Čiastočná poslušnosť nestačí

Čiastočné svätenie sobotného prikázania Pán neprijíma a má na hriešnikov horší vplyv, ako keby si sa k sväteniu soboty vôbec nepriznával. Pozorujú, že tvoj život odporuje tvojmu vyznaniu a prestávajú veriť kresťanstvu. Pán mieni, čo hovorí, a človek nemôže beztrestne obchádzať jeho prikázania. Príklad Adama a Evy v raji by nás mal dostatočne varovať pred akoukoľvek neposlušnosťou voči Božiemu zákonu. Hriešna odvaha našich prvých rodičov poslúchnuť zdanlivo príjemné pokušenie nepriateľa priniesla na svet vinu a zármutok. To nakoniec viedlo k príchodu Božieho Syna, ktorý opustil kráľovstvo nebies a prišiel do pozemského poníženia. Tu ho urážali, zavrhli a ukrižovali tí, ktorých prišiel zachrániť. Akú nekonečnú cenu si vyžiadala zdanlivo malá neposlušnosť v raji! Majestát neba sa obetoval, aby zachránil človeka pred odplatou za ľudskú vinu.1PS 348.1

Boh ani dnes neprehliada prestúpenie Božieho zákona, ako ho neprehliadal, keď nad Adamom vyslovil svoj súd. Spasiteľ sveta odporoval tým, čo bezstarostne a ľahkovážne hľadia na Božie prikázanie. „Kto by teda zrušil čo len jedno z týchto najmenších prikázaní a učil by tak ľudí, bude označený za najmenšieho v nebeskom kráľovstve.“ Matúš 5,19. Príklad nášho života svedčí buď úplne za pravdu, alebo proti nej. Ak sa zdá, že tvoje skutky ospravedlňujú priestupníka v jeho hriechu, ak tvoj vplyv zľahčuje prestupovanie Božích prikázaní, potom si zodpovedný nielen za seba, ale do istej miery nesieš zodpovednosť aj za následné priestupky iných.1PS 348.2

Hneď na začiatku štvrtého prikázania Boh povedal: „Pamätaj!„, lebo vedel, že človek v záplave starostí a v zmätku života bude v pokušení ospravedlňovať sa, že nedbá na zákon, alebo že pod tlakom svetských záležitostí môže zabudnúť na jeho svätú dôležitosť. „Šesť dní budeš pracovať a robiť akékoľvek svoje dielo“ (2. Mojžišova 20,9), teda každodenné povinnosti života na svetský úžitok alebo vlastné potešenie. Tieto slová sú veľmi jasné, tu sa nemožno mýliť.1PS 348.3

Brat K., ako to, že si sa odvážil prestupovať také dôležité prikázanie? Pán ťa azda výnimočne zbavil povinnosti zachovávať tento zákon, ktorý dal svetu? Či tvoje prestúpenia nebudú zaznamenané v nebeskej knihe? Súhlasil azda Pán, že tvoju neposlušnosť ospravedlní, keď budú pred jeho súdom stáť národy? Ani na chvíľu sa neklam, že tvoj hriech neprinesie zaslúžený trest. Pán navštívi tvoje prestúpenia, pretože si mal svetlo, a predsa si konal priam proti nemu. „Ten sluha, ktorý poznal vôľu svojho pána, no nepripravil sa a neplnil jeho vôľu, bude veľmi bitý.“ Lukáš 12,47.1PS 348.4

Boh dal človekovi šesť dní, aby mohol konať svoje dielo a postarať sa o každodenné záležitosti života, ale vyhradil si jeden deň, ktorý oddelil a posvätil. Dáva ho ako deň odpočinku od práce, aby sa človek sústredil na službu Bohu a na obživenie jeho duchovného stavu. Aká to nízka urážka, keď človek kradne posvätný deň a zužitkováva ho na sebecké ciele!1PS 348.5

Je to najbezočivejšia trúfalosť, keď sa smrteľný človek odvažuje od Všemohúceho žiadať si povolenie len preto, aby sa mohol postarať o vlastné a malicherné časné záujmy. Prestúpenie zákona pre príležitostné zužitkovanie soboty na svetské záležitosti je rovnako bezohľadné, ako jej úplné zavrhnutie, pretože Pánove príkazy sa stávajú záležitosťou osobného úsudku. „Lebo ja Hospodin, tvoj Boh, som silný Boh žiarlivý“ – zahrmelo na Sínaji. Nijakú čiastočnú poslušnosť, nijaký rozdelený záujem nemôže prijať ten, ktorý oznamuje, že neprávosti otcov navštívi na deťoch do tretieho a štvrtého pokolenia pri tých, čo ho nenávidia, a že sa zmiluje nad tisícami tých, čo ho milujú a zachovávajú jeho prikázania. Nie je to nijaká maličkosť olupovať blížneho. Kto takto koná, bude veľmi zahanbený. A predsa, ten, komu sa oškliví okrádať svojho blížneho, chce nehanebne okrádať svojho nebeského Otca o čas, ktorý on sám požehnal a oddelil na zvláštny účel.1PS 349.1

Drahý brat, tvoje skutky sa nezhodujú s tvojím vyznaním a tvojím jediným ospravedlnením je chabá výhovorka osobnej ľubovôle. Boží služobníci v dávnej dobe museli položiť život, aby obhájili svoju vieru. Tvoje počínanie sa nezhoduje s postojom týchto kresťanských mučeníkov, ktorí radšej vytrpeli hlad a smäd, mučenie i smrť, než by sa vzdali svojho presvedčenia a ustúpili zo zásad pravdy.1PS 349.2