Svetské radosti

Medzi zdanlivými kresťanmi všeobecne je veľmi nízka úroveň zbožnosti, takže tí, čo chcú úprimne nasledovať Krista, zisťujú, že je to namáhavejšie a ťažšie, než si mysleli. Vplyv svetsky zmýšľajúcich kresťanov mládeži škodí. Veľká väčšina z nich zrušila čiaru, ktorá ich oddeľuje od sveta. Zatiaľ čo vyznávajú, že žijú pre Krista, milujú svet. Ich viera len nepatrne brzdí ich sklony. Zatiaľ čo vyznávajú, že sú deťmi svetla, žijú v tme a sú deťmi noci a tmy.1PS 109.3

Tí, čo žijú v temnote, nemôžu milovať Boha s úprimnou túžbou osláviť ho. Nežijú vo svetle, aby mohli rozpoznať vznešenosť nebeských vecí, a preto ich ani nemôžu naozaj milovať. Nazývajú sa síce kresťanmi, pretože sa to pokladá za určitú cnosť, ale nenesú nijaký kríž. Ich pohnútky bývajú často sebecké. Niektorí z takýchto vyznávačov chodia do tanečných miestností a spolu s ostatnými sa vedia zabávať na tom, čo sa tam ponúka. Iní nejdú tak ďaleko, a predsa vedia, v ktorých spoločenských podnikoch sa možno zabaviť a rozptýliť. Ani najpozornejšie oko by na týchto kresťanoch nedokázalo postihnúť jedinú známku kresťanstva. Človek by v ich zovňajšku nenašiel nijaký rozdiel medzi nimi a najväčšími nevercami. Jednu rodinu tu tvoria zdanliví kresťania, márnotratní zhýralci, posmievači i zjavní rúhači. Boh hľadí na nich ako na jednotu ducha a skutku.1PS 109.4

Hlásiť sa ku kresťanstvu bez viery a skutkov nemá nijakú cenu. Nikto nemôže slúžiť dvom pánom. Diablove deti slúžia svojmu pánovi. Komu sa vydávajú do služby, toho služobníkmi sú. Kým sa nezrieknu diabla a všetkých jeho skutkov, nemôžu slúžiť Bohu. Služobníci nebeského Kráľa sa nemôžu bez škody zúčastňovať na zábavách a radovánkach sveta, kam chodia satanovi služobníci, hoc by akokoľvek tvrdili, že také zábavy im predsa nemôžu ublížiť. Boh zjavil sväté pravdy, ktoré majú oddeľovať jeho ľud od neveriacich a očistiť ho preňho samého. Adventisti siedmeho dňa by mali žiť podľa svojej viery. Tí, čo zachovávajú desať Božích prikázaní, vidia svet a náboženské hodnoty z celkom iného hľadiska ako zdanliví vyznávači, ktorí milujú zábavy, vyhýbajú sa krížu a prestupujú štvrté prikázanie. V dnešnej spoločenskej situácii nie je pre rodičov ľahké brzdiť svoje deti a vychovávať ich podľa zásad Písma. Povrchní vyznávači zašli od Božieho slova príliš ďaleko. Keď sa totiž Boží ľud snaží žiť podľa svätého Slova a deti vychováva podľa zásad Písma, a keď rodinu vedie podľa svojho príkladu, ako kedysi Abrahám, úbohé deti obkľúčené hriešnym vplyvom sveta si myslia, že ich rodičia sú zbytočne prísni a zbytočne ustarostení o ich spoločníkov. Prirodzene by najradšej šli za príkladom povrchných kresťanov, ktorí milujú svet a jeho záľuby.1PS 110.1

V dnešných časoch len zriedka počuť niečo o prenasledovaní a pohanení pre Krista. K formálnej zbožnosti a k zápisu do zoznamu členov zboru stačí veľmi málo sebazaprenia a obetavosti. Žiť však tak, aby sa spôsob nášho života páčil Bohu a aby naše mená boli zapísané v knihe života, to od nás vyžaduje ostražitosť, modlitebnú vrúcnosť, sebazaprenie a obetavosť. Formálni kresťania nemôžu byť mládeži príkladom, kým nezačnú nasledovať Krista. Správne skutky sú neomylným ovocím pravej zbožnosti. Sudca celého sveta odplatí každému podľa jeho skutkov. Deti, ktoré nasledujú Krista, majú pred sebou boj; denne musia na seba brať kríž, zriekať sa svetského spôsobu života a napodobňovať Kristov život.1PS 110.2

1PS 111.1