Moc chuti^{*Testimonies For The Church, zv. 3, s. 485-492.}

Jedným z najmocnejších pokušení, s ktorým musí človek bojovať, je chuť. Medzi mysľou a telom existuje skrytý a obdivuhodný súvis. Navzájom sa ovplyvňujú. Najdôležitejšou úlohou nášho života by mala byť snaha zachovať si také zdravé telo, aby mohlo rozvinúť všetky svoje sily a aby všetky časti tohto živého stroja mohli harmonicky spolupracovať. Nedbať o telo znamená zanedbávať aj myseľ. Chorobné telo a nerozvinutá myseľ Božích detí nemôžu plne oslavovať Pána. Povoľovať chuti na úkor zdravia je zločinné zneužívanie zmyslov. Kto je akokoľvek nestriedmy, či už v jedení, alebo pití, mrhá svojimi telesnými silami a oslabuje si mravnú odolnosť. Nevyhne sa odplate, ktorá nasleduje po prestúpení prírodného zákona.1PS 291.1

Vykupiteľ sveta vedel, že neovládaním chuti sa oslabí telesná sila a myseľ sa otupí natoľko, že sväté a večné veci zostanú bez povšimnutia. Kristus vedel, že svet sa oddal nestriedmosti v jedení a pití a že to rozvracia mravnú silu. Ak uprednostňovanie chuti natoľko ovládlo človeka, že prelomiť jej moc si vyžiadalo takmer šesťtýždňový pôst Božieho Syna v záujme človeka, – aké úsilie tu čaká kresťana, ak má zvíťaziť, ako zvíťazil Kristus! Silu pokušenia uspokojiť zvrátenú chuť možno merať len Kristovou nevýslovnou úzkosťou pri pôste na púšti.1PS 291.2

Kristus vedel, že ak sa má plán spasenia splniť, dielo vykúpenia človeka treba začať tam, kde sa začal jeho pád. Adam padol práve v tejto oblasti. Svoje vykupiteľské dielo začal Kristus reformou telesných zvyklostí človeka, aby do ľudskej pamäti tým hlbšie vštepil záväznosť poslúchať Boží zákon. Vinu na úbytku a degenerácii ľudstva možno prisúdiť predovšetkým ukájaniu zvrátenej chuti.1PS 291.3

Na všetkých, najmä však na kazateľoch, ktorí zvestujú pravdu, spočíva veľká zodpovednosť, aby zvíťazili nad svojou chuťou. Mohli by byť oveľa užitočnejší, keby ovládli svoju chuť a žiadosti. Ich rozumové a morálne sily by sa rozhojnili, keby svoje fyzické úsilie dopĺňali cvičením mysle. Prísnou striedmosťou a primeranou duševnou a telesnou činnosťou by vykonali oveľa viac a zachovali by si myšlienkovú jasnosť. Ich myšlienky a slová by plynuli voľnejšie, ich práca v cirkvi by bola zjavnejšia a vplyv na poslucháčov bol účinnejší.1PS 291.4