Vyššie duchovné ciele

Čistá láska povzbudzuje, povznáša k vyšším cieľom, k rozsiahlejšiemu pozorovaniu Božích vecí; neuspokojí sa s polovičatosťou. Väčšina kresťanov ani netuší, akú veľkú duchovnú silu by mohli získať, keby boli tak túžili, horlili a vytrvalo sa snažili o dosiahnutie poznania Božích hodnôt, ako sa usilujú dosiahnuť pominuteľné veci tohto života. Veľká väčšina kresťanov chce spokojne zostať na úrovni duchovných trpaslíkov. Nemajú nijakú chuť celým svojím úsilím hľadať najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť, a preto im je zbožnosť nepochopiteľným tajomstvom. Z vlastnej skúsenosti Krista vôbec nepoznajú.1PS 174.1

Nech by títo ľudia, spokojní so svojím slabým a okypteným záujmom o Božie veci, boli náhle vzatí do neba a na chvíľu by sa stali svedkami tej vznešenej a svätej dokonalosti, ktorá tam vládne – kde z každej tváre vyžaruje láska a radosť, kde znejú úchvatné melódie na počesť Boha i Baránka v ustavičnom prúde svetla, ktoré osvecuje svätých a vychádza z toho, ktorý sedí na tróne a od Baránka, kde si spasení uvedomujú, že existuje radosť najvyššia a najväčšia, pretože čím viac z tejto Božej radosti čerpajú, tým spôsobilejší sú prijímať jej nový a väčší príliv z nekonečného zdroja nevýslovnej slávy a poznania – pýtam sa, či by sa títo ľudia mohli pridať k nebeskému zástupu, spolu s ním spievať a vydržať tú čistú, úžasnú slávu, ktorá vyžaruje z Boha a Baránka? Určite nie! Čas milosti sa im po celé roky predlžoval, aby „mali účasť na božskej prirodzenosti a ušli porušeniu, ktoré je vo svete pre žiadostivosť“. 2. Petra 1,4. Oni však majú svoje osobné záujmy, ktorým sa venujú celou mysľou a zo všetkých síl. Nevedeli by bezvýhradne slúžiť jedine Bohu. Svetské podnikanie je u nich na prvom mieste, jemu venujú svoje najlepšie sily, kým Bohu patrí len letmá myšlienka. Majú byť títo ľudia po konečnom rozhodnutí premenení? „Kto je svätý, nech sa posvätí ešte, kto je čistý, nech sa očistí ešte!“ Tento čas prichádza. Tí, čo svoju myseľ cvičili v láske k duchovným veciam, sú tí, čo budú premenení a znesú čistotu a nepredstaviteľnosť nebeskej slávy. Môžeš byť znalcom umenia, môžeš sa oboznámiť s vedou, vyniknúť v hudbe, v literatúre, môžeš byť miláčikom spoločnosti – čo to však má spoločné s prípravou pre nebo? Pomôže ti to pripraviť sa na Boží súd? Nedaj sa oklamať. Bohu sa nebude nikto posmievať. Len svätosť ťa pripraví pre nebo. Len úprimná, prežívaná zbožnosť ti pomôže sformovať čistú, vznešenú povahu a umožní ti vstup do prítomnosti Boha, ktorý prebýva v neprístupnom svetle. Nebeskú povahu treba vytvoriť na zemi, inak ju nemožno získať. Začni teda hneď. Nenavrávaj si, že príde čas, keď sa ti vážne úsilia podaria ľahšie ako teraz. Každým dňom sa zväčšuje priepasť, ktorá ťa delí od Boha. Pripravuj sa pre večnosť s takou horlivosťou, akú si dosiaľ neprejavil. Vychovávaj svoju myseľ, aby milovala Písmo, milovala modlitebné zhromaždenia, chvíle rozjímania, a nadovšetko, chvíle spoločenstva s Bohom. Zmýšľaj nebesky, ak chceš mať účasť v nebeskom zástupe v Božích príbytkoch.1PS 174.2

Začína sa nový rok tvojho života. V knihe Božích záznamov sa obracia nová stránka. Aké záznamy budú na nej? Budú poškvrnené nedbalosťou voči Bohu, nesplnenými povinnosťami? Kiež to Pán nedopustí! Nech je tam záznam, za ktorý sa nebudeš musieť hanbiť pred pátravými pohľadmi ľudí ani anjelov.1PS 175.1

Greenwille, Michigan, 27. júl 1868