Zodpovednosť chudobných

Poniektorí sú ochotní dať podľa toho, čo majú, a myslia si, že Boh už od nich nič viac nežiada, pretože nemajú nijaké veľké majetky. Ich príjem pri plnení rodinných povinností im nedovoľuje niečo ušetriť. Nejeden z týchto ľudí by sa však mohol spýtať sám seba: Dávam podľa toho, čo by som mohol mať? Boh chcel, aby sa uplatnili všetky telesné a duševné schopnosti človeka. Poniektorí zanedbávajú zdokonalenie svojich schopností, ktoré majú od Boha. Údelom človeka je práca. Len hriech spôsobil, že prácu sprevádza kliatba. Telesné, duševné a mravné blaho človeka nevyhnutne vyžaduje, aby trávil život v užitočnej práci. „Buďte neúnavní v horlivosti!“ – napomína apoštol Pavel.1PS 266.3

Lenivým životom nemôže Boha osláviť ani boháč, ani leňoch. Všetok kapitál, ktorý mnohí chudobní ľudia majú, je čas a telesná sila, a toto sa často premárni v obľúbenom pohodlí a nezodpovednom leňošení, takže nemajú čo priniesť Pánovi v desiatkoch a obetiach. Ak kresťanom chýba múdrosť, ako treba čo najlepšie pracovať a najrozumnejšie zužitkovať svoje duševné a telesné schopnosti, mali by mať toľko pokory a poradiť sa so svojimi bratmi; ich lepší úsudok by mohol nahradiť ich nedostatky. Mnohí chudobní ľudia, ktorí sa teraz uspokoja s tým, že pre blaho svojich blížnych a pre pokrok Božieho diela nerobia nič, mohli by vykonať veľa, keby chceli. Za fond svojej fyzickej sily sú Bohu tak zodpovední, ako boháč za svoj finančný kapitál.1PS 266.4

Niektorí z tých, čo by svoje prostriedky mali vložiť do Božej pokladnice, budú z nej ešte prijímať. Mnohí z teraz chudobných by však mohli zlepšiť svoje postavenie, a to rozumným zužitkovaním svojho času. Nemali by sa nechať vtiahnuť do patentových podnikov a mali by ovládať svoje sklony k špekulatívnemu podnikaniu a snažiť sa prostriedky nadobudnúť trpezlivou, vytrvalou námahou. Keby sa úspešní ľudia dali ochotne poučiť, mohli by si zvyknúť na sebazaprenie či prísnu sporivosť a boli by spokojní, že dary môžu dávať, nie brať. Je mnoho lenivých služobníkov. Keby chceli konať podľa svojich síl, zakúsili by také veľké požehnanie v službe iným, a skúsenostne by poznali, že „blahoslavenejšie je dávať než prijímať“.1PS 267.1

Správne usmernená obetavosť ovplyvňuje duševné a mravné sily ľudí a podnecuje ich k najzdravšej činnosti: pomáhať trpiacim a podporovať pokrok Božieho diela. Keby si tí, čo majú prostriedky, uvedomili, že za každý utratený peniaz sú Bohu zodpovední, ich domnelé potreby boli by oveľa menšie. Keby sme mali citlivejšie svedomie, videli by sme mnoho zbytočne vydaných peňazí na uspokojenie chúťok, pýchy, márnivosti a na zábavy a zaznamenali by sme nezodpovedné mrhanie Pánovými prostriedkami, ktoré sa mali venovať jeho dielu. Tí, čo márnia majetok svojho Pána, budú mu neskôr musieť vydať počet zo správcovstva.1PS 267.2