Loading...
Larger font
Smaller font
Copy
Print
Contents

Z pokladu svedectiev I.

 - Contents
  • Results
  • Related
  • Featured
No results found for: "".
  • Weighted Relevancy
  • Content Sequence
  • Relevancy
  • Earliest First
  • Latest First
    Larger font
    Smaller font
    Copy
    Print
    Contents

    Ako sa modliť

    Bolo mi ukázané, že v prípade choroby, pri ktorej je zrejmé, že za chorého možno prosiť, by celý prípad mali veriaci odovzdať Pánovi v pokojnej viere, nie v zápale falošného nadšenia. On sám pozná minulosť jednotlivca a vie aj o jeho budúcom živote. Ten, ktorý pozná srdce každého jednotlivca, vie, či chorý človek v prípade uzdravenia oslávi jeho meno, alebo ho zneuctí neverou a odpadnutím. Nám zostáva len prosiť Boha, aby nemocného uzdravil, ak je to v zhode s jeho vôľou, a veriť, že on počuje naše dôvody a vrúcne modlitby. Naliehať však na uzdravenie bez podriadenia sa jeho vôli nie je správne. Čo Boh sľubuje, to vie aj splniť, a dielo, ku ktorému povoláva veriacich, vie prostredníctvom nich aj dosiahnuť. Ak jeho verní budú žiť podľa jeho slov, potom každé dobré slovo a prísľub sa pri nich splní. No ak nie sú úplne poslušní, veľké a vzácne sľuby im nepatria a nebudú splnené.1PS 152.3

    Všetko, čo možno pomocou modlitby vykonať pre chorých, vyjadrí len vrúcna prosba k Bohu za nich a bezvýhradné odovzdanie všetkého do jeho rúk. Ak v srdci tajíme neprávosť, Pán nás nevypočuje. On môže naložiť so svojím vlastníctvom, ako sám chce. On sa oslávi pôsobením v tých a prostredníctvom tých, čo ho poslušne nasledujú. Potom bude známe, že je to Hospodin a že ich skutky sú vykonané s Božou pomocou. Kristus povedal: „Ak mi niekto slúži, nech ma nasleduje, a kde som ja, tam bude i môj služobník. Ak mi niekto slúži, uctí ho Otec.“ Ján 12,26. Keď prichádzame k nemu, mali by sme prosiť, aby sme mohli plniť jeho vôľu, a aby sa naše túžby zhodovali s jeho záujmom. Vďačne by sme mali uznať a prijať jeho vôľu a nežiadať, aby ju prispôsobil našej. Je pre nás lepšie, že Boh vždy neodpovedá na naše modlitby, kedy a ako chceme my. On nám dá viac a lepšie, než obsiahnu všetky naše priania, pretože naša múdrosť je pred ním vlastne bláznovstvo.1PS 152.4

    My sme sa vážne modlievali pri lôžkach mužov, žien a detí a videli sme, že nám boli vrátení zo smrti k životu ako odpoveď na úprimné modlitby. Verili sme, že v podobnom modlitebnom úsilí musíme byť rozhodní a že nemôžeme prosiť o nič menšie než o záchranu života. Neodvážili sme sa vyjadriť: „Ak to, Bože, oslávi teba“ z obavy, aby v tom nebol určitý náznak pochybnosti. Úzkostlivo sme očakávali tých, ktorí nám boli zo smrti naozaj vrátení. Boli sme svedkami toho, že poniektorí, najmä mladí, z tých, čo boli uzdravení, zabudli na Boha, žili spustnutým životom. Pôsobili zármutok a úzkosť rodičom i priateľom; hanbu tým, čo sa v Božej bázni za nich modlili. Nežili na Božiu česť a slávu, ale svojím hriešnym životom Boha len urážali.1PS 153.1

    Už ďalej nechceme Pánovi porúčať alebo sa snažiť, aby vyhovel nášmu prianiu. Ak ho život chorých môže osláviť, prosíme, aby žili; pravda, stať sa má Božia vôľa. Naša viera môže byť ešte pevnejšia a istejšia, ak svoju túžbu zveríme všemúdremu Bohu a bez horúčkovitej ustaranosti v úplnej dôvere všetko odovzdáme jemu. Máme prísľub; vieme, že nás počuje, keď prosíme, ako chce on. Naše prosby nesmú byť príkazom, ale príhovorom, aby urobil, o čo prosíme. Keď je zbor jednotný, bude silný; no časť ide so svetom a mnohí sa oddali žiadostiam, ktoré Boh nenávidí, potom môže pre nich vykonať len málo. Nevera a hriech ich odlučujú od Boha. Tak sme zoslabnutí, že nemôžeme zniesť mnoho duchovného požehnania, aby nás neunášala sláva, a nezačali sme zdôvodňovať známky Božieho žehnania svojou domnelou spravodlivosťou a zbožnosťou, pretože všetko je len prejavom láskavosti nášho nebeského Otca, nie dôsledok nejakej našej dobroty.1PS 153.2

    *****

    Videla som, že príčina, prečo Boh zjavnejšie neodpovedá na modlitby svojich služobníkov za našich chorých, spočíva v tom, že by tým nebol oslávený, pretože títo chorí prestupujú zdravotné zákony. Videla som tiež, že Pán určil zdravotnú reformu i náš zdravotný stav na to, aby modlitba viery našla plnšiu ozvenu. Viera a správna životospráva by mali ísť ruka v ruke pri pomáhaní trpiacim, aby boli pripravení oslavovať Boha tu a boli zachránení pri Kristovom príchode. Nech sa nestane, aby pracovníci nášho zdravotného ústavu pracovali len svetským spôsobom, namiesto toho, aby svoje zdravotnícke úkony preteplili požehnaním a cnosťami starostlivých otcov a matiek v Izraeli.1PS 153.3

    Nech si nikto nenamýšľa, že náš zdravotný ústav je miesto, kde sa uzdravuje modlitbou viery. Je to miesto, kde možno nájsť úľavu v chorobe liečbou a správnou životosprávou a kde sa možno naučiť, ako predchádzať chorobám. Ak však existuje pod nebom miesto, kde by sa zbožní a veriaci muži a ženy mali úprimne modliť, tak je to práve v tomto ústave. Tí, čo ošetrujú chorých, mali by vo svojom dôležitom diele napredovať s pevnou dôverou v Boha, aby on sám požehnal prostriedky, ktoré milostivo predurčil na liečbu a na ktoré nás upozornil ako ľud zas len zo svojej milosti. Sú to: čerstvý vzduch, čistota, zdravý pokrm, čas určený na prácu, náležitý odpočinok a vodoliečba. (Testimonies For The Church, zv. 1, s. 561)1PS 154.1

    Larger font
    Smaller font
    Copy
    Print
    Contents