Naučenie o pokore
Pán Ježiš, náš drahý Spasiteľ, dal všetkým príklad pokory, no najmä služobníkom evanjelia. Vo svojom ponížení, krátko pred zavŕšením svojho pozemského diela, a keď sa mal v moci a sláve vrátiť k svojmu Otcovi, odkiaľ prišiel, hovoril svojim učeníkom v jednom zo svojich posledných naučení o dôležitosti pokory. Kým sa učeníci dohadovali, kto bude v Božom kráľovstve väčší, sám sa opásal ako sluha a umyl nohy tým, ktorí ho nazývali Pánom a Majstrom.1PS 362.1
Jeho služba sa pomaly končila a on im mal dať už len niekoľko pripomienok. Aby však nikdy nezabudli na pokoru Božieho nepoškvrneného Baránka, veľkú a účinnú obeť za človeka, sám sa znížil a svojim učeníkom umyl nohy. Bude dobre, ak najmä naši kazatelia budú často premýšľať o záverečných udalostiach života nášho Spasiteľa. Z pokušenia, akým prešiel aj on, sa môžeme všetci naučiť to, čo je pre nás mimoriadne dôležité.1PS 362.2
Aké užitočné by bolo každý deň stráviť aspoň hodinu sústredeného uvažovania nad Kristovým životom od jasiel po Golgotu. Mali by sme ho študovať bod za bodom a svojou predstavivosťou sa živo vnárať do každej udalosti, najmä do záverečných scén jeho pozemského života. Takýmto sústredeným premýšľaním o jeho učení, utrpení a nekonečnej obeti, ktorú priniesol na vykúpenie ľudstva, smieme posilniť svoju vieru, povzbudiť svoju lásku a dať sa viac preniknúť duchom nášho Spasiteľa.1PS 362.3
Ak máme byť vôbec spasení, musíme sa všetci pod krížom učiť chápať pokánie a vieru. Kristus zniesol poníženie, aby nás zachránil od večnej záhuby. Zvolil si opovrhnutie, posmech a potupu, aby nás zaštítil. Naše prestúpenie tvorilo tú oponu temnoty, ktorá obklopovala jeho dušu a vyrvala mu výkrik, akoby bol Bohom zbitý a zabudnutý. Na seba vzal náš zármutok, Boží hnev doľahol naňho za naše hriechy. Stal sa obeťou za hriech, aby sme my mohli byť cez neho ospravedlnení pred Bohom. Všetko, čo v človekovi môže byť ešte šľachetné, sa musí pohnúť pri pohľade na Ukrižovaného.1PS 362.4
Túžim vidieť našich kazateľov viac sa opierať o Kristov kríž, aby ich srdce obmäkčila a premohla Spasiteľova čistá láska, ktorá ho pudila priniesť tú nekonečnú obeť. Keby sa naši kazatelia viac usilovali o spojenie teórie s praktickou zbožnosťou a hovorili zo srdca preniknutého duchom pravdy, videli by sme oveľa viac ľudí hrnúť sa pod zástavu tejto pravdy. Ich srdcia by boli oslovené rečou Kristovho kríža, nekonečnou ochotou a súcitom, vyjadreným v Ježišovom utrpení pre človeka. Tieto hlavné body spojené s učením našej cirkvi, by priniesli ľudu mnoho úžitku. Srdce učiteľa musí byť preniknuté skúsenostným poznaním Kristovej lásky.1PS 362.5
Mocný argument kríža presviedča o hriechu. Láska nebeského Otca, prejavená v dare Božieho Syna, v jeho potupení a smrti, aby hriešnici mohli získať večný život, tvorí celoživotné štúdium. Prosím vás, študujte znova Kristov kríž. Keby všetci pyšní a tí, ktorých srdce dychtí po ľudskej pochvale, alebo túžia vyniknúť nad svojich spolublížnych, vedeli správne posúdiť pozemskú slávu a porovnať ju s cenou Božieho Syna vtedy, keď ho zavrhli, znevážili, opľúvali tí, ktorých prišiel vykúpiť, ako bezvýznamná by sa im javila všetka sláva, ktorá pochádza od smrteľníkov.1PS 363.1
*****
Ak Boží ľud bude plniť jemu dané povinnosti vyznačené v Božom slove, zostane pokorný, oddelený od sveta a neupadne ako formálne cirkvi. Častejšie by sme mali sláviť umývanie nôh a Večeru Pánovu. Ježiš nám dal príklad a povedal, aby sme konali ako on. Videla som, že by sme tento jeho príklad mali nasledovať tak dôsledne, ako je to len možné. Bratia a sestry však nekonali vždy tak rozvážne, ako by pri umývaní nôh mali, a preto nastal zmätok. Na nových miestach by sa mal tento obrad zavádzať veľmi opatrne a rozvážne najmä tam, kde ľudia nepoznajú tento príklad a učenie nášho Pána a kde sú voči tomu predsudky. Mnoho úprimných ľudí pod vplyvom svojich bývalých učiteľov, ktorým dôverovali, má veľa predsudkov proti tejto jasnej povinnosti. Správnym spôsobom a v náležitý čas by mali byť o tom poučení.2 (Early Writings, s. 116.117)1PS 363.2