Varovanie bohatým

Keby kresťania menej vydávali zo svojho bohatstva na ozdobu svojho tela či okrasu vlastných domov a menej strácali vo výstrednej, zdraviu škodlivej hojnosti na svojich stoloch, mohli by do Božej pokladnice priniesť väčšie dary. Tým by šli v šľapajach svojho Vykupiteľa, ktorý opustil nebesá, bohatstvo a slávu a pre nás schudobnel, aby sme my večne zbohatli. Ak sme príliš chudobní, aby sme verne odovzdávali Bohu desiatky a obete, ktoré od nás žiada, určite sme príliš chudobní aj na to, aby sme sa draho obliekali a bohato stolovali, pretože takto utrácame peniaze svojho Pána škodlivou povoľnosťou samoľúbosti a vlastnej sláve. Naozaj by sme sa mali spýtať sami seba: Aký poklad sme si odložili v Božom kráľovstve? Sme bohatí v Bohu?1PS 267.3

Svojich učeníkov poučil Ježiš o lakomstve. „Nato im povedal toto podobenstvo: Bohatému človeku prinieslo pole hojnú úrodu. Premýšľal teda a povedal si: Čo urobím? Lebo nemám si kde zhromaždiť úrodu. A povedal: Toto urobím: zborím si stodoly, postavím väčšie a tam si zhromaždím všetko obilie a všetko, čo mám. Potom si povedal duši: Duša, máš dosť všetkého na mnoho rokov; odpočívaj, jedz, pi, veseľ sa! Ale Boh mu riekol: Blázon, tejto noci požiadajú tvoj život od teba; a čo si pripravil, komu to zostane? Tak bude s tým, kto si zhromažďuje poklady, a nie je bohatý v Bohu.“ Lukáš 12,16-21.1PS 267.4

Dĺžka a šťastie života nespočívajú v množstve pozemského majetku. Tento nerozumný vrcholne sebecký boháč si nahromadil poklady, ktoré nemohol zužitkovať. Žil len pre seba. Klamal v podnikaní a robil špekulatívne obchody, no ďakovať Bohu a milovať ho nevedel. Olupoval siroty a vdovy. Okrádal svojich blížnych, len aby mohol hromadiť časný majetok. Mohol si odložiť poklad v nebi, ktorý sa nekazí, ale pre svoje lakomstvo stratil svet tento i budúci. Tí, čo pokorne a na oslavu Boha užívajú prostriedky, ktoré im zveril on, dostanú neskôr svoj poklad z rúk Pána s požehnaním: „Správne dobrý a verný sluha... Vojdi do radosti svojho Pána!“ Matúš 25,23.1PS 268.1

Keď sa zamýšľame nad nekonečnou obeťou prinesenou pre spásu ľudí, premáha nás úžas. Keď v ľudských srdciach víťazí sebectvo a sú v pokušení ponechať si svoj podporný príspevok v ktoromkoľvek šľachetnom diele, mali by sa utvrdiť v pravde myšlienkou na to, že Pán, bohatý na neoceniteľné nebeské poklady, sa odvrátil od všetkého toho a schudobnel. Nemal, kde by si hlavu položil. Všetku túto obeť priniesol pre nás, aby sme my mohli dostať večné bohatstvo.1PS 268.2

Kristus šiel cestou sebazaprenia a obete; touto cestou musia ísť aj všetci jeho učeníci, ak chcú byť nakoniec v jeho sláve. Vlastné srdce si zaťažil všetkým tým, čo trápi človeka. Svetsky zmýšľajúci ľudia sú otupení. Vidia iba pozemské veci, ktoré sú len tieňom slávy a hodnoty nebeských vecí. Za pozemským ziskom vedia obísť zem i more. Vedia sa zaprieť a trpieť, len aby dosiahli čo chcú, a predsa sa odvracajú od nebeských pokladov a nestoja o večné hodnoty. Božie dielo zvyčajne najviac podporujú ľudia pomerne chudobní. Zo svojho mála vedia byť veľkodušní. Svoju obetavosť si vypestovali štedrosťou. Keď sa ich výdaje začali vyrovnávať s príjmom, túžba po pozemskom bohatstve sa nemohla uplatniť a rozrásť.1PS 268.3

Mnohých však počiatočný úspech pri získavaní pozemského majetku núti stále počítať, ako dlho bude trvať, kým si nadobudnú určitú sumu. Pre svoju ustarostenosť o získanie čo možno najväčšieho bohatstva nemôžu bohatnúť v Bohu. Ich štedrá obetavosť neudrží krok s ich hromadením. Ako rastie túžba po bohatstve, tým viac sa k pokladu pripútava ich srdce. Každý prírastok majetku umocňuje nenásytnú túžbu mať ešte viac. Vtedy poniektorí začnú uvažovať, že Pánov desiatok je predsa len prísny a nespravodlivý nárok. Písmo však hovorí: „Ak pribúda majetku, neupínajte k nemu srdce.“ Žalm 62,11. Mnohí povedali: Keby som bol bohatý, ako ten či onen, mohol by som dať viac do Božej pokladnice. Svoje bohatstvo by som použil len na pokrok Božieho diela.“ Pán skúšal takýchto ľudí, dal im bohatstvo, ale s bohatstvom prišlo veľké pokušenie a ich obetavosť bola oveľa menšia než v čase chudoby. Silná túžba po väčšom bohatstve im tak ovládla myseľ i srdce, že upadli do modloslužby.1PS 268.4