Rovnosť v prispievaní

Boh zázrakom svojej milosti opatril svojmu ľudu na púšti chlieb a mohol by obstarať všetko potrebné aj pre náboženskú službu. On to však nerobí, pretože vo svojej múdrosti vie, že mravná disciplína jeho ľudu spočíva na takej spolupráci s ním, kde každý niečo koná. Kým sa musí pravda šíriť, Božie požiadavky sa týkajú ľudí a oni sú zaviazaní dávať z toho, čo im na tento účel zveril. Boh, Stvoriteľ človeka, to svojím plánom pravidelných príspevkov zariadil tak, aby na každého pripadla táto povinnosť podľa jeho schopností. Každý sa má hodnotiť sám a dať podľa svojho úmyslu. Mnohí sú však z rodu Ananiáša a Zafíry. Domnievajú sa, že keď si ponechajú časť toho, čo Boží desiatkový systém od nich žiada, bratia sa to nikdy nedozvedia. Takto zmýšľali aj manželia, ktorých príklad sme dostali za výstrahu. Boh nás v tomto príbehu upozorňuje, že vidí do srdca. Človek pred ním nemôže skryť svoje pohnútky. Pán tu nechal trvalú výstrahu na všetky časy, aby varoval pred hriechom, ku ktorému je ľudské srdce stále naklonené.1PS 384.4

Aj keď dnes nijaké viditeľné prejavy Božej neľúbosti nestíhajú hriech Ananiáša a Zafíry, predsa je tento hriech pred Bohom rovnako ohavný a celkom iste sa vypomstí na priestupníkoch v deň súdu. Mnohí však Božie zlorečenstvo pocítia ešte v tomto živote. Keď sa dielu niečím zaviažeš, potom si sľúbil Bohu a sľub treba sväto splniť. Boh to pokladá za svätokrádež, ak si si k svojmu úžitku privlastnil niečo z toho, čo si sa zaviazal odovzdať na podporu jeho svätého diela.1PS 385.1