Milovanie sveta
Pokušenie, ktorým satan zaútočil na nášho Spasiteľa na „veľmi vysokom vrchu„, je jedným z najzákernejších pokušení, s akým sa človek stretáva. Satan ponúkol Kristovi svetské kráľovstvá v celej ich sláve ako dar pod podmienkou, že mu vzdá česť, ktorá patrí niekomu vyššiemu. Náš Pán spoznal zákernosť tohto pokušenia, a rázne ho odmietol a zvíťazil nad ním pre našu spásu. Kristus by nebol pokúšaný v tomto ohľade, keby človeka nemalo postihnúť rovnaké pokušenie. Svojím odmietnutím nám dal príklad, ako sa máme správať, keby satan prišiel aj k nám a chcel nás zviesť, aby sme prestali čestne bojovať boj viery.1PS 283.1
Nikto nemôže byť Kristovým nasledovníkom a pritom milovať veci tohto sveta. Ján vo svojom prvom liste píše: „Nemilujte svet, ani to, čo je vo svete. Ak niekto miluje svet, nie je v ňom Otcova láska.“ 1. Jána 2,15. Náš Vykupiteľ, ktorý odolal tomuto satanovmu pokušeniu v jeho najprudšom útoku, dobre pozná, aké nebezpečenstvo sa skrýva v povoľovaní pokušeniu a v hriešnej láske k svetu.1PS 283.2
Kristus sa stotožnil s ľudstvom tým, že vzal na seba toto pokušenie a zvíťazil za človeka. Svojimi varovnými napomenutiami nás ohradil proti tým útokom, ktorými by satan pri človeku najlepšie uplatnil svoje pokušenia. Vedel, že satan zvíťazí nad ľuďmi, ak neovládnu najmä svoju chuť a ak nepremôžu túžbu po svetskom bohatstve a sláve. Povedal: „Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde ich zožiera hrdza mole, a kde sa zlodeji vlamujú a kradnú. Zhromažďujte si poklady v nebi, kde ich nezožiera ani hrdza, ani mole a kde sa zlodeji nevlamujú a nekradnú. Veď kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce. Nikto nemôže slúžiť dvom pánom. Buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo k jednému bude lipnúť a druhým pohŕdať. Nemôžete slúžiť Bohu i mamone.“ Matúš 6,19-21.24. Kristus nám tu predstavuje dvoch pánov – Boha a svet. Jasne ukázal, že obom nemožno naraz slúžiť. Ak prevláda záujem o tento svet a láska k nemu, nebudeme si ceniť veci, ktoré vyžadujú našu sústredenú pozornosť. Láska k svetu vylučuje lásku k Bohu a naše prvoradé záujmy podriaďuje svetským záľubám. Ak veciam tohto sveta venujeme bezvýhradnú pozornosť, potom nemôžeme bezvýhradne uprednostniť Božie záujmy. Naše skutky ukážu, do akej miery slúžime pozemským hodnotám. Najväčšiu starostlivosť, úzkosť a úsilie pohlcujú svetské záujmy, kým večné hodnoty sú len na druhom mieste. Satan vtedy dostáva tú poctu, ktorú žiadal od Krista a ktorú od neho nedostal. Práve sebecké milovanie sveta narúša vieru Kristových nasledovníkov a oslabuje ich mravnú silu. Čím viac milujú svoje pozemské statky, tým viac sa vzďaľujú od Boha a strácajú podiel na Božej prirodzenosti, ktorá by im v pravom svetle ukázala porušenosť svetských vplyvov, ako aj nebezpečenstvá, ktoré ich ohrozujú.1PS 283.3
Cieľom satanských pokušení je predstaviť svet veľmi pôvabne. Láskou k bohatstvu a k svetskej sláve nadobúda satan podmanivú moc, ktorou si získava náklonnosť aj medzi vyznávačmi kresťanstva. Mnohí kresťania obetujú všetko, aby získali bohatstvo, a čím lepšie sa im to darí, tým menej lásky majú k vzácnej pravde a menej záujmu o jej šírenie. Strácajú lásku k Bohu a správajú sa nerozvážne. Čím lepšie sa im hmotne darí, tým chudobnejšími sa cítia a ľutujú, že nemajú ešte viac, no tým menej podporujú Božie dielo.1PS 284.1
Skutky tých, čo takouto chorobnou láskou lipnú na pozemských statkoch, ukazujú, že nemožno slúžiť dvom pánom – Bohu a mamone. Ich bohom sú peniaze. Moci peňazí vzdávajú česť. Všemožne slúžia svetu. Svetskému zisku obetujú aj vlastnú česť, ktorá je ich rodným právom. Táto podmanivá moc im ovláda myseľ natoľko, že sa nerozpakujú prestupovať aj Boží zákon, len aby slúžili osobným záujmom a rozmnožili svoj pozemský poklad.1PS 284.2