Loading...
Larger font
Smaller font
Copy
Print
Contents

Proroci a králi

 - Contents
  • Results
  • Related
  • Featured
No results found for: "".
  • Weighted Relevancy
  • Content Sequence
  • Relevancy
  • Earliest First
  • Latest First
    Larger font
    Smaller font
    Copy
    Print
    Contents

    30. kapitola — Vyslobodenie z Asýrie

    V čase vážneho ohrozenia júdskeho kráľovstva zo strany útočiacich armád sa zdalo, že Jeruzalem pred úplnou záhubou nič nezachráni. Vtedy kráľ Chizkíja zvolal k sebe všetko vojsko svojho kráľovstva a neochvejnou odvahou odolával náporu pohanských utláčateľov, pričom plne dôveroval, že Hospodin ho vyslobodí. „Buďte silní a zmužilí! Nebojte sa a nestrachujte sa pred asýrskym kráľom, ani pred celým tým davom, ktorý je s ním, lebo s nami je väčší ako s ním. S ním je telesná sila, ale s nami je Hospodin, náš Boh, aby nám pomohol a viedol naše boje2. Paralipomenon 32,7.8.PK 187.1

    Istotu o výsledku boja vyjadril Chizkíja celkom odôvodnene. Aj keď Hospodin na určitý čas použil pyšnú Asýriu za nástroj svojho hnevu, ktorým potrestal národy, nemalo to byť navždy. (Pozri Izaiáš 10,5.) Posolstvo, ktoré Hospodin pred niekoľkými rokmi poslal prostredníctvom Izaiáša tým, ktorí žili na Sione, znelo: „Neboj sa Asýrie, ľud môj, ktorý bývaš na Sione!... Ešte celkom máličko... Hospodin mocností vzbudí proti nemu bič ako pri porážke Midjana pri kameni Óreba a zdvihne svoju palicu ponad more ako kedysi na ceste z Egypta. V ten deň odpadne jeho bremä z tvojho pleca a zmizne jeho jarmo z tvojej šijeIzaiáš 10,24-27.PK 187.2

    V ďalšom prorockom odkaze „z roku, keď zomrel kráľ Acház“, prorok Izaiáš povedal: „Hospodin mocností prisahal: Vskutku, ako som si predsavzal, tak sa stane, ako som rozhodol, tak sa splní; zlámem Asýra vo svojej krajine a pošliapem ho na svojich vrchoch. Tak ustúpi z nich jeho jarmo a jeho bremeno zmizne z ich pleca. To je zámer, ktorý je rozhodnutý o celej zemi, a to je ruka, ktorá je vystretá nad všetky národy. Lebo Hospodin mocností rozhodol; kto to zruší? Jeho ruka je vystretá; kto ju odvráti?Izaiáš 14,28.24-27.PK 187.3

    Moc utláčateľa mala byť zlomená. Chizkíja na začiatku svojej vlády odvádzal Asýrii poplatok podľa zmluvy, ktorú s ňou uzavrel Acház. Neskôr sa kráľ „dohodol so svojimi hodnostármi a hrdinami“ a v záujme obrany svojho kráľovstva urobil všetko, čo mohol. Dostatočne zabezpečil zásobovanie Jeruzalema vodou pre prípad, že jej za hradbami mesta bude nedostatok. „Potom sa osmelil a dobudoval všetky poškodené hradby. Na nich vystaval veže a zvonku druhú hradbu. Opevnil i Milló, mesto Dávidovo, a zhotovil množstvo oštepov a štítov. Nad ľudom ustanovil veliteľov vojenských útvarov 2. Paralipomenon 32,3.5.6. Nezabudlo sa na nič, čo sa malo urobiť v príprave na obľahnutie.PK 187.4

    V čase Chizkíjovho nástupu na júdsky trón boli už mnohí Izraelci zo severného kráľovstva v asýrskom zajatí. Keď o niekoľko rokov po nástupe na trón Chizkíja posilňoval obranu Jeruzalema, Asýrčania vtrhli do Samárie, dobyli ju a desať izraelských kráľovstiev rozohnali do rôznych oblastí svojej ríše. K hraniciam Júdska bolo len niekoľko kilometrov, Jeruzalem bol vzdialený asi osemdesiat kilometrov a bohatstvo chrámu mohlo vábiť nepriateľa, aby sa preň vrátil.PK 188.1

    Júdsky kráľ bol však rozhodnutý urobiť všetko, aby jeho krajina bola pripravená odolať nepriateľovi. Keď urobil všetko, čo mu prikázal rozvážny úsudok a na čo mu stačili sily, zhromaždil svojich vojakov a povzbudil ich k odvahe. Posolstvo proroka Izaiáša Júdejcom znelo: „Veľký je uprostred teba Svätý Izraela!“ Kráľ v neochvejnej viere vyhlásil: „S nami je Hospodin, náš Boh, aby nám pomohol a viedol naše bojeIzaiáš 12,6; 2. Paralipomenon 32,8.PK 188.2

    Vieru nič tak nepovzbudí, ako keď sa podľa viery koná. Júdsky kráľ sa na prichádzajúcu búrku dôkladne pripravil a teraz v plnej dôvere, že proroctvo proti Asýrčanom sa splní, celou dušou sa upriamil na Hospodina. „Ľud sa spoľahol na slová júdskeho kráľa Chizkíju2. Paralipomenon 32,8. Čo sa stane, ak aj vojská Asýrie, povzbudené víťazstvom nad veľkými národmi zeme, i nad porážkou Samárie v Izraeli, obrátia svoj nápor proti Júdsku? Čo sa stane, aj keď vystatovačne vravia: „Ako siahla moja ruka na kráľovstvá bôžikov, hoc mali viacej tesaných modiel ako Jeruzalem a Samária, vskutku tak urobím Jeruzalemu a jeho bôžikom, ako som urobil Samárii a jej modlám?Izaiáš 10,10.11. Júdejci sa nemuseli ničoho obávať, lebo verili v Hospodina.PK 188.3

    Tiesnivá, dlho očakávaná hodina konečne odbila. Asýrske voje, ktoré rozvracali jeden národ za druhým, vtrhli do Júdska. Vodcovia v istote svojho víťazstva rozdelili svoje vojská na dve časti. Jedna z nich sa mala na juhu stretnúť s egyptskou armádou, druhá mala obľahnúť Jeruzalem.PK 188.4

    Jedinou nádejou Júdska bol teraz Hospodin. Všetka pomoc zo strany Egypta bola prerušená a v blízkosti nebol nijaký národ, ktorý by chcel a mohol priateľsky pomôcť.PK 188.5

    Velitelia asýrskeho vojska, hrdí na silu svojich vycvičených vojsk, vyzvali predných mužov Júdska na stretnutie, pri ktorom nehanebne požadovali, aby sa mesto vzdalo. Túto požiadavku sprevádzali rúhavým hanobením Boha Hebrejcov. Odpadnutie Izraela a Júdska od Boha a ďalšie oslabenie malo za následok, že Božie meno už nebudilo nijakú bázeň medzi národmi, ale stalo sa terčom stálych urážok. (Pozri Izaiáš 52,5.)PK 188.6

    Jeden z hlavných Sancheríbových veliteľov – Rapšake – povedal: „Povedzte Chizkíjovi: Takto vraví veľkráľ Asýrie: Čo je to za predmet nádeje, v ktorý dúfaš? Nazdáš sa, že prosté slová úst sú už radou a silou pre boj? Na koho sa teda spoliehaš, že si sa vzbúril proti mne?2. Kráľov 18,19.20.PK 189.1

    Velitelia znepriatelených vojsk sa zišli za hradbami mesta, ale tak, aby ich rozhovor počuli stráže na hradbách. Keď teda zástupcovia asýrskeho kráľa hlasno oznamovali popredným Júdejcom svoje návrhy, boli vyzvaní, aby hovorili radšej po aramejsky než po júdsky. To preto, aby hradné stráže nevedeli, o čo na schôdzke ide. Rapšake však tento návrh posmešne odmietol a ďalej ešte hlasnejšie hovoril po júdsky:PK 189.2

    Počujte slová veľkráľa, kráľa asýrskeho! Takto povedal kráľ: Nech vás Chizkíja nepodvedie, veď vás nevládze vytrhnúť. Nech vás Chizkíja neutešuje nádejou v Hospodina, hovoriac: Hospodin nás istotne vytrhne, toto mesto nebude vydané asýrskemu kráľovi do rúk. Nepočúvajte Chizkíju, lebo takto vraví asýrsky kráľ: Uzavrite mier so mnou, vyjdite ku mne a budete jesť každý zo svojho viniča a každý zo svojho figovníka a piť zo svojej studne, pokiaľ neprídem a nepoberiem vás do krajiny, ako je vaša, do krajiny obilia a muštu, do krajiny chleba a viníc. Nech vás Chizkíja nezavádza, hovoriac: Hospodin nás vytrhne! Či niektorí spomedzi bohov národov vyslobodil svoju krajinu z ruky asýrskeho kráľa? Kde sú bohovia Chamátu a Arpádu? Kde sú bohovia Sefarvajimu? Či vytrhli z mojej ruky Samáriu? Ktorý spomedzi bohov oných krajín vytrhol svoju krajinu z mojej ruky, keď Hospodin má z mojej ruky zachrániť Jeruzalem?Izaiáš 36,13-20.PK 189.3

    Júdejci na tieto výsmešné slová „neodpovedali“ a stretnutie sa skončilo. Predstavitelia Júdska sa vrátili k Chizkíjovi „s roztrhnutými šatami a oznámili mu Rapšákove slováIzaiáš 36,21.22. Keď kráľ počul zvesť o rúhavej výzve, „roztrhol si šaty, zahalil sa vrecovinou a vstúpil do domu Hospodinovho2. Kráľov 19,1.PK 189.4

    Kráľ vyslal k Izaiášovi posla, ktorý mu mal oznámiť výsledok vyjednávania. Odkaz prorokovi znel: „Tento deň je dňom súženia, trestu a opovrženia..., azda tvoj Boh, Hospodin, počuje slová Rapšákove, ktorého jeho pán, asýrsky kráľ, poslal potupiť živého Boha a potresce ho za slová, ktoré Hospodin, tvoj Boh, počul. Pomodli sa preto za zvyšok, ktorý sa ešte nájde2. Kráľov 19,3.4.PK 189.5

    Preto sa kráľ Chizkíja a prorok Izaiáš, syn Ámosov, modlili a volali o pomoc k nebesiam2. Paralipomenon 32,20.PK 190.1

    Boh vypočul prosby svojich služobníkov. Izaiáš dostal posolstvo pre Chizkíju: „Takto vraví Hospodin: Neboj sa pre slová, čo si počul, ktorými sa mi rúhali paholci asýrskeho kráľa. Ja dám doňho ducha, takže počuje chýr a vráti sa do svojej krajiny a dám mu padnúť mečom vo vlastnej krajine2. Kráľov 19,6.7.PK 190.2

    Po rozlúčke s poprednými Júdejcami šli zástupcovia Asýrie rovno k svojmu kráľovi, ktorý s časťou vojska strážil prístup z Egypta. Keď mu podali správu, Sancheríb napísal „listy na pohanenie Hospodina, Boha Izraela, a povedal o ňom: Ako nevytrhli bohovia národov iných krajín ľud z mojej ruky, tak ani Boh Chizkíjov nevytrhne svoj ľud z mojej ruky2. Paralipomenon 32,17.PK 190.3

    K tejto chvastavej hrozbe Sancheríb pripojil posolstvo: „Nech ťa tvoj Boh, na ktorého sa spoliehaš, nepodvedie uistením: Jeruzalem nebude vydaný do ruky asýrskeho kráľa. Veď si počul, čo urobili asýrski králi rozličným krajinám, keď vykonali na nich vojnovú kliatbu. A ty by si sa mal vyslobodiť? Či ich vytrhli bohovia národov, ktoré zničili moji otcovia: totiž Gózan, Cháran, Recef, ľudí Edenu v Telassáre? Kde je kráľ Chamátu, kráľ Arpádu a kráľ mesta Sefarnajimu, Hény a Ivvy?2. Kráľov 19,10-13.PK 190.4

    Keď júdsky kráľ dostal tento štipľavý list, šiel s ním do chrámu a „rozprestrel ho pred Hospodinom“ (2. Kráľov 19,14) a v bezvýhradnej dôvere prosil o pomoc z neba, aby národy zeme poznali, že Boh Hebrejcov dosiaľ žije a panuje. Šlo o Hospodinovu česť; len Hospodin ich mohol vyslobodiť.PK 190.5

    Chizkíja sa modlil: „Hospodine, Bože Izraela, ktorý tróniš nad cherubmi! Ty sám si Bohom všetkých kráľovstiev zeme; ty si utvoril nebesá i zem. Nakloň, ó Hospodine, svoje ucho a počuj! Otvor, Hospodine, svoje oči a pohliadni! Počuj slová Sancheríbove, ktoré odkázal, aby potupil živého Boha. Vskutku, Hospodine, asýrski králi znivočili všetky národy aj ich krajiny. Ich bohov pohádzali do ohňa, lebo to neboli bohovia, ale dielo ľudských rúk, drevo a kameň; tak ich mohli zničiť. Teraz však, Hospodine, Bože náš, zachráň nás z jeho ruky. Nech všetky kráľovstvá zeme poznajú, že len ty si Boh, Hospodine2. Kráľov 19,15-19.PK 190.6

    Pastier Izraela, počuj nás,
    ty, ktorý vedieš Jozefa ako stádo
    a tróniš nad cherubmi, zaskvej sa
    pred Efrajimom, Benjaminom a Menaššem!
    Prebuď svoju moc
    a príď nás zachrániť!
    Obnov nás, Bože,
    rozjasni svoju tvár a budeme zachránení!
    Hospodin, Bože vojov,
    dokiaľ sa budeš hnevať napriek modlitbe svojho ľudu?
    Kŕmil si ich chlebom sĺz,
    z čaše plnej sĺz si ich napájal.
    Urobil si nás predmetom sváru našim susedom,
    naši nepriatelia si z nás robia posmech.
    Obnov nás, Bože vojov,
    rozjasni svoju tvár a budeme zachránení.
    Vinič si vzal z Egypta,
    vyhnal si národy a zasadil si ho.
    Pripravil si mu pôdu,
    zapustil korene a rozrástol sa po krajine.
    Svojím tieňom zahalil vrchy,
    svojimi ratolesťami Božie cédre.
    Svoje vetvy vyhnal až k moru
    a výhonky až k Veľrieke.
    PK 190.7

    Prečo si zboril jeho ohrady?
    Aby ho kmásali všetci, ktorí idú povedľa?
    Diviak z lesa ho obžiera
    a poľná zver ho spása.
    Navráť sa, Bože vojov,
    pohliadni z neba, pozri sa, ujmi sa tohto viniča,
    kmeňa, ktorý zasadila tvoja pravica,
    syna, ktorého si vychoval...
    Zachovaj nás pri živote a budeme vzývať tvoje meno.
    Obnov nás, Hospodine, Bože vojov,
    rozjasni svoju tvár a budeme zachránení!
    .“ Žalm 80.
    PK 191.1

    Chizkíjove modlitby, v ktorých príhovorne prosil o záchranu Júdska a o česť ich zvrchovaného panovníka, Boh vypočul. Šalamún pri vysviacke chrámu kedysi prosil Hospodina, aby hájil „právo svojho izraelského ľudu podľa dennej potreby, aby všetky národy zeme poznali, že on, Hospodin, je Boh a nik iný1. Kráľov 8,59.60. Obzvlášť prosil, aby Hospodin bol milostivý vtedy, keď počas vojny alebo náporu cudzích vojsk vstúpia poprední Izraelci do chrámu a budú prosiť o vyslobodenie. (Pozri 1. Kráľov 8,33.34.)PK 191.2

    Chizkíja nezostal beznádejne opustený. Izaiáš mu odkázal: „Takto hovorí Hospodin, Boh Izraela: Počul som, čo si sa modlil ku mne ohľadom asýrskeho kráľa Sancheríba. Toto je slovo, ktoré Hospodin hovorí o ňom: Pohŕda tebou, vysmieva sa ti, panenská dcéra Sion, za tebou potriasa hlavou, dcéra Jeruzalema. Komu si sa posmieval a rúhal, proti komu si pozdvihol svoj hlas a pyšne dvíhal svoje oči? Proti Svätému Izraela! Prostredníctvom svojich poslov si tupil Pána a povedal si: S množstvom svojich vozov som vystúpil na výšiny vrchov, na najvzdialenejšiu časť Libanonu. Zoťal som jeho vysoké cédre, jeho vyberané cyprusy; prenikol som do jeho najvyšších končín a do jeho lesnatej húšte. Vykopal a pil som cudzie vody; svojimi šľapajami vysuším všetky rieky Egypta. Nepočul si o tom? Oddávna som to určil, odo dní starodávnych som to pripravoval a teraz som to uskutočnil, tak si mohol spustošiť na hŕbu kamenia opevnené mestá. A tí, ktorí bývali v nich, boli bezvládni, preľakli sa a vyšli na hanbu, zmenili sa ako poľná bylina a mladá zeleň, ako suchá tráva na strechách, ako obilné pole pred východným vetrom. Vedel som o tvojom sedení, vychádzaní i vchádzaní, o tvojom zúrení proti mne. Pretože si zúril proti mne a tvoje hučanie sa mi dostalo do uší, vložím ti svoj hák do nosa, svoje zubadlo do úst a navrátim ťa cestou, ktorou si prišiel2. Kráľov 19,20-28.PK 192.1

    Júdsko vyplienili útočníkove vojská, Boh však prisľúbil, že svojimi divmi sa postará o potreby svojho ľudu. Chizkíja dostal posolstvo: „Toto ti bude znamením: tohto roku budete jesť, čo vyrastie na úhore, druhý rok, čo vyrastie nadivo, ale tretí rok sejte a žnite, vysádzajte vinice a jedzte ich ovocie. Zachránený zvyšok z domu Júdovho dolu zase zapustí korene a hore vydá ovocie. Lebo z Jeruzalema vyjde zvyšok a zachránení z vrchu Sion. Horlivosť Hospodinova to urobí. Preto takto vraví Hospodin o asýrskom kráľovi: Nevstúpi do toho mesta, ani šíp ta nevystrelí, nepôjde proti nemu so štítom a nenavŕši proti nemu val. Vráti sa cestou, ktorou prišiel, ale do tohto mesta nevkročí – znie výrok Hospodinov. Záštitou budem tomuto mestu, aby som ho zachránil kvôli sebe samému a kvôli môjmu služobníkovi Dávidovi2. Kráľov 19,29-34.PK 192.2

    Vyslobodenie prišlo ešte v tú noc. „Vyšiel anjel Hospodinov a pobil v asýrskom tábore stoosemdesiatpäťtisíc.“ „Zničil všetkých udatných bojovníkov, vodcov i hodnostárov v tábore asýrskeho kráľa2. Kráľov 19,35; 2. Paralipomenon 32,21.PK 192.3

    O tejto strašnej porážke asýrskeho vojska, ktoré sa malo zmocniť Jeruzalema, sa čoskoro dozvedel Sancheríb, ktorý strážil prístup do Júdska z Egypta. Strach ho však odtiaľ vyhnal, „takže sa vrátil do svojej vlasti so zahanbenou tvárou2. Paralipomenon 32,21. Potom už vládol len krátky čas. Proroctvo o jeho náhlom konci sa splnilo. Zavraždili ho členovia jeho vlastnej rodiny. „Po ňom panoval jeho syn AsarhaddónIzaiáš 37,38.PK 192.4

    Takto teda zvíťazil Boh Hebrejcov nad asýrskou pýchou. Hospodinova česť bola pred okolitými národmi obhájená. Obyvatelia Jeruzalema sa z víťazstva úprimne tešili. Ich vrúcne prosby o vyslobodenie sprevádzalo vyznanie hriechov a mnoho preliatych sĺz. Vo svojej veľkej tiesni sa bezvýhradne spoliehali na spásnu moc Boha, ktorý ich neopustil. Chrámovými priestormi sa potom rozliehali slávnostné chválospevy:PK 193.1

    Boh je známy v Júdsku,
    veľké je jeho meno v Izraeli.
    V Šáleme je jeho stánok,
    na Sione má svoj príbytok.
    Pán polámal ohnivé šípy s lukmi,
    štít a meč, vojnové zbrane.
    Jasom a velebou prevyšuješ
    vrchy odveké.
    Udatní hrdinovia stali sa korisťou,
    spia svojím spánkom;
    všetkým bojovníkom ochabli ruky.
    Tvoja hrozba, Bože Jákobov,
    omráčila jazdca i koňa.
    Ty si hrozný.
    Kto obstojí pred tebou,
    len čo sa rozhneváš?
    Z neba si oznámil súd,
    zem sa zľakla a stíchla,
    keď Boh povstal, aby súdil,
    aby zachránil všetkých ubiedených na zemi.
    Áno, teba musí chváliť aj hnev človeka
    a zvyšok hnevu spútaš.
    Dávajte sľuby Hospodinovi, svojmu Bohu,
    a spĺňajte ich!
    Nech všetci vôkol neho
    prinášajú dary tomu,
    ktorý vzbudzuje bázeň.
    Kniežatá zbavuje odvahy,
    hrozný je pre kráľov zeme
    .“ Žalm 76.
    PK 193.2

    Vzostup a pád asýrskej ríše je významným poučením pre dnešné národy. Písmo prirovnáva slávu vrcholného rozmachu Asýrie k ušľachtilému stromu v Božej záhrade, ktorý zatieňuje okolité stromy.PK 194.1

    Prirovnávam ťa k libanonskému cédru s krásnymi konármi, skytajúcimi lesnú vôňu, vysoko vyčnievajúcemu; medzi oblakmi bol jeho vrcholec... v jeho tôni bývali rozličné početné národy. Bol krásny vo svojej veľkosti, dĺžkou svojich ratolestí, lebo jeho koreň siahal k hojným vodám. Cédry v Božej záhrade sa mu nevyrovnali, nijaké cyprusy neboli mu podobné vetvami, ani platany nemali vetvy ako bol jeho; nijaký strom v Božej záhrade sa mu nepodobal krásou... takže žiarlili naň všetky stromy Édenu, ktoré boli v Božej záhradeEzechiel 31,3-9.PK 194.2

    Vládcovia Asýrie nevyužili mimoriadne požehnanie pre blaho ľudstva, ale stali sa metlou mnohých krajín. Bezohľadne šli za svojím cieľom a nemysleli ani na Boha ani na svojich blížnych. Chceli totiž všetkým národom vnútiť nadvládu ninivských bohov, ktorých povyšovali nad Najvyššieho. Hospodin im svojho času poslal Jonáša s varovným posolstvom a oni sa na určitý čas pred Hospodinom zástupov aj pokorili a žiadali odpustenie. Neskôr sa však vrátili k uctievaniu modiel a k dobývaniu mesta.PK 194.3

    Keď prorok Náhum hovoril o modlároch v Ninive, zvolal:PK 194.4

    Beda krvilačnému mestu,
    je samá lož, je plné koristi
    a neprestáva rabovať.
    PK 194.5

    Čuť praskot biča, hrmotný zvuk kolies,
    cválajúce kone, rútiace sa vozy.
    Jazdci vysadajú, meče planú,
    oštepy sa blýskajú.
    Množstvo pobitých!...
    Pozri, som proti tebe,
    to výrok Hospodina mocností
    .“ Náhum 3,1-5.
    PK 194.6

    Večný účtuje s národmi presne a neomylne. Svoje účtovanie však neuzatvára, kým neponúkne svoje milosrdenstvo a nevyzve k pokániu. Keď však bezbožnosť dosiahne určitú Bohom stanovenú mieru, začne sa prejavovať Boží hnev, účet sa uzavrie a Božia trpezlivosť prestáva milostivo zasahovať.PK 194.7

    Hospodin je horlivým Bohom a pomstiteľom, pomstiteľom je Hospodin, plným prchlivosti. Hospodin sa pomstí na svojich protivníkoch a drží hnev proti svojim nepriateľom. Hospodin je zhovievavý a veľký v moci, ale nenecháva nikoho bez trestu. Vo víchre a v búrke je jeho cesta a oblak je prachom jeho nôh. Pohrozí moru a vysuší ho i všetky rieky vysuší. Vädne Bášan i Karmel i kvet Libanonu vädne. Vrchy sa trasú pred ním a pahorky sú v pohybe. Zem sa dvíha pred ním, i svet a všetko, čo ho obýva. Kto obstojí pred jeho zúrivosťou a kto ostane pred páľavou jeho hnevu? Prchkosť jeho rozlieva sa ako oheň a skaly sa pukajú pred nímNáhum 1,2-6.PK 194.8

    Práve preto, Ninive, „jasavé mesto, ktoré si bývalo v bezpečí a ktoré si myslelo: Ja som a nič viac“, sa stalo púšťou, „spúšť, rumy a spustošenie“, miestom, „kde je brloh levov a jaskyňa levíčat, kam lev korisť vnášal, kde lev býval bez vyrušeniaSofoniáš 2,15; Náhum 2,11 (ROH); Náhum 2,12 (ECAV).PK 195.1

    Vzhľadom na čas, keď pýcha Asýrie bude pokorená, Sofoniáš o Ninive prorokoval: „V ňom budú polihúvať stáda a zver všetkých druhov, pelikán i jež nocovať budú na jeho hlaviciach, kuvik bude spievať v oknách, havran na prahu, keď strhané bude cédrové obloženieSofoniáš 2,14.PK 195.2

    Pád Asýrie bol úmerný veľkosti jej slávy. Prorok Ezechiel obrazom majestátneho cédra jasne predpovedal pýchou a krutosťou zavinený pád asýrskej ríše:PK 195.3

    Takto vraví Hospodin: ... svojím vrcholkom siahal medzi oblaky a jeho srdce spyšnelo pre vlastnú veľkosť, vydal som ho do rúk najmocnejšiemu medzi národmi a naloží s ním podľa jeho bezbožnosti. Ja som ho zahnal. Potom ho vyťali cudzinci, najukrutnejší z národov a hodili ho na vrchy; do všetkých dolín popadali jeho ratolesti a jeho vetvy boli polámané vo všetkých riečiskách zeme; z jeho tône vystúpili všetky národy zeme a zavrhli ho. Na jeho vyvrátenom kmeni bývali rozličné nebeské vtáky a na jeho vetvách bola rozličná poľná zver. To všetko preto, aby nijaké stromy pri vode nerástli privysoko... Takto hovorí Hospodin, Pán: Toho dňa, keď zostupoval do podsvetia, do smútku, preňho som zahalil prahlbinu... a všetky poľné stromy kvôli nemu uvädli. Rachotom pri jeho páde som rozochvel národy, keď som ho zrútil do podsvetiaEzechiel 31,10-16.PK 195.4

    Pýcha Asýrie a jej pád zostávajú poučením do konca času. Boh sa pýta aj dnešných národov sveta, ktoré sa vo svojej povýšenosti a pýche chcú vyrovnať Bohu: „Komu sa podobáš vznešenosťou a veľkosťou medzi stromami Édenu? A predsa budeš zavrhnutý so stromami Édenu do najnižších hlbín zemeEzechiel 31,18.PK 195.5

    Dobrotivý je Hospodin, on pevnosťou je v deň súženia, pozná tých, ktorí dúfajú v neho. Valiacou sa záplavou urobí koniec“ všetkým, ktorí sa chcú vyvyšovať nad Najvyššieho (Náhum 1,7.8).PK 196.1

    Zrúti sa pýcha Asýrie a zmizne berla EgyptaZachariáš 10,11. Tieto slová sa vzťahujú nielen na národy, ktoré sa vystatovali proti Bohu v dávnych časoch, ale aj na tie dnešné, ktoré odporujú Božiemu zámeru. V deň konečného účtovania, keď spravodlivý Sudca celej zeme bude „preosievať národy“ (Izaiáš 30,28) a keď tým, ktorí zachovávajú pravdu, bude dovolené vojsť do Božieho mesta, nebeským priestorom budú znieť víťazoslávne spevy vykúpených. Prorok hovorí: „Budete spievať piesne ako za noci, keď sa svätí sviatok, a budete sa zo srdca radovať ako pútnik, ktorý ide s flautou na vrch Hospodinov k Skale Izraela. Vtedy sa Hospodin ozve svojím velebným hlasom... Aššúr sa zľakne hlasu Hospodinovho, keď on udrie palicou a kedykoľvek dopadne trestajúci prút, ktorý naň dopustí Hospodin. Bojovať bude proti nim v prudkom boji za zvuku bubnov a citárIzaiáš 30,29-32.PK 196.2

    Larger font
    Smaller font
    Copy
    Print
    Contents