Zdravie a náboženstvo
Sú ľudia s chorobnou predstavivosťou, pre ktorých je náboženstvo tyraniou, čo ich obmedzuje ako nejaký zverák. Ustavične sa žalujú na svoju skazenosť a vzdychajú nad všeličím, čo sa im nepáči. Nemajú v srdci lásku, stále sa mračia. Mrazí ich už pri nevinnom smiechu mladých či starých. Každé osvieženie a obveselenie pokladajú za hriech. Nazdávajú sa, že myseľ treba držať na uzde a ustavične karhať. Toto je jedna krajnosť. Iní sa nazdávajú, že myseľ musí kvôli zdraviu ustavične vynachádzať nové pobavenie a rozptýlenie. Navykajú si na vzrušenie a bez neho nevedia byť. To nie sú praví kresťania. Zachádzajú do druhej krajnosti.1PS 127.1
Pravé kresťanské zásady otvárajú všetkým prameň šťastia, ktorého výšku a hĺbku, dĺžku a šírku nemožno zmerať. Kristus v nás je prameňom vody tečúcej k večnému životu. To je trvalé žriedlo, z ktorého kresťan môže piť koľko chce, a nikdy ho nevyčerpá.1PS 127.2
To, čo je príčinou ochorenia tela i duše takmer všetkých ľudí, je nespokojnosť a ustavičné bedákanie. Sú bez Boha, nemajú nádej, ktorá „vchádza za oponu„, a je „pevnou a istou kotvou“. Každý, kto má takú nádej, očisťuje sa, ako je on čistý. Títo ľudia sú zbavení ustavičných túžob, sťažností a nespokojnosti; nevetria ustavične zlo a nevyhľadávajú domnelé ťažkosti. Vidíme však mnohých, ktorí vždy majú poruke „čas skúšok„, všade ich stíha samá úzkosť, nenachádzajú nijakú útechu, ale ustavične ich desí očakávanie nejakej pohromy.1PS 127.3
Títo ľudia zneuctievajú Boha a znevažujú Kristovo náboženstvo. Nemajú pravú lásku k Bohu, blížnym a deťom; duševne sú chorí. Márne zábavy ich však nikdy neuzdravia. Ak majú byť šťastní, musí ich zmeniť sám Duch Svätý.1PS 127.4
*****
Súvis, ktorý existuje medzi ľudským duchom a telom je veľmi úzky. Keď trpí jedna časť, pociťuje to aj druhá. Duchovný stav závisí od telesného zdravia. Ak je duch uvoľnený a šťastný vedomím správneho konania a ak človek prežíva uspokojenie z obšťastňovania iných, vzniká radosť, ktorá ovplyvní celý organizmus, rozprúdi krv a posilní celé telo. Božie požehnanie je liek, a tí, čo prekypujú dobročinnosťou k iným, pocítia vo svojom srdci a živote zázračné požehnanie. (Testimonies For The Church, zv. 4, s. 60.61)1PS 127.5
*****
Náboženstvo Písma nepôsobí škodlivo na zdravie tela a ducha. Vplyv Božieho Ducha je tým najlepším liekom, aký môže chorý človek dostať. Nebesá prekypujú zdravím a čím účinnejšie zasiahnu nebeské vplyvy, tým istejšie bude uzdravenie veriaceho trpiteľa. (1872, Testimonies For The Church, zv. 3, s. 172)1PS 128.1
*****
Pôvodcom choroby je satan, a lekár bojuje proti jeho zhubnému dielu a moci. Duševných chorôb stále pribúda. Deväť desatín chorôb má svoj pôvod v duševnej oblasti. Možnože jednotlivca stravujú nejaké domáce ťažkosti a podlamujú jeho životnú silu. Výčitky svedomia ako následok hriechu niekedy nahlodávajú organizmus a vyvádzajú z rovnováhy celý duševný život. Na citlivých ľudí podobne pôsobia aj bludné náuky, ako je učenie o večne horiacom pekle a nekonečných mukách zatratencov, spolu s premrštenými a zvrátenými názormi na Božiu povahu. Neveriaci ľudia poukazujú na takéto nešťastné prípady, akoby príčinou choroby bolo náboženstvo. Toto je však krivé obvinenie, za ktoré sa budú v budúcnosti zodpovedať. Kristovo náboženstvo nielenže nie je príčinou chorôb, ale je jedným z najpôsobivejších liečebných spôsobov, pretože najúčinnejšie upokojuje nervovú sústavu. (Testimonies For The Church, zv. 5, s. 444)1PS 128.2
*****
Ťarcha hriechu s následným nepokojom a neukojiteľnými túžbami tvorí skutočný základ veľkého počtu chorôb, ktorými hriešnik trpí. Kristus je mocným lekárom človeka chorého na následky hriechu. Títo úbohí trpitelia sa potrebujú viac dozvedieť o tomto Pomocníkovi, ktorého správne poznať znamená mať večný život. Treba ich teda trpezlivo, láskavo, no s celou vážnosťou poučiť, ako pootvárať okná duše a dovoliť slnku Božej lásky, aby osvietilo temné zákutia mysle. (Testimonies For The Church, zv. 4, s. 579)1PS 128.3