27. kapitola — Achaz
Po nástupe Achaza na trón sa Izaiáš so svojimi stúpencami dostal do tých najhorších pomerov, aké kedy v júdskom kráľovstve boli. Mnohí z tých, čo predtým odolávali zvodom modloslužby, teraz boli presviedčaní, aby sa zúčastnili uctievania pohanských božstiev. Izraelské kniežatá sa spreneverili svojej zodpovednosti; povstávali falošní proroci so svojimi zvodnými proroctvami, ba aj niektorí kňazi učili ľud len kvôli zisku. Pritom však vodcovia odpadnutia ešte stále vykonávali bohoslužobné obrady a počítali sa k Božiemu ľudu.PK 172.1
Prorok Micheáš, ktorý práve v tomto nepokojnom čase konal prorockú službu, vyhlásil, že hriešnici na Sione, ktorí tvrdia, že „sa spoliehajú na Hospodina“, sa vlastne rúhajú, keď vravia: „Či Hospodin nie je medzi nami? Nič zlého sa nám nestane.“ Títo ľudia „krvou budujú Sion a Jeruzalem bezprávím“ (Micheáš 3,11.10). Na tieto neprávosti poukázal prorok Izaiáš a prísne ich karhal: „Počujte slovo Hospodinovo, kniežatá Sodomy, naslúchaj učeniu nášho Boha, ľud Gomory! Načo mi množstvo vašich obetí? – hovorí Hospodin... Keď sa prichádzate ukazovať predo mnou, kto vás žiadal, aby ste šliapali moje nádvoria?“ Izaiáš 1,10-12.PK 172.2
Písmo hovorí: „Obeť bezbožných je ohavnosťou, zvlášť keď je prinesená za hanobný skutok“ Príslovia 21,27. Bože „pričisté sú tvoje oči, aby sa dívali na zlo“ Habakuk 1,13. Boh sa od hriešnika neodvracia preto, že by mu nechcel odpustiť, ale preto, že hriešnik odmieta štedro poskytovanú milosť a Boh ho nemôže vyslobodiť z hriechu proti jeho vôli. „Ruka Hospodinova nie je prikrátka zachraňovať a jeho ucho nie je také nedoslýchavé, aby nepočulo, ale vaše neprávosti sa stali hrádzou medzi vami a vaším Bohom! Vaše hriechy zakryli jeho tvár pred vami, takže nepočuje“ Izaiáš 59,1.2.PK 172.3
Šalamún napísal: „Beda ti, krajina, ak ti je kráľom dieťa“ Kazateľ 10,16. Tak to bolo aj s Júdskom. Stálym prestupovaním Božích prikázaní sa jeho vládcovia stali deťmi. Izaiáš varovne upozorňoval, že postavenie ľudu medzi okolitými národmi je neisté a poukázal na následky bezbožných vodcov. Povedal: „Pán, Hospodin mocností odstráni z Jeruzalema a z Júdu všetku oporu chleba a všetku oporu vody, hrdinu i bojovníka, sudcu i proroka, veštca i starca, veliteľa nad päťdesiatimi i vznešeného muža, radcu i znalca mágie a schopného zaklínača. Chlapcov im dám za kniežatá a svojvôľa bude vládnuť nad nimi.“ „Veru sa potkol Jeruzalem a Júda padol, lebo ich jazyk a činy sú proti Hospodinovi“ Izaiáš 3,1-4.8.PK 172.4
Prorok pokračoval: „Ó ľud môj, tvoji vodcovia sú zvodcami a robia zmätok na ceste, ktorou máš kráčať“ Izaiáš 3,12. Tieto slová sa do písmena splnili na kráľovi Achazovi. Čítame o ňom: „Ale chodil po cestách izraelských kráľov, ba i zlievané modly zhotovil pre baalov. Sám kadil v údolí Ben-Hinnóm“, „ba aj svojho syna dal previesť cez oheň podľa ohavnej zvyklosti národov, ktoré Hospodin zahnal spred Izraelcov“ 2. Paralipomenon 28,2.3; 2. Kráľov 16,3.PK 173.1
Toto obdobie bolo pre vyvolený národ naozaj veľmi nebezpečné. Nepriateľ už onedlho rozoženie dvanásť kmeňov izraelského kráľovstva medzi pohanské národy. Pochmúrne boli vyhliadky aj pre júdske kráľovstvo. Počet stúpencov dobra sa rýchlo zmenšoval, zatiaľ čo síl zla stále pribúdalo. Pri pohľade na tento stav musel prorok Micheáš vyhlásiť: „Vymizli zbožní z krajiny; niet úprimného medzi ľuďmi.“ „Najlepší z nich je ako bodliak a najpoctivejší z nich je ako tŕňový plot“ Micheáš 7,2.4. „Keby nám Hospodin mocností nebol ponechal malý zvyšok, boli by sme ako Sodoma, Gomore by sme sa podobali“ Izaiáš 1,9.PK 173.2
Boh v záujme svojich verných a z neskonalej lásky k blúdiacim je dlho zhovievavý a vzdorujúcich napomína, aby prestali páchať zlo a vrátili sa k nemu. Prostredníctvom povolaných mužov im posiela „príkaz na príkaz, pravidlo na pravidlo, tu trochu, tam trochu“ (Izaiáš 28,10) a priestupníkov učí ceste spravodlivosti.PK 173.3
Podobne to bolo aj počas Achazovej vlády. Blúdiaci Izrael dostával výzvu za výzvou, aby sa vrátil a bol verný Hospodinovi. Keď proroci súcitne a láskyplne napomínali ľud, aby sa kajal a polepšil, ich slová priniesli ovocie na Božiu slávu.PK 173.4
Obdivuhodná bola výzva Micheášova: „Počujte, čo vraví Hospodin: Povstaň! Začni súdny spor pred vrchmi. Nech pahorky počujú tvoj hlas! Počujte, vrchy, súdny spor Hospodinov, aj vy, pevné základy zeme! Lebo Hospodin vedie spor so svojím ľudom, súdi sa s Izraelom. Ľud môj, čo som ti urobil, čím som ťa zaťažil? Odpovedz mi! Veď som ťa vyviedol z Egypta, vykúpil som ťa z domu otrokov; poslal som pred tebou Mojžiša, Árona a Mirjamu. Ľud môj, rozpomeň sa, čo zamýšľal moábsky kráľ Balák a čo mu odpovedal Beórov syn Bileám; čo sa dialo od Šittímu po Gilgál, aby si poznal spásonosné skutky Hospodinove“ Micheáš 6,1-5. Boh, ktorému slúžime, je zhovievavý a trpezlivý. „Jeho milosrdenstvo sa nekončí“ Plač Jeremiášov 3,22. Boží Duch po celý čas milosti prosil človeka, aby prijal dar života. „Ako žijem – znie výrok Hospodina Pána – nemám záľubu v smrti bezbožného, ale v tom, že sa bezbožný odvráti od svojho spôsobu života a bude žiť. Odvráťte sa, odvráťte sa od svojich zlých spôsobov života! Prečo máte vymrieť, dom Izraela?“ Ezechiel 33,11. Satan sa všemožne snaží človeka zviesť do hriechu, aby ho potom v ňom nechal bez pomoci a nádeje v obave hľadať odpustenie. Boh však hriešnika povzbudzuje: „Nech sa chopí mojej ochrany, nech uzavrie so mnou mier!“ Izaiáš 27,5. V Kristovi nájdeme všetko, čo potrebujeme; on nám ponúka pomoc.PK 173.5
Počas odpadnutia Júdska a Izraela od Boha sa mnohí pýtali: „S čím mám predstúpiť pred Hospodina a skloniť sa pred Bohom výsostí? Mám predstúpiť pred neho so zápalmi a s jednoročnými teľcami? Má Hospodin záľubu v tisícoch baranov a v desaťtisícoch potokov oleja?“ Odpoveď je jednoduchá a jasná: „Hospodin ti oznámil, človeče, čo je dobré a čo žiada od teba: Len zachovávať právo, milovať láskavosť a v pokore chodiť so svojím Bohom“ Micheáš 6,6-8.PK 174.1
Keď prorok zvýraznil cenu každodennej zbožnosti, opakoval len radu, ktorú Hospodin pred stáročiami dal Izraelcom. Skôr ako vošli do zasľúbenej krajiny, Hospodin im ústami Mojžiša oznámil: „Izrael, čo žiada teraz od teba Hospodin, tvoj Boh? Len to, aby si sa bál Hospodina, svojho Boha, aby si chodil len po jeho cestách, aby si ho miloval, aby si slúžil Hospodinovi, svojmu Bohu, celým srdcom a celou dušou, aby si zachovával príkazy Hospodinove i jeho ustanovenia, ktoré ti dnes prikazujem, aby ti bolo dobre“ 5. Mojžišova 10,12.13. Boží služobníci pripomínali tieto rady Božiemu ľudu z pokolenia na pokolenie, že z náboženstva mu zostane len obradnícky formalizmus a zabudne na milosrdenstvo. Ku Kristovi prišiel istý zákonník a spýtal sa ho: „Učiteľ, ktoré je najväčšie prikázanie v Zákone?“ Ježiš mu povedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha celým svojím srdcom a celou svojou dušou i celou svojou mysľou. To je veľké a prvé prikázanie. Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého. Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý zákon i proroci“ Matúš 22,36-40.PK 174.2
Tieto jasné výroky prorokov i samého Majstra by sme mali prijímať ako Boží hlas, ktorý oslovuje každého človeka. Nemali by sme premeškať nijakú príležitosť konať milosrdenstvo, prejaviť lásku a kresťanskú zdvorilosť tým, ktorí sú v akýchkoľvek ťažkostiach. Ak nemôžeme urobiť nič iné, tak aspoň nádejne povzbuďme tých, ktorí Boha síce ešte nepoznajú, no sú citlivejší na prejavy súcitu a lásky.PK 174.3
Tí, ktorí sa pri každej príležitosti snažia vnášať do života iných ľudí radosť a požehnanie, dostali mnohé zasľúbenia. „Ak poskytneš hladnému, po čom sám túžiš a nasýtiš strápeného, potom zažiari tvoje svetlo v temnosti a tvoja tma bude ako poludňajší jas. Hospodin ťa ustavične povedie, uspokojí tvoju dušu aj vo vyprahnutom kraji; posilní ti kosti a budeš ako zavlažovaná záhrada, ako vodný prameň, ktorého vody nesklamú“ Izaiáš 58,10.11.PK 175.1
Modloslužba, ktorej sa Acház pridŕžal napriek vážnym prorockým výstrahám, mohla mať len jeden následok. „Preto Hospodinov hnev postihol Júdsko a Jeruzalem a vystavil ich zmätku, hrôze a výsmechu“ 2. Paralipomenon 29,8. Kráľovstvo rýchlo upadalo a jeho existenciu ohrozoval vpád cudzích vojsk. „Vtedy pritiahol sýrsky kráľ Recín s izraelským kráľom Pekachom, synom Remaliovým, do boja proti Jeruzalemu. Obľahli Acháza“ 2. Kráľov 16,5.PK 175.2
Keby Acház a poprední muži jeho krajiny boli vernými služobníkmi Najvyššieho, neboli by sa báli takého neprirodzeného spojenectva, ktoré sa proti nim utvorilo. Oslabili ich stále znova páchané hriechy. Kráľa tiesnila veľká hrôza z Božieho odvetného súdu. „Zachvelo sa mu srdce i srdce jeho ľudu, ako sa chvejú lesné stromy od vetra“ Izaiáš 7,2. V tejto rozhodujúcej chvíli Izaiáš počul Hospodina, ktorý ho poslal za prestrašeným kráľom s oznamom: „Daj si pozor a buď pokojný, neboj sa a neklesaj na mysli.. ., pretože Sýria s Efrajimom a synom Remaljovým si zaumienila zlú vec proti tebe, hovoriac: Tiahnime do Júdska a predesme ho; odštiepme ho pre seba a urobme v ňom kráľom syna Tabeélovho – takto vraví Pán, Hospodin: Neuskutoční a nestane sa to.“ Prorok povedal, že kráľovstvá Izrael a Sýria čoskoro padnú, a dodal: „Ak neveríte, neobstojíte!“ Izaiáš 7,4-7.9.PK 175.3
Acház by bol dobre urobil, keby bol toto nebeské posolstvo prijal. Rozhodol sa však hľadať pomoc v ľudskej sile pohanských kráľov. V zúfalstve odkázal asýrskemu kráľovi Tiglat-Pileserovi: „Som tvoj služobník a tvoj syn. Príď ma vyslobodiť z ruky sýrskeho a izraelského kráľa, ktorí povstávajú proti mne“ 2. Kráľov 16,7. K žiadosti pridal bohaté dary z kráľovskej pokladnice a z chrámového skladišťa.PK 175.4
Požadovaná pomoc prišla a kráľ Acház bol spokojný. Za akú však cenu! Acházov dar podnietil v Asýrčanoch chamtivosť a tento zradný národ sa vyhrážal blízkym vpádom do krajiny a zničením Júdska. Acház a jeho poddaní žili v ustavičnom strachu, že ich krutí Asýrčania ovládnu.PK 175.5
„Hospodin pokoril Júdsko“ pre páchané hriechy. V čase, keď na Júdsko dopadali Božie tresty, Acház namiesto pokánia prejavoval väčšiu „nevernosť voči Hospodinovi tým, že obetoval bohom Damasku“. Povedal: „Keďže bohovia sýrskych kráľov svojim pomohli, budem im obetovať, aby mi pomáhali“ 2. Paralipomenon 28,19.22.23.PK 175.6
Odpadlícky kráľ na sklonku svojej vlády prikázal zatvoriť dvere jeruzalemského chrámu. Posvätné chrámové služby boli prerušené. Svetlá pred oltárom prestali svietiť. Ľud prestal prinášať obete. Príjemná vôňa kadidla v čase rannej i večernej obete sa už nevznášala k nebesám. Keď opustili Boží dom a zamkli jeho dvere, postavili bezbožní obyvatelia mesta oltáre na uctievanie pohanských božstiev na rohoch ulíc po celom Jeruzaleme. Zdalo sa, že pohanstvo zvíťazilo; mocnosti temna ovládli takmer všetko.PK 176.1
V Júdsku však bolo niekoľko tých, ktorí zostali Hospodinovi verní a statočne odolávali zvodom modlárstva. Na týchto verných nádejne upieral zrak Izaiáš, Micheáš a ich stúpenci pri pohľade na napáchané neprávosti v posledných rokoch Acházovej vlády. No aj keď svätyňa bola zatvorená, Boží verní mali istotu: „Boh je s nami.“ „Hospodina mocností pokladajte za svätého, nech je on vaším postrachom a ľakom. On bude svätyňou“ Izaiáš 8,10.13.14.PK 176.2