Loading...
Larger font
Smaller font
Copy
Print
Contents

Proroci a králi

 - Contents
  • Results
  • Related
  • Featured
No results found for: "".
  • Weighted Relevancy
  • Content Sequence
  • Relevancy
  • Earliest First
  • Latest First
    Larger font
    Smaller font
    Copy
    Print
    Contents

    4. kapitola — Následky prestúpenia

    Jednou z hlavných príčin, ktoré zviedli Šalamúna do výstredností a krutosti, bol nedostatok sebazaprenia. Keď Mojžiš na úpätí vrchu Sínaj oznamoval Boží príkaz: „Nech mi postavia svätyňu a budem bývať uprostred nich,“ Izraelci odpovedali mnohými darmi. „Prišiel každý, koho tiahlo srdce a koho viedol ochotný duch“ (2. Mojžišova 25,8; 35,21), a priniesol obetný dar. Stavba svätostánku vyžadovala rozsiahlu a dôkladnú prípravu; bolo treba veľké množstvo najvzácnejšieho a najdrahšieho materiálu. Boh však prijímal len dobrovoľnú obeť. Príkaz, ktorý Mojžiš opakoval zhromaždenému ľudu, znel: „Pozdvihované dávky vyberte pre mňa od každého, kto chce dobrovoľne dať2. Mojžišova 25,2. Tým najdôležitejším predpokladom pri príprave stavby príbytku Najvyššieho bola oddanosť Bohu a obetavosť.PK 33.1

    Aj Dávid vyzýval k obetavosti, keď zodpovednosť za stavbu chrámu zveroval Šalamúnovi. Dávid sa vtedy pýtal zhromaždeného ľudu: „Kto je ešte ochotný dnes štedro obetovať Hospodinovi?1. Paralipomenon 29,5. Na túto výzvu k obeti a k ochotnej službe mali vždy pamätať tí, ktorí sa zúčastňovali výstavby chrámu.PK 33.2

    Pre stavbu svätostánku na púšti obdaroval Boh vybraných mužov zvláštnou zručnosťou a znalosťami. „Potom Mojžiš povedal Izraelcom: Pozrite, Hospodin povolal podľa mena Becáléla... z kmeňa Júdovho, a naplnil ho duchom Božím, múdrosťou, chápavosťou a zručnosťou v každej práci... obdaril mu srdce aj schopnosťou učiť, jemu i Oholiábovi... z kmeňa Dán. Naplnil ich schopnosťou urobiť všetky remeselnícke práce, návrhárske a výšivkárske... i tkáčske práce; oni robili všetky práce... Becálél i Choliáb i každý muž múdreho srdca, ktorého Hospodin obdaril múdrosťou a chápavosťou2. Mojžišova 35,30-35; 36,1. Nebeské bytosti spolupracovali s tými, ktorých si na výstavbu vybral sám Boh.PK 33.3

    Potomkovia týchto robotníkov zdedili do značnej miery nadanie svojich predkov. Títo muži z Júdovho a Dánovho kmeňa boli spočiatku skromní a nezištní, no po čase takmer nepozorovane prestávali dôverovať Bohu a obetavú službu odmietali. Za svoju zručnosť v jemnej remeselnej a umeleckej práci vyžadovali vyššiu odmenu. V niektorých prípadoch sa im vyhovelo, no častejšie si však nachádzali zamestnanie v okolitých krajinách. Namiesto šľachetného ducha nezištnosti a sebaobetavosti, aký pudil ich slávnych predkov, zmocnilo sa ich lakomstvo a hromadenie bohatstva. Kvôli uspokojeniu sebeckých túžob ponúkali svoje umelecké nadanie, ktoré dostali od Boha, pohanským kráľom a svoje schopnosti predávali na stavbách, ktoré zneuctievali Stvoriteľa.PK 33.4

    Šalamún hľadal práve medzi týmito ľuďmi vedúceho pre stavbu chrámu na vrchu Mórija. Presné údaje o rozmeroch každej časti posvätnej stavby dostal kráľ. On mal v dôvere prosiť Boha, aby mu poskytol posvätených pomocníkov so zvláštnym zmyslom pre presné vykonávanie požadovaných prác. Šalamún však nezužitkoval príležitosť osvedčiť svoju dôveru v Boha. Namiesto toho požiadal týrskeho kráľa, aby mu poslal „muža súceho spracúvať zlato, striebro, bronz, železo, červený purpur, karmazín i modrý purpur, ktorý by vedel zhotovovať rezby, spolu s umelcami“, ktorých mal „v Júdsku a v Jeruzaleme2. Paralipomenon 2,7 (ROH); 2. Paralipomenon 2,6 (ECAV).PK 34.1

    Fénický kráľ poslal Chúrama „syna ženy z dcér Dánových a otca Týrčana2. Paralipomenon 2,14 (ROH); 2. Paralipomenon 2,13 (ECAV). Chúram bol po matke potomkom Oholiába, ktorého Boh pred stáročiami obdaril múdrosťou, obzvlášť potrebnou pri výstavbe svätostánku.PK 34.2

    Vedúcim Šalamúnových robotníkov sa teda stal muž, ktorý nestál o nezištnú službu Bohu. Slúžil bohu tohto sveta – mamone. Celú jeho bytosť ovládlo sebectvo.PK 34.3

    Pre svoju nezvyčajnú zručnosť žiadal Chúran za svoju prácu vyššiu odmenu. Jeho zvrátené zásady postupne ovplyvnili aj jeho spoločníkov. Keďže s ním dennodenne pracovali, porovnávali jeho zárobok so svojím, pričom postupne strácali zo zreteľa posvätný ráz svojej práce. Opúšťal ich duch sebazaprenia a ovládlo ich lakomstvo. Vyžadovali vyššiu odmenu, ktorú aj dostali.PK 34.4

    Tento neblahý vplyv prenikol do všetkých odvetví Hospodinovej služby a rozšíril sa po celom kráľovstve. Požadované a vyplácané mzdy pomohli mnohým oddať sa prepychu a výstrednostiam. Bohatí utláčali chudobných a sebaobetavosť takmer zanikla. V ďalekosiahlych dôsledkoch týchto vplyvov najpravdepodobnejšie spočíva jedna z hlavných príčin hrozného odpadnutia toho, ktorého ľudia pokladali za najmúdrejšieho medzi smrteľníkmi.PK 34.5

    Veľký protiklad medzi duchom a pohnútkami staviteľov svätostánku na púšti a tými, ktorí budovali Šalamúnov chrám, je veľmi poučný. Uprednostňovanie vlastných záujmov, ktorým sa vyznačovali robotníci zamestnaní na stavbe chrámu, možno porovnávať s všeobecne rozšíreným sebectvom v dnešnom svete. Lakomstvo a túžba po čo najvyššom postavení a odmene sú takmer všadeprítomné. Len zriedkavo sa môžno stretnúť s takou ochotou a radostným sebazaprením, aké prejavili tí, ktorí na púšti stavali svätostánok. Len tento duch má nabádať Ježišových nasledovníkov. Náš Pán je príkladom, ako majú pracovať jeho nasledovníci. Tým, ktorých vyzval: „Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí“ (Matúš 4,19), neponúkal nijakú peňažitú odmenu za službu. Mali byť s ním zajedno v odriekaní a v sebaobetavosti.PK 34.6

    Nemali by sme pracovať kvôli mzde, ktorú dostávame. Pohnútky k práci v Božej službe nesmú byť sebecké. Nezištná oddanosť a sebaobetavosť budú vždy hlavným predpokladom služby, v ktorej má Boh záľubu. Podľa vôle nášho Pána a Majstra nemá byť v Božom diele ani vlákno sebectva. Naše úsilie sa má vyznačovať taktnosťou a zručnosťou, presnosťou a rozvahou, teda tým, čo práve dokonalý Boh vyžadoval od staviteľov pozemského svätostánku. Pri všetkom úsilí musíme pamätať, že aj tie najlepšie schopnosti a najskvelejšie služby obstoja len vtedy, keď vlastné „ja“ obetujeme ako živú a Bohu príjemnú obeť.PK 35.1

    Ďalším ústupom od pravých zásad, ktorý izraelského kráľa nakoniec doviedol k pádu, bolo pokušenie privlastniť si slávu, ktorá patrí len Bohu.PK 35.2

    Odvtedy, čo bola Šalamúnovi zverená úloha postaviť chrám, až do ukončenia jeho výstavby, jeho cieľom bolo „postaviť dom menu Hospodina, Bohu Izraela2. Paralipomenon 6,7. Tento cieľ bol pred zhromaždenými zástupmi Izraelcov pri vysviacke chrámu jasne oznámený. Kráľ vo svojej modlitbe potvrdil, že Hospodin povedal: „Tu bude moje meno1. Kráľov 8,29.PK 35.3

    Obzvlášť dojímavou časťou Šalamúnovej modlitby pri vysviacke chrámu bola príhovorná prosba za cudzincov, ktorí budú prichádzať z ďalekých krajín, aby lepšie poznali toho, ktorého povesť prenikla medzi národy za hranice Izraela. Kráľ povedal: „Dopočujú sa o tvojom veľkom mene, o tvojej silnej ruke a o tvojom vystretom ramene.“ Za každého z týchto cudzích vyznávačov Šalamún prosil: „Ty vyslyš na nebi, na mieste svojho prebývania a splň všetko, o čo bude k tebe volať cudzinec, aby sa všetky národy zeme dozvedeli o tvojom mene, aby sa ťa báli ako tvoj ľud izraelský, aby vedeli, že tento dom, ktorý som ti postavil, pomenovaný je tvojím menom1. Kráľov 8,42.43.PK 35.4

    Na konci tohto obradu Šalamún povzbudil Izraelcov, aby zostávali verní Bohu, „aby všetky národy zeme poznali, že on, Hospodin, je Boh a nik iný1. Kráľov 8,60.PK 35.5

    Plánovačom stavby chrámu bol ktosi väčší než Šalamún; bola tu zjavná múdrosť a sláva Božia. Tí, ktorí o tom nevedeli, celkom prirodzene obdivovali a vychvaľovali Šalamúna ako strojcu a staviteľa. Kráľ však odmietol akúkoľvek oslavnú poctu za návrh a postavenie chrámu.PK 35.6

    Tak to bolo, keď Šalamúna navštívila kráľovná zo Sáby. Keď sa predtým dopočula o jeho múdrosti a veľkolepom chráme, ktorý postavil, rozhodla sa „ťažkými otázkami vyskúšať Šalamúna“ a osobne si prehliadnuť jeho slávne diela. S početným sprievodom služobníkov a s ťavami, ktoré niesli „vonné veci, veľmi mnoho zlata a drahokamov“, podnikla dlhú cestu do Jeruzalema. „Keď prišla k Šalamúnovi, povedala mu všetko, čo mala na mysli.“ Rozprávali sa o tajomstvách prírody a Šalamún ju poučil o Bohu prírody, veľkom Stvoriteľovi, ktorý prebýva v najvyššom nebi a vládne nad všetkým. „Šalamún jej však zodpovedal všetky otázky a Šalamúnovi nebolo nič skryté, čo by jej nezodpovedal1. Kráľov 10,1-3; 2. Paralipomenon 9,1.2.PK 36.1

    Keď kráľovná zo Sáby uzrela všetku Šalamúnovu múdrosť i dom, ktorý postavil, zastavoval sa jej dych. Vyhlásila: „Pravdivá bola reč, ktorú som počula vo svojej krajine o tvojich činoch a o tvojej múdrosti. Neverila som správam, až kým som neprišla a na vlastné oči neuzrela. No, nepovedali mi ani polovicu. Tvoja múdrosť a blahobyt prevyšujú chýr, ktorý som počula. Blahoslavení tvoji muži, blahoslavení tvoji služobníci, tí, ktorí ustavične stoja pred tebou, čo počúvajú tvoju múdrosť1. Kráľov 10,4-8; 2. Paralipomenon 9,3-6.PK 36.2

    Skôr než kráľovná svoju návštevu skončila, Šalamún ju poučil o Zdroji svojej múdrosti a o blahobyte, takže nemohla velebiť človeka, a preto zvolala: „Nech je požehnaný Hospodin, tvoj Boh, ktorý si ťa obľúbil a posadil na trón Izraela. Keďže Hospodin miluje Izrael naveky, teba ustanovil kráľom, aby si prisluhoval právo a spravodlivosť1. Kráľov 10,9. Podľa Božej vôle majú všetci ľudia získať také poznanie. A keď „všetci králi zeme chceli vidieť Šalamúna, aby počuli jeho múdrosť, ktorú mu Boh vložil do srdca“ (2. Paralipomenon 9,23), Šalamún vyvyšoval Boha a s úctou poukazoval naňho ako na Stvoriteľa neba a zeme, vševediaceho Vládcu vesmíru.PK 36.3

    Čo mohol Šalamún dosiahnuť, keby bol svojou skromnosťou aj ďalej odvracal pozornosť ľudí od seba a usmerňoval ju na toho, ktorý ho obdaril múdrosťou, bohatstvom a slávou! Pero, ktoré pod vplyvom Ducha Svätého zaznamenalo Šalamúnove cnosti, verne svedčí aj o jeho páde. Šalamún na vrchole slávy a blahobytu v závrate šťastia stratil rozvahu a padol. Podľahol pokušeniu oslavného velebenia, ktorým ho zahŕňali jeho obdivovatelia z okolitého sveta. Dar múdrosti, ktorým mal oslavovať Darcu, podnietil v ňom pýchu. Nakoniec dovolil, aby ľudia o ňom šírili zvesť, že predovšetkým jemu patrí chvála za neprekonateľnú nádheru stavby naplánovanej a postavenej na česť „menu Hospodina, Boha Izraela2. Paralipomenon 6,7.PK 36.4

    Tak sa stalo, že národy poznali Hospodinov chrám ako chrám Šalamúnov. Ľudský nástroj si privlastnil slávu, ktorá patrila „Najvyššiemu“ (pozri Kazateľ 5,7). Ba dodnes sa o tomto chráme častejšie hovorí ako o chráme Šalamúnovom než o chráme Hospodinovom, hoci Šalamún o ňom vyhlásil: „Tento dom, čo som postavil, je po tebe pomenovaný2. Paralipomenon 6,33.PK 37.1

    Človek nemôže prejaviť väčšiu slabosť, než keď od ľudí prijíma chválu za to, čo dostal z neba. V živote kresťana je vo všetkom na prvom i poslednom mieste Boh. Lásku k Bohu mu neoslabí nijaká ctibažná pohnútka. Svojho nebeského Otca bude velebiť ustavične a vytrvalo. Ak úprimne a verne zvelebujeme Božie meno, naše pohnútky sú pod Božím dohľadom, a len vtedy sme schopní duchovne a duševne rásť a rozvíjať sa.PK 37.2

    Ježiš, božský Učiteľ, vždy velebil meno svojho nebeského Otca. Učeníkov učil modliť sa: „Otče náš, ktorý si v nebesiach, posväť sa tvoje meno,“ pričom mali vyznať: „Tvoja je slávaMatúš 6,9.13. Nebeský Lekár dbal o to, aby pozornosť ľudí nepútal na seba, ale usmerňoval ju na Zdroj svojej moci, takže „ľudia sa divili, keď videli, že nemí hovoria, mrzáci sú zdraví, chromí chodia a slepí vidia“ a „oslavovali Boha IzraelaMatúš 15,31. Kristus vo svojej pozoruhodnej modlitbe krátko pred ukrižovaním povedal: „Ja som ťa oslávil na zemi,“ a prosil: „Osláv svojho Syna, aby Syn oslávil teba.“ „Spravodlivý Otče, svet ťa nepoznal, ale ja som ťa poznal, a aj títo poznali, že si ma ty poslal. Oboznámil som ich s tvojím menom a ešte ich oboznámim, aby v nich bola láska, ktorou si ma miloval, a aby som ja bol v nichJán 17,1.4.25.26. „Kto sa chváli, nech sa chváli tým, že je rozumný a že mňa pozná, že ja, Hospodin, preukazujem milosť, právo a spravodlivosť na zemi, lebo v týchto veciach mám záľubu – znie výrok HospodinovJeremiáš 9,24 (ROH); Jeremiáš 9,23 (ECAV).PK 37.3

    Piesňou chcem chváliť Božie meno
    a velebiť ho chválospevom.

    Hoden si Pane a Bože náš,)
    prijať slávu, česť i moc.

    Chcem ti ďakovať, Pane, môj Bože,
    celým srdcom a navždy velebiť tvoje meno.

    Oslavujte so mnou Hospodina,
    spoločne vyvyšujme jeho meno!
    .“ Žalm 69,31; Zjavenie Jána 4,11; Žalm 86,12; 34,4.
    PK 37.4

    Prijímanie zásad, ktoré odvádzali od obetavosti a smerovali k sebaoslave, sprevádzala ešte ďalšia zvrátenosť, odporujúca Božiemu plánu s Izraelom. Boh chcel, aby jeho ľud bol svetlom sveta. Z Izraelcov mala v každodennom živote vyžarovať sláva Božieho zákona. V záujme uskutočnenia tohto zámeru mal vyvolený národ podľa Božej vôle zaujať kľúčové postavenie medzi národmi sveta.

    Počas Šalamúnovej vlády siahalo kráľovstvo Izraela od Amatu na severe až po Egypt na juhu a od Stredozemného mora k rieke Eufrat. Týmto územím viedli viaceré hlavné cesty svetového obchodu a karavány z ďalekých zemí ustavične putovali sem i ta. Šalamún a jeho ľud mali teda príležitosť oboznamovať ľudí všetkých národov s Kráľom kráľov a naučiť ich uctievať ho a poslúchať. Toto poznanie mal získať celý svet. Prostredníctvom zvesti o posvätných obetiach mal byť vyvýšený Kristus, aby všetci, ktorí uveria v neho, mohli žiť.PK 38.1

    Šalamún ako čelný predstaviteľ národa, ktorý bol povolaný byť svetlom okolitým národom, dostal od Boha múdrosť, moc a vplyv nato, aby mohol usmerňovať a viesť veľké hnutie, ktoré malo osvietiť tých, ktorí Boha a jeho pravdu dosiaľ nepoznali. Takto sa mali získať zástupy ľudí, rozhodnutých žiť podľa Božích príkazov. Tým sa Izrael mohol vyhnúť neprávostiam pohanov a Pána slávy by uctievali mnohí. Šalamún však zabudol na tento vznešený cieľ a nevyužil jedinečné príležitosti na to, aby so svetlom pravdy oboznámil tých, ktorí stále prechádzali jeho územím, alebo sa zdržiavali vo väčších mestách.PK 38.2

    Misijného ducha, ktorým Boh obdaril Šalamúna a všetkých pravých Izraelcov, postupne nahradil duch obchodnícky. Príležitosti, ktoré poskytoval styk s príslušníkmi iných národov, slúžili prevažne na osobné obohatenie. Šalamún v snahe politicky posilniť vlastné postavenie budoval na obchodných križovatkách opevnené mestá. Popri ceste medzi Egyptom a Sýriou, neďaleko Joppe, znova postavil mesto Gézer. Západne od Jeruzalema vybudoval Bét-Chórón, kadiaľ viedli prístupové cesty zo stredu Júdska k mestu Gézer a k moru. Na karavánnej ceste z Damasku do Egypta a z Jeruzalema na sever postavil mesto Megido a na podobnej ceste z východu vybudoval mesto „Tadmór na púšti2. Paralipomenon 8,4. Každé z týchto miest malo silné opevnenie. Obchodné výhody prístupu k Červenému moru sa otvorili postavením „lodí v Ecjón-Geberi... na brehu Červeného mora, v krajine Edómskej“. Na týchto lodiach skúsení námorníci z Týru spolu so „Šalamúnovými služobníkmi“ viedli lode na cestu „k Ofíru, odtiaľ priviezli zlato“ a „veľké množstvo almugového dreva a drahokamov1. Kráľov 9,26-28; 10,11.PK 38.3

    Príjmy kráľa a mnohých jemu podriadených síce veľmi vzrástli, ale za akú cenu! Pre chamtivosť a krátkozrakosť tých, ktorým boli zverené Božie výroky, zostalo nespočetné množstvo ľudí prechádzajúcich obchodnými cestami bez poznania pravého Boha.PK 39.1

    Ako celkom inak než Šalamún si za svojho pozemského života počínal Kristus! Spasiteľ sveta nikdy nepoužil svoju veľkú moc na vlastný prospech. Kristovu dokonalú službu ľudstvu neskalila ani jediná myšlienka na obohatenie sa svetským bohatstvom či na získanie svetskej slávy. Povedal: „Líšky majú svoje nory a nebeské vtáky hniezda, ale Syn človeka nemá kde hlavu skloniťMatúš 8,20. Tí, ktorí odpovedali na výzvu a vstúpili do Pánovej služby, mali by sa dôkladne oboznámiť s Kristovým spôsobom práce. On zužitkúval príležitosti na rušných miestach, kadiaľ chodilo mnoho ľudí, ktorých oslovil.PK 39.2

    Ježiš trávieval čas medzi jednotlivými cestami v Kafarnaume, ktoré je známe ako jeho mesto. Kafarnaum bol na ceste vedúcej z Damasku cez Jeruzalem do Egypta a k Stredozemnému moru a bol vhodným strediskom Spasiteľovho pôsobenia. Týmto mestom prechádzali ľudia z mnohých krajín a niekedy sa v ňom kvôli odpočinku aj zdržali. Spasiteľ sa tu stretával s príslušníkmi všetkých národov a spoločenských vrstiev. Tak sa jeho učenie rozšírilo do iných krajín, kde ho prijalo mnoho rodín. Takto sa prebúdzal záujem o proroctvá o Mesiášovi, pozornosť sa upierala na Spasiteľa a svet sa zoznamoval s jeho poslaním.PK 39.3

    Príležitostí k vzájomnému stretávaniu ľudí všetkých spoločenských vrstiev a mnohých národností je dnes oveľa viac ako za čias Izraela. Počet preľudnených miest sa dnes stisícnásobil.PK 39.4

    Poslovia Najvyššieho by mali podobne ako kedysi Kristus pracovať v týchto rušných strediskách a stretávať sa so zástupmi ľudí zo všetkých častí sveta. Skrytí v Bohu majú Kristovým spôsobom rozsievať semeno evanjelia a oboznamovať iných so vzácnymi pravdami Písma, ktoré zapustia hlboké korene v mysliach a v srdciach a prinesú ovocie pre večný život.PK 39.5

    Poučenia o páde Izraela v čase, keď sa vládca i ľud spreneverili vznešenému poslaniu, sú vážne. Zatiaľ čo oni pre neveru klesli, dnešný Boží Izrael, ktorého príslušníci sú zástupcami neba a tvoria pravú Kristovu cirkev, musí byť silný, pretože bol povolaný dokončiť dielo, ktoré bolo zverené ľuďom, a tým urýchliť deň príchodu konečnej odmeny. Podobné vplyvy, ktoré pôsobili proti Izraelcom, pôsobia aj dnes. Sily nepriateľa každej spravodlivosti sú v plnej pohotovosti a zvíťaziť nad ním možno len Božou mocou. Blížiaci sa boj vyžaduje od nás výcvik v sebazapieraní. Nesmieme sa spoliehať len na seba; musíme závisieť jedine od Boha. Musíme rozvážne zužitkúvať každú príležitosť na záchranu hynúcich. Ak cirkev bude postupovať jednotne a zjavovať svetu hynúcemu v bludoch krásu svätosti, ako sa prejavuje v kresťanskom sebazapieraní, v uprednostňovaní Božích vecí pred svetskými, ako aj v láskavej a neúnavnej službe tým, ktorí zúfalo potrebujú spásnu milosť evanjelia, potom ju bude sprevádzať Božie požehnanie.PK 39.6

    Larger font
    Smaller font
    Copy
    Print
    Contents