Vplyv určovania času

Mnohí, čo sa nazývali adventistami, určovali čas Kristovho príchodu, udávali jeden dátum za druhým, no dosiaľ sa ani jeden predpovedaný údaj nesplnil. Presný čas príchodu nášho Pána nebol podľa Písma dosiaľ žiadnemu smrteľníkovi zjavený. O tom dni a hodine nevedia ani anjeli, služobníci tých, čo majú byť spasení. „O tom dni však a o tej hodine nevie nik, ani nebeskí anjeli, ani Syn, iba sám Otec.“ Matúš 24,36. Pretože svojvoľne určované dátumy dosiaľ vždy sklamali, svet ešte rozhodnejšie než predtým nedôveruje Kristovmu príchodu a s nechuťou hľadí na sklamanie určovateľov času. Následkom toho sa ľudia odvracajú aj od tej pravdy, ktorú opodstatňuje Božie slovo, že sa totiž všetkému p r i-b l í ž i l koniec.1PS 355.1

Sebavedomí určovatelia času svojím počínaním pomáhajú nepriateľovi ľudí, pretože skôr podporujú neveru než vieru. Odvolávajú sa na Písma a falošným výkladom uvádzajú reťaz dôkazov, ktoré zdanlivo obhajujú ich stanovisko. No opätovné sklamania ich jasne usvedčujú, že sú falošnými prorokmi, ktorí Písmo vykladajú nesprávne. Božie slovo je pravda a skutočnosť, ale ľudia zmenili jeho význam. Takéto bludy podnietili nedôveru voči Božej pravde pre tieto posledné dni. Kazatelia takmer všetkých denominácií adventistov vysmievajú. Boží služobníci však nesmú odpočívať. V proroctve predpovedané znamenia sa okolo nás rýchlo plnia. Toto by malo prebudiť každého verného nasledovníka Krista k horlivej činnosti.1PS 355.2

Tí, čo si myslia, že musia hlásať nejaký dátum, aby ovplyvnili ľud, nekonajú správne.1 Môžu tým povzbudiť ľudí a prebudiť ich obavy, no nekonajú podľa zásady. Vzruch možno vyvolať, ale po uplynutí času, ako sa to už niekoľkokrát stalo, tí, čo konali podľa určeného času, schladli, upadli do temnoty a hriechu a je takmer nemožné prebudiť ich svedomie bez nejakého veľkého vzrušenia.1PS 355.3

Za dní Nóacha sa obyvatelia starého sveta pohŕdavo vysmievali z toho, čo nazývali prehnanými obavami a predpoveďami tohto kazateľa spravodlivosti. Hanobili ho ako vizionára, fanatika a toho, kto šíri zbytočný poplach. „Ako bolo za dní Nóachových, tak bude aj za dní Syna človeka.“ Lukáš 17,26. Ľudia dnes zavrhnú vznešené posolstvo napomenutia, tak ako v dobe Nóachovej. Poukážu na falošných učiteľov, ktorí zvestujú určitú udalosť na určitý čas, a povedia, že nášmu varovnému posolstvu takisto neveria ako posolstvu tých prvých. Toto je postoj dnešného sveta. Šíri sa nevera a posolstvo o druhom príchode Krista je terčom výsmechu a tupenia. Toto všetko by malo ešte viac posilniť tých, čo veria prítomnej pravde, aby svoju vieru osvedčili skutkami. Mala by ich posvätiť pravda, ktorej veria, pretože je pre ľudí vôňou života na život, alebo vôňou smrti na smrť.1PS 355.4

Nóach kázal ľuďom svojej doby, že Boh im dá stodvadsať rokov na pokánie z ich hriechov a zachráni ich v korábe. Oni však toto milostivé pozvanie odmietli. Dostali dosť času, aby sa zriekli hriechov, zvíťazili nad zlými zvykmi a rozvíjali svoj charakter. No náklonnosť k hriechu, aj keď u mnohých spočiatku malá, ale posilňovaná opätovnou povoľnosťou, vohnala ich do neodvolateľnej záhuby. Božie milostivé varovanie bolo posmešne a pohŕdavo odmietnuté, a oni zostali napospas temnote, ktorú si zvolilo ich hriešne srdce. Ich nevera však neodvrátila predpovedanú udalosť. Tá prišla a veľký Boží hnev bol zrejmý vo všeobecnej záhube.1PS 356.1

Kristove slová by mali preniknúť do sŕdc všetkých vyznávačov prítomnej pravdy. „Dávajte si pozor, aby vaše srdcia neoťaželi obžerstvom, opilstvom a starosťami o tento život, aby vás ten deň neprekvapil ako osídlo.“ Lukáš 21,34) Na toto nebezpečenstvo nás upozorňuje sám Kristus. Dobre poznal úskalia, na ktoré denne narážame v týchto posledných dňoch, a chcel, aby sme boli na ne pripravení! „Ako bolo za dní Nóachových, tak bude aj za dní Syna človeka.“ Lukáš 17,26. Jedli, pili, sadili a stavali, ženili sa a vydávali a nevedeli o dni, keď Nóach vošiel do korábu. Vtedy prišla potopa a zachvátila všetkých.1PS 356.2

Deň Hospodinov zastihne ľudí podobne: pri práci a svetských zábavách, pri hodovaní a obžerstve, pri uspokojovaní zvrátenej chuti, pití alkoholu a fajčení omamného tabaku. Takýto je stav dnešného sveta a niečo z toho sa nachádza aj medzi veriacim Božím ľudom; poniektorí medzi nami totiž už žijú podľa jeho spôsobov a podieľajú sa na jeho hriechoch. Právnici, technici, hospodári, obchodníci, ba aj duchovní volajú: „Pokoj a bezpečnosť„, zatiaľ čo na nich prichádza náhla záhuba.1PS 356.3