Vplyv svetských záväzkov

Mnohí teraz strácajú záujem o pravdu a prestávajú jej dôverovať, pretože sa dostali do úzkeho styku s neverou. Dýchajú ovzdušie pochýb, nedôvery a nevery. Vidia a počujú jej prejavy a napokon si ju obľúbia. Poniektorí môžu mať odvahu odolávať týmto vplyvom, no v mnohých prípadoch je ich viera nepozorovateľne podkopávaná a nakoniec zničená. Vtedy satan úspešne uskutočnil svoje plány. Pracoval cez svojich pomocníkov tak nebadane, že zábrany viery a pravdy boli prelomené, skôr než si veriaci jednotlivci mohli uvedomiť, kam boli vohnaní.1PS 403.3

Je nebezpečné vstupovať do manželského zväzku s neveriacim. Satan dobre vie, že v hodine sobáša mladého muža a ženy sa končia dejiny ich náboženskej skúsenosti a užitočnosti. Pre Krista sú stratení. Za čas sa môžu snažiť žiť kresťansky, ale všetko ich úsilie naráža na trvalý vplyv opačného smeru. Kedysi dávali prednosť svojej viere i nádeji a radostne o tom hovorili. Znechutilo sa im však zmieňovať sa o tejto téme, lebo vedia, že ten, s kým zviazali svoj údel, nemá o to nijaký záujem. Výsledkom je, že viera v prevzácnu pravdu zo srdca vymiera a satan zákerne zaťahuje okolo nich sieť pochybností.1PS 403.4

Nemierne užívanie dovoleného dorastá na vážny hriech. Ten, kto vyznáva pravdu, nedbá na Božiu vôľu, ak vstupuje do manželstva s neveriacim. Tým stráca Božiu priazeň a sťažuje si cestu k pokániu. Neveriaci môže mať skvelý mravný charakter, ale to, že nedbá na Božie požiadavky a pohŕda spasením, je dostatočným dôvodom, aby sa s ním takýto zväzok neuzatváral. Neveriaci môže mať podobnú povahu ako onen mladý muž, ktorému Ježiš povedal: „Jedno ti chýba,“ a to bolo práve to najpotrebnejšie.1PS 404.1

Niekedy sa tvrdí, že neveriaci je náboženstvu priaznivo naklonený a má vlastnosti, aké v manželstve možno len vítať, pravda, okrem jedného: nie je to kresťan. Hoci dôkladnejšie uváženie môže veriacemu naznačovať nenáležitosť doživotného spojenia s neveriacim, predsa v deviatich prípadoch z desiatich víťazí náklonnosť. Duchovný úpadok sa začína vo chvíli sľubu pri oltári. Náboženský zápal hasne a jedno opevnenie padá za druhým, až obaja vedľa seba stoja pod čiernou zástavou satana. Už pri svadobnej hostine víťazí duch sveta nad svedomím, vierou a pravdou. V novom domove sa zanedbáva modlitba. Ženích a nevesta si zvolili jeden druhého a prepustili Ježiša.1PS 404.2

Neveriaci nemusí spočiatku prejavovať nijaký odpor v novom zväzku. Keď sa však má stať predmetom úvah a pozornosti otázka biblickej pravdy, zrazu sa prebúdza odpor. „Keď si si ma brala, vedela si, kto som. Nechcem byť znepokojený. Ber na vedomie, že rozhovor o tvojich zvláštnych názoroch je zakázaný.“ Ak by veriaci naliehavo túžil prejaviť svoju vieru, mohlo by sa to zdať ako neláskavosť k tomu, kto nemá nijaký záujem o kresťanskú skúsenosť.1PS 404.3

Veriaci uvažuje, že v novom vzťahu musí druhovi, ktorého si vyvolil, niečo povoliť. Trpia sa spoločenské, svetské zábavy. Začína sa to veľkou neochotou, no záujem o pravdu sa pomaly zamieňa za pochybnosť a neveru. Nik by nepomyslel, že kedysi zásadný, uvedomelý veriaci a oddaný nasledovník Krista, by sa niekedy mohol stať takým rozkolísaným pochybujúcim, akým je teraz. Akú to zmenu spôsobil tento nerozvážny sobáš!1PS 404.4