vo svojom kresťanskom živote. Budú svedčiť o pôsobení Božieho Ducha v nich, o tom budú spievať a to bude témou ich modlitieb. Prekážkou mládeže je povrchná zbožnosť a neposvätenosť. Ich vlastný spôsob života ich odsudzuje. Vedia, že nežijú tak, ako sa na kresťanov patrí, a preto strácajú dôveru v Boha i v cirkev.1PS 32.2
Prečo sa mladí ľudia cítia voľnejšie, keď nie sú medzi nimi starší? Vtedy sú v spoločnosti seberovných. Každý je presvedčený, že je taký dobrý ako ten druhý. Ani jeden z nich ešte nedosiahol cieľ. Porovnávajú sa jeden s druhým a zabúdajú sa porovnávať s tým jediným dokonalým a pravým Vzorom. Skutočným vzorom je len Ježiš. Jeho sebaobetavý život je nám príkladom.1PS 32.3
V duchu som videla, ako málo sa mládež o tento Vzor zaujíma a ako málo sa jej zdôrazňuje. Mladí ľudia vedia len málo trpieť a zapierať sa pre svoju vieru. Na obeť sotvakto z nich pomyslí. V tomto ohľade celkom prestali nasledovať svoj Vzor. Videla som, že z ich spôsobu života bolo zrejmé, že im ide najmä o vlastné ja a uspokojenie vlastných záujmov. Zabúdajú na Muža bolestí, ktorý poznal útrapy. Ježišovo utrpenie v Getsemane, jeho krvavý pot v záhrade, tŕňová koruna na jeho svätej hlave – to všetko im nič nehovorí. Sú ochromení. Ich citlivosť otupela, stratili všetok zmysel pre tú veľkú obeť, ktorú za nich priniesol Kristus. Môžu počúvať o kríži a o klincoch, ktoré prebodli ruky a nohy Božieho Syna, ale v ich srdci to zostáva bez ozveny.1PS 32.4
Anjel povedal: „Keby títo vošli do svätého mesta a smeli sa tešiť z jeho krásy a slávy, vôbec by nechápali, ako draho bolo toto dedičstvo zaplatené. Nikdy by sa nezamysleli nad hĺbkou čistej Spasiteľovej lásky. Nepili z kalicha, z ktorého pil on, a neboli pokrstení jeho krstom. Takto otupení ľudia by boli poškvrnou neba. Len tí, čo mali podiel na Kristovom utrpení, čo prišli z veľkého súženia a v Baránkovej krvi si umyli rúcha, sa môžu tešiť z neopísateľnej slávy neba a jeho nevystihnuteľnej krásy.“1PS 33.1
Nedostatok tejto nutnej prípravy vylúči väčšinu mladých vyznávačov, pretože sa nechcú opravdivo a horlivo usilovať o to, aby dosiahli pokoj, ktorý je sľúbený Božiemu ľudu. Nechcú úprimne vyznať svoje hriechy, aby im mohli byť odpustené a vymazané. Tieto hriechy budú v krátkom čase zjavné v celej svojej ošklivosti. Božie oko nedrieme. Pán vie o každom hriechu, ktorý uniká smrteľnému pohľadu. Vinníci vedia, ktoré hriechy majú vyznať, aby srdce každého z nich mohlo byť pred Bohom čisté. Ježiš im teraz dáva príležitosť, aby svoje hriechy mohli vyznať, v hlbokej pokore ich oľutovať a usilovať sa o čistotu života podľa pravdy. Teraz je čas kajúcneho zrieknutia sa neprávostí a vyznania hriechov, inak sa hriešnik s nimi stretne v deň Božieho súdu.1PS 33.2