Dve cesty^{*Testimonies For The Church, zv. 1, s. 127-131.}

Na konferencii v Battle Creeku mi boli 27. mája 1856 vo videní ukázané niektoré okolnosti, týkajúce sa cirkvi všeobecne. Videla som Božiu slávu a majestátnosť. Anjel povedal: „Hrozný je vo svojej velebnosti, a predsa si to neuvedomujete; hrozný vo svojom hneve, a predsa ho denne urážate!“ „Vchádzajte tesnou bránou, lebo priestranná brána a široká cesta vedie do zahynutia, a mnohí ňou vchádzajú; ale do života vedie tesná brána a úzka cesta, a málo je tých, ktorí ju nachádzajú.“ Matúš 7,13.14. Tieto cesty sú rozdielne, oddelené, opačných smerov. Jedna vedie do večného života, druhá do večnej smrti. Videla som rozdiel medzi týmito dvoma cestami, ako aj medzi tými, čo šli po nich. Cesty sa líšia, jedna je široká a rovná, druhá je úzka a hrboľatá. Aj skupiny pútnikov sa líšia od seba povahou, životom, zovňajškom i rečou.1PS 21.1

Pútnici na úzkej ceste hovoria o radosti a šťastí, ktoré ich čaká na konci cesty. Ich tváre bývajú často smutné, ale predsa z nich vyžaruje posvätná radosť. Neodievajú sa tak, ako ľudia na širokej ceste. Aj ich reč je iná a odlišné sú aj ich skutky. Nasledujú nebeský Vzor. Muž bolestí, ktorý poznal útrapy, im ukázal túto cestu a sám šiel po nej. Nasledovníci Krista vidia jeho stopy, ktoré ich posilňujú a povzbudzujú. On bezpečne prešiel, a prejsť môžu aj oni, ak pôjdu v jeho šľapajach.1PS 21.2

Na širokej ceste sa každý stará len o seba, čím sa zaodeje a ako sa zabaví. Naplno sa oddáva svojim žiadostiam a záľubám. Nemyslí na to, v akom nešťastí sa cesta skončí. Každý deň je bližšie k zahynutiu, a predsa sa nerozvážne ženie vpred. Aký to strašný pohľad!1PS 21.3

Širokou cestou som videla ísť mnohých, ktorí mali na svojich šatoch nápis: „Zomreli svetu. Čoskoro sa všetko skončí. Buďte hotoví.“ Vyzerali práve tak, ako ostatní okolo nich, okrem smútku, ktorý som pozorovala na ich tvárach. V rozhovoroch sa podobali veselým a bezstarostným spolucestujúcim. Občas však sebaisto upozorňovali na uvedený nápis, ktorý sa zhodoval s nápisom iných. Šli širokou cestou, hoci sa pokladali za pútnikov na úzkej ceste. Tí, čo boli nablízku, naznačovali: „Nie je medzi nami nijaký rozdiel. Zovňajškom, slovami i skutkami sme si rovní.“1PS 21.4