Biblické životopisy
Biblické životopisy sú pravdivé životné príbehy skutočných jednotlivcov. Od Adama po pokoleniach až do apoštolskej doby máme jasnú, neprizdobenú správu o tom, čo sa skutočne udialo, i prežité skúsenosti konkrétnych osobností. Mnohí sa tomu divia, že by sa inšpirované dejiny pri životopisoch zbožných mužov mohli zmieňovať aj o takých skutočnostiach, ktoré sú škvrnami ich mravnej povahy. Neveriaci s veľkým uspokojením poukazujú na tieto hriechy a páchateľom sa vysmievajú. Inšpirovaní pisatelia nie sú falošnými svedkami, a preto nezamlčujú tie stránky posvätných dejín, ktoré výrazne presahujú záznam o ľudskej krehkosti a porušenosti. Boží pisatelia zaznamenávali to, o čom rozhodol Duch Svätý; oni sami nemali nijaký vplyv na obsah. Zaznamenávali celú pravdu. Dôvody na zaznamenanie takých závažných a odstrašujúcich skutočností naša obmedzená myseľ nemôže pochopiť.1PS 305.1
Jeden z najlepších dôkazov pravosti Písma spočíva v tom, že pravda sa tu neprikrášľuje a hriechy jej hlavných postáv nezamlčujú. Mnohí môžu pripomenúť, že sa veľmi ľahko píše o tom, čo sa udialo v nejakom obyčajnom, priemernom živote. Je však známou pravdou, že ľudsky nie je možné podať nestrannú správu o niektorom súčasníkovi a veľmi ťažko sa zaznamenávajú príbehy niektorej známej osoby či ľudu bez toho, aby sme neodbočili od presnej pravdy. Ľudská myseľ je natoľko zaťažená predsudkami, že jej je takmer nemožné posúdiť niečo nestranne. Chyby opisovanej osoby buď vynikajú v krikľavých farbách, alebo jej cnosti oslňujú nestlmeným leskom podľa toho, či spisovateľ je za, alebo proti nej. Nech je historik akokoľvek rozhodnutý zostať nestranným pozorovateľom, kritika je zajedno v tom, že je veľmi ťažké byť skutočne nestranným.1PS 305.2
Božie pomazanie, povznesené nad ľudskú slabosť, však hovorí čistú, neprikrášlenú pravdu. Koľko životopisov sa napísalo o bezchybných kresťanoch, ktorí v obyčajnom domácom i cirkevnom živote žiarili ako príklady svätej zbožnosti. Nijaká škvrna nerušila krásu ich svätosti, nie je zaznamenaný nijaký poklesok, ktorý by nám pripomínal, že aj oni boli len obyčajnou hlinou a terčom obvyklých ľudských pokušení. A predsa, keby ich životopis zaznamenalo inšpirované pero, ako inak by sme ich poznali. Na povrch by vyplávala nejedna ľudská slabosť, boje so sebectvom, úzkoprsosť a pýcha, azda skryté hriechy a ustavičný zápas ducha s telom.1PS 305.3
Ani stránky súkromných denníkov neodhaľujú hriešne skutky ich pisateľov. Občas sú zachytené zápasy so zlom, no zvyčajne len vtedy, keď zvíťazila pravda. Môže v nich byť aj nejaká verná správa o chvályhodných skutkoch a šľachetných úsiliach, – a to vtedy, ak pisateľ zamýšľa poctivo si viesť verný denník o svojom živote. Ľudskej povahe je len prirodzené, že neuvádza chyby, ktoré by tam prípadne mohli nájsť naši priatelia.1PS 306.1
Keby Bibliu písali neinšpirovaní ľudia, mala by celkom odlišný ráz a zostala by znechucujúcim čítaním pre blúdiacich smrteľníkov, zápasiacich s prirodzenou krehkosťou a pokušeniami zákerného nepriateľa. V Písme máme však spoľahlivý záznam o náboženských skúsenostiach význačných postáv biblických dejín. Boží muži, ktorým Pán zveril veľké zodpovednosti, častokrát podliehali pokušeniam a dopúšťali sa hriechov práve tak, ako my v prítomnosti zaváhame a častokrát sa dopúšťame chýb. Pre naše malomyseľné srdcia je však povzbudivé vedieť, že z Božej milosti získali silu, aby sa mohli povzniesť nad svoju porušenú prirodzenosť. Keď na toto pamätáme, sami sme pripravení znova sa pustiť do zápasu.1PS 306.2