„Varujte sa lakomstva“

V Kristovom učení je mnoho výrokov vyjadrujúcich vážnosť, s akou karhal hriech lakomstva a poukazoval na nebezpečenstvo hromadenia svetského zisku a nepatričnej lásky k nemu. V príbytkoch bohatých, v chráme a na uliciach varoval tých, čo túžili po spasení: „Dajte pozor a varujte sa akejkoľvek chamtivosti.“ Lukáš 12,15. „Nemôžete slúžiť Bohu i mamone.“ Matúš 6,24; Lukáš 16,13.1PS 330.1

Práve tento rastúci zhon po peniazoch, toto sebectvo plodí túžbu po zisku, zbavuje cirkev Božej priazne a umŕtvuje jej duchovný život. Keď sú ruky i hlava ustavične zamestnané plánovaním a snahou nahromadiť bohatstvo, Božie požiadavky i potreby blížnych zostávajú zabudnuté. Ak nás Boh požehnal na majetku, nie je to preto, aby sme svoj čas a pozornosť odvracali od neho a sústreďovali na to, čo nám zapožičal. Darca je väčší než dar. Nie sme sami svoji, boli sme kúpení za veľkú cenu. Zabudli sme azda na to, že za naše vykúpenie bola zaplatená nekonečná cena? Vymrela už v srdci vďačnosť? Či Kristov kríž nezahanbuje náš sebecký, pohodlný a pôžitkársky život?1PS 330.2

Čo by sa stalo, keby sa bol Kristus dal znechutiť nevďačnosťou a tupením, s ktorým sa stretal na každom kroku, a nebol by dokončil svoje dielo? Čo by sa bolo stalo, keby nikdy nebola nadišla chvíľa, keď povedal: „Dokonané je!“? Čo by sa bolo stalo, keby sa bol vrátil do neba znechutený ľudským prijatím? Čo, konečne, by sa bolo stalo, keby sa nikdy nebol rozhodol podstúpiť smrteľný duševný zápas v Getsemane, keď tiekol z neho krvavý pot?1PS 330.3

Krista k jeho úsiliu zachrániť ľudstvo doviedla bezpríkladná láska a odovzdanosť do Otcovej vôle. Celý svoj život strávil v chudobe a sebazaprení pre padlého hriešnika. Vo vlastnom svete nemal miesta, kde by hlavu sklonil. Žneme ovocie toho bezmedzného sebaobetovania, a predsa, keď treba niečo vykonať, keď ide o to, aby naše peniaze pomohli v diele Vykupiteľa na záchranu ľudí, uhýbame od povinností a prosíme, aby sme boli ospravedlnení. Bezočivá lenivosť, bezstarostná ľahostajnosť a hriešne sebectvo nám otupujú zmysly pre Božie požiadavky.1PS 330.4

Či Kristus, Majestát neba, Kráľ slávy, musel niesť ťažký kríž i tŕňovú korunu a z kalicha piť trpký nápoj na to, aby sme my spokojne odpočívali, slúžili vlastnému ja a zabúdali na tých, za ktorých vykúpenie zomrel? Nie, dávajme, kým môžeme! Konajme, kým máme na to silu! Pracujme, kým je deň! Svoj čas a prostriedky venujme Božej službe, aby mohol byť s nami spokojný a mohli sme prijať jeho odmenu.1PS 330.5