Kristus vyslobodzuje

Kristov príklad nám ukazuje, že jedinou našou nádejou na víťazstvo je ustavičné odrážanie satanových útokov. Ten, ktorý v zrážke s pokušením zvíťazil nad nepriateľom, pozná satanovu moc, ktorá ovláda ľudstvo, a za nás nad ňou zvíťazil. Z jeho víťazstva máme úžitok; vo svojej snahe odporovať satanským pokušeniam môžeme svoju slabosť oprieť o jeho silu, svoju nehodnosť ohradiť jeho zásluhami, a zaštítení jeho trvalou mocou v prudkých pokušeniach odolávať v jeho všemocnom mene a zvíťaziť, ako on zvíťazil.1PS 285.1

Náš Vykupiteľ nám svojím nevýslovným utrpením na dosah sprístupnil vykúpenie. Na tomto svete nezožínal úctu a bol takmer neznámy, aby svojím obdivuhodným ponížením a pokorením mohol povýšiť ľudí a umožnil im prijať nebeskú poctu a nesmrteľnú radosť v jeho kráľovstve. Bude azda padlý človek reptať za to, že do neba možno vojsť len cez tvrdé boje, poníženie a častú námahu?1PS 285.2

Nejedno pyšné srdce sa spýta: „Načo sa potrebujem pokoriť a kajať skôr, ako smiem mať istotu, že ma Boh prijal a než dosiahnem nesmrteľnú odmenu? Prečo cesta k nebu nie je bez ťažkostí, príjemnejšia a pôvabnejšia? Všetkých týchto pochybujúcich a reptajúcich jednotlivcov odkazujeme na náš veľký Vzor, ako trpí pod bremenom ľudskej viny a ako znáša najprudšie útoky hladu. Bol bez hriechu, a čo viac, bol Pánom neba, no pre človeka sa stal hriechom. „On bol prebodnutý pre naše priestupky, zmučený pre naše neprávosti. On znášal trest za náš pokoj, jeho jazvami sa nám dostalo uzdravenia.“ Izaiáš 53,5.1PS 285.3

Kristus obetoval všetko pre človeka, len aby ho zachránil pre nebo. Teraz má padlý človek ukázať, čo obetuje pre Krista, aby mohol získať nesmrteľnú slávu. Tí, čo majú len trochu správnu predstavu o veľkosti spásy a o jej cene, nikdy nebudú reptať, že musia rozsievať v slzách a že údelom kresťana v tomto živote je boj a sebazaprenie. Podmienky spásy určil človeku Boh. Cez poníženie a znášanie kríža má kajúcny hriešnik nájsť útechu a pokoj. Myšlienka, že Ježiš sa podrobil takému poníženiu, aké človek nikdy nepodstúpi, a priniesol obeť, akú človek nikdy neprinesie, by mala umlčať každý reptajúci hlas. Človek prežíva vrcholnú radosť, keď pred Bohom úprimne ľutuje, že prestupoval jeho zákon a keď verí v Krista ako Vykupiteľa a Obhajcu hriešnika.1PS 285.4

Ľudia sa snažia opatriť si majetok v tomto živote za veľkú cenu. Namáhajú sa, znášajú ťažkosti, sebazaprenie, len aby získali nejaké svetské hodnoty. Prečo by hriešnik mal byť menej ochotný niečo zniesť, vytrpieť a obetovať, len aby si opatril nehynúci poklad: večný život a nevädnúci veniec slávy? Nekonečné poklady neba, dedičstvo, ktoré svojou hodnotou presahuje každú predstavu a k tomu večnú hojnosť slávy; toto musíme získať za každú cenu. Nemali by sme reptať, keď sa nám treba zaprieť, pretože Pán života a slávy to vytrpel pred nami. Utrpeniu a nedostatku by sme sa nemali vyhýbať, pretože Majestát neba to prijal za hriešnikov. Obetovanie pohodlia by v nás nemalo vyvolať ani jedinú myšlienku nespokojnosti, pretože Spasiteľ to všetko ochotne znášal kvôli nám. Keď spočítame všetko svoje odriekanie, sebazaprenie a obete, v každom ohľade nás to stojí oveľa menej, než to stálo Pána života. Každá obeť, ktorú môžeme priniesť, stráca význam v porovnaní s tým, čo pre nás vykonal Kristus.1PS 286.1