Loading...
Larger font
Smaller font
Copy
Print
Contents

Proroci a králi

 - Contents
  • Results
  • Related
  • Featured
No results found for: "".
  • Weighted Relevancy
  • Content Sequence
  • Relevancy
  • Earliest First
  • Latest First
    Larger font
    Smaller font
    Copy
    Print
    Contents

    43. kapitola — Neviditeľný Strážca

    V krajine, do ktorej bol pred viac ako sedemdesiatimi rokmi do zajatia odvlečený Daniel a spolu s ním aj jeho hebrejskí priatelia, sa na sklonku prorokovho života diali veľké zmeny. Nebúkadnecar, vládca „násilníckeho národa“ (Ezechiel 28,7), zomrel, a Babylon – „sláva celej zeme“ (Jeremiáš 51,41) – sa dostal pod nemúdru vládu jeho nasledovníkov; postupne, ale isto upadal.PK 277.1

    Zásluhou nerozvážnej a slabej vlády Nebúkadnecarovho vnuka Bélšacara sa pyšný Babylon onedlho rozpadol. Bélšacar sa už v mladosti podieľal na vládnej moci, pýšil sa ňou a rúhavo sa správal voči nebeskému Bohu. Mal mnoho príležitostí poznať Božiu vôľu a pochopiť svoju povinnosť riadiť sa ňou. Vedel, že jeho starý otec bol z Božieho rozhodnutia spomedzi ľudí vylúčený a dobre vedel aj to, že Nebúkadnecar sa obrátil a zázračne uzdravil. Bélšacar však dovolil, aby záľuba v roztopašnom živote a túžba po sláve zatlačili do pozadia poučenie, na ktoré nemal nikdy zabudnúť. Premárnil milostivo poskytnuté príležitosti a nezužitkoval ponúknuté možnosti dôkladne poznať pravdu. Bélšacarovi bez povšimnutia uniklo to, čo Nebúkadnecar nakoniec získal za cenu nesmierneho utrpenia a pokorenia.PK 277.2

    To bolo krátko predtým, než nastali zmeny. Na Babylon zaútočil Kýros, synovec Dária médskeho a veliteľ spojených vojsk Médov a Peržanov. V zdanlivo nedobytnej a hojne zásobenej pevnosti s odolnými múrmi a so železnými bránami, ktoré chránila rieka Eufrat, sa rozmarný kráľ cítil v bezpečí a svoj čas trávil v prostopašnom hodovaní.PK 277.3

    Pyšný, opovážlivý a nerozvážne ubezpečený kráľ „usporiadal pre svojich tisíc veľmožov veľkú hostinu a pred nimi pil vínoDaniel 5,1. Veľkolepej hostine dodávali lesk a nádheru všetky krásne veci, ktoré si môže dovoliť ten, kto má bohatstvo a moc. Medzi pozvanými hosťami pri kráľovskom stole boli očarujúco krásne ženy, ako aj slávni a múdri muži. Kniežatá a správcovia krajiny pili víno ako vodu a pod jeho opojným účinkom márnotratne hýrili.PK 277.4

    Bezuzdné pitie otupilo kráľovu súdnosť natoľko, že pod vplyvom nízkych pudov a vášní sa ujal vedenia týchto orgií. Počas hostiny „rozkázal priniesť zlaté a strieborné nádoby, ktoré jeho starý otec Nebúkadnecar odniesol z jeruzalemského chrámu, aby kráľ i jeho veľmoži, jeho manželky i vedľajšie ženy pili z nich“. Kráľ chcel dokázať, že mu nie je nič príliš sväté, aby to nemohol použiť. „Vtedy priniesli zlaté nádoby... a kráľ, jeho veľmoži, jeho manželky i vedľajšie ženy pili z nich. Pili víno a oslavovali zlatých, strieborných, bronzových, železných, drevených a kamenných bohovDaniel 5,2-4.PK 277.5

    Bélšacara ani nenapadlo pomyslieť na to, že hýrenie sleduje nebeský Svedok a že nepoznaný Strážca pozoruje toto znesväcovanie, počuje rúhavé prejavy a vidí ohavnú modloslužbu. Čoskoro však nepozvaný Hosť prejaví svoju prítomnosť. Keď hýrenie vrcholilo, objavila sa nadprirodzená ruka a na stenu siene začala písať akoby plamenným písmom slová, ktorým nikto z prítomných nerozumel, ktoré však ako predzvesť súdu náhle zasiahli svedomie kráľa i jeho hostí.PK 278.1

    Bezuzdné hýrenie stíchlo a nevýslovnou hrôzou vyľakaní hostia sledovali ruku pomaly píšucu záhadné slová. Pred zrakom sa im ako na veľkom plátne vyjavovali skutky ich nerestného života. Pripadali si akoby stáli pred súdnym tribunálom večného Boha, ktorého moc popierali. Kde len pred malou chvíľou vládla hýrivá veselosť a rúhavý smiech, zostali zblednuté tváre s výrazom a s výkrikmi hrôzy. Keď Boh predesí ľudí, svoj strach nemôžu skryť.PK 278.2

    Najviac sa vyľakal Bélšacar. On bol totiž hlavným vinníkom za vzburu proti Bohu, ktorá onej noci v Babylone vrcholila. V prítomnosti neviditeľného Strážcu, ktrorý zastupoval toho, ktorého moc popierali a ktorého menu sa rúhali, kráľa ochromil strach. Ozvalo sa v ňom svedomie. „Bederné kÍby sa mu chveli a kolená sa mu triasliDaniel 5,6. Bélšacar sa opovážlivo protivil nebeskému Bohu; spoliehal sa na vlastnú moc a nepredpokladal, že by sa ho odvážil niekto spýtať: „Čo to robíš?Daniel 4,32. Teraz si však uvedomil, že z vládnutia, ktoré mu bolo zverené, sa musí zodpovedať, a že poskytnuté, no premárnené príležitosti, ako aj svoje rúhavé správanie nemá čím ospravedlniť.PK 278.3

    Kráľ sa márne snažil prečítať plamenný nápis; jeho tajomstvo nemohol preniknúť. Túto moc nechápal a nevedel sa jej ani účinne vzoprieť. V zúfalstve hľadal pomoc u mudrcov svojej ríše. Jeho zúfalý krik, ozývajúci sa v celej hodovnej miestnosti, vyzýval hvezdárov, Chaldejcov a hádačov, aby nápis prečítali. Sľuboval im: „Ktokoľvek prečíta toto písmo a oznámi mi jeho význam, bude oblečený do purpuru a bude mať zlatú reťaz na hrdle. Bude vládnuť ako tretí v kráľovstve.“ Jeho výzva k poradcom s ponukou bohatej odmeny nenašla nijakú odozvu. Nebeskú múdrosť nemožno kúpiť ani predať. Vtedy prišli všetci kráľovi mudrci, ale písmo nemohli prečítať, ani kráľovi nemohli podať jeho výkladDaniel 5,7.8.PK 278.4

    Záhadný nápis nemohli prečítať práve tak, ako mudrci predchádzajúceho pokolenia nemohli Nebúkadnecarovi objasniť jeho sen.PK 279.1

    Potom si kráľovná spomenula na Daniela, ktorý pred viac ako polstoročím oznámil vládcovi Nebúkadnecarovi sen o veľkej soche a podal k nemu výklad: „Kráľ, ži naveky! Nech ťa nedesia tvoje myšlienky a nech tvoja tvár nemení farby. Jestvuje predsa v tvojom kráľovstve muž, v ktorom prebýva duch svätých bohov a pri ktorom sa za čias tvojho otca objavila osvietenosť, chápavosť i múdrosť podobná múdrosti bohov, a tvoj otec Nebúkadnecar ustanovil ho za majstra čarodejníkov, veštcov, Chaldejcov a astrológov, lebo v tomto Danielovi, ktorého kráľ nazval Béltšaccarom, sa našiel nezvyčajný duch, rozum, chápavosť, schopnosť vykladať sny, vysvetľovať záhady a rozuzľovať otázky. Nech teraz zavolajú Daniela a on podá výklad.PK 279.2

    Potom Daniela priviedli pred kráľa.“ Bélšacar, ktorý sa v prorokovej prítomnosti snažil ovládať vzrušenie, povedal: „Ty si ten Daniel, jeden z júdskych zajatcov, ktorého kráľ, môj otec, priviedol z Júdska? Počul som o tebe, že duch svätých bohov prebýva v tebe a že sa našla v tebe osvietenosť, chápavosť a mimoriadna múdrosť. Teraz mi predviedli mudrcov a veštcov, aby prečítali toto písmo a podali mi jeho výklad. Ale nemohli mi podať objasnenie veci. Počul som však o tebe, že môžeš podať vysvetlenie a rozriešiť otázky. Teraz, ak môžeš prečítať toto písmo a podať mi jeho výklad, môžeš sa obliecť do purpuru a mať zlatú reťaz na hrdle a vládnuť ako tretí v kráľovstveDaniel 5,10-16.PK 279.3

    Daniel, ktorý stál pred vyľakaným zástupom s pokojnou dôstojnosťou Božieho služobníka, ktorého kráľovské sľuby nezlákali, neprišiel lichotiť, ale oznámiť výklad posolstva súdu. Povedal: „Svoje dary si nechaj a odmeny daj iným. Avšak písmo kráľovi prečítam a oznámim mu jeho významDaniel 5,17.PK 279.4

    Prorok najprv pripomenul Bélšacarovi to, čo kráľ síce vedel, ale čo ho nijako neviedlo k spásnej pokore. Hovoril o hriechu a páde Nebúkadnecara, ako aj o Božom zaobchádzaní s ním, ako mu Hospodin prepožičal vládu a slávu, ako ho za jeho pýchu trestal a ako potom moc a milosť Boha Izraela uznal. Daniel potom smelo a dôrazne pokarhal Bélšacara za jeho veľkú bezbožnosť. Pripomenul kráľovi jeho hriech a upozornil ho na poučenie, ktoré mal zužitkovať, no nič sa z neho nenaučil. Bélšacar vôbec nepochopil zmysel toho, čo sa prihodilo jeho dedovi a nedbal ani na varovné signály, ktoré mali preňho taký veľký význam. Mal možnosť poznať pravého Boha a poslúchať ho, no nevyužil ju, a tak musí znášať následky svojej vzbury.PK 279.5

    Prorok povedal: „Ty,... jeho syn, Bélšacar, nepokoril si si srdce, hoci si všetko toto videl, ale pozdvihol si sa proti Pánovi nebies; nádoby jeho domu museli priniesť pred teba a ty, tvoji veľmoži, tvoje manželky a vedľajšie ženy pili ste z nich víno a oslavoval si zlatých, strieborných, bronzových, železných, drevených a kamenných bohov, ktorí nevidia, nepočujú a nechápu; ale Boha, v ruke ktorého je tvoje dýchanie a ktorému patria všetky tvoje cesty, si nevelebil. Preto on poslal tú ruku a napísal toto písmoDaniel 5,22-24.PK 280.1

    Prorok sa potom obrátil k nebeskému posolstvu napísanému na stene a čítal: „MENÉ, MENÉ, TEKÉL, ÚFARSÍN.“ Ruku, ktorá nápis zaznamenala, už nebolo vidieť, no štyri slová zreteľne a strašne žiarili ďalej. Ľud so zatajeným dychom počúval, čo zostarnutý prorok vravel:PK 280.2

    Toto je vysvetlenie veci: MENÉ znamená, že Boh spočítal dni tvojho kráľovstva a spôsobil mu koniec. TEKÉL znamená, že si bol odvážený na váhe a nájdený si nedostatočným. PERÉS znamená, že tvoje kráľovstvo bude rozdelené a dané veľkým Médom a PeržanomDaniel 5,26-28.PK 280.3

    Túto poslednú noc nespútaného hýrenia naplnil Bélšacar i jeho kniežatá mieru svojich neprávostí i vín chaldejského kráľovstva. Božia ochranná ruka už nemohla ďalej zdržovať neodvratnú pohromu. Boh sa rozličným spôsobom snažil naučiť týchto ľudí, aby ctili jeho zákon. O tých, ktorých vina siahala teraz po nebesá, Boh povedal: „Liečili sme Babylon, ale neuzdravil saJeremiáš 51,9. Pre vrcholnú zvrátenosť ľudského srdca Hospodin nakoniec uznal za nutné vyniesť svoj neodvolateľný rozsudok. Bélšacar padne a jeho kráľovstvo dostanú iní.PK 280.4

    Keď prorok skončil, kráľ rozkázal, aby mu odovzdali sľúbenú odmenu. „Daniela zaodeli purpurom a zlatou reťazou okolo hrdla a verejne vyhlásili o ňom, že bude vládnuť ako tretí v kráľovstveDaniel 5,29.PK 280.5

    Prorocký záznam Písma spred storočia naznačil, že vytúžený „súmrak“, v ktorom sa kráľ a jeho poradcovia budú v rúhaní proti Bohu predháňať, sa náhle zmení na „postrach“ a pohromu. (Pozri Izaiáš 21,4.) Potom pôjdu v rýchlom slede prevratné udalosti tak, ako ich prorocká reč zaznamenala dávno predtým, než sa hlavné postavy tejto drámy narodili.PK 280.6

    Kráľ ešte v slávnostnej sieni v kruhu tých, ktorých osud bol už spečatený, dostal od posla zvesť, že „zo všetkých strán zaujali mesto“ nepriatelia, pred ktorých zbraňami sa cítil taký bezpečný, „že jeho brody sú obsadené... a bojovníci sú zmäteníJeremiáš 51,31.32. Práve vtedy, keď kráľ a jeho kniežatá pili z Hospodinových posvätných nádob a chválili svojich strieborných a zlatých bohov, Médovia a Peržania prekročili Eufrat a vošli do nestráženého mesta. Teraz už Kýrove vojská stáli pred múrmi paláca; v meste bolo nepriateľských vojakov „ako kobyliek“ (Jeremiáš 51,14), a ich víťazný pokrik prehlušoval zúfalé volanie prekvapených hodovníkov.PK 280.7

    Tej istej noci bol chaldejský kráľ Bélšacar zabitý“ (Daniel 5,30) a na trón zasadol cudzí panovník.PK 281.1

    Izraelskí proroci jasne predpovedali, akým spôsobom Babylon padne. Keď im Hospodin vo videní zjavil budúce udalosti, volali: „Ako bol dobytý Šéšak (t.j. Babylon) a zaujatá sláva celej zeme! Na aký úžas sa zmenil Bábel medzi národmi!“ „Aké rozbité a dolámané je kladivo celej zeme! Ako sa stal predmetom úžasu Babylon medzi národmi!“ „Na hlas: Zaujatý je Bábel! zatrasie sa zem a jeho krik bude počuť medzi národmi.PK 281.2

    Odrazu padol Bábel, je zlomený.“ „Lebo prišiel na Babylon zhubca a zajatí sú jeho hrdinovia, dolámané sú jeho kuše, lebo Hospodin je Bohom odplaty, určite odplatí. Opojím jeho kniežatá i mudrcov, jeho správcov, veliteľov i hrdinov a zaspia večným spánkom, takže sa neprebudia – znie výrok Kráľa, ktorý sa volá Hospodin.PK 281.3

    Nastavil som ti osídlo a chytil si sa, Bábel, ani si nevedel o tom. Dopadli ťa a chytili ťa, lebo si začal boj s Hospodinom. Hospodin otvoril svoju zbrojnicu a vybral zbrane svojho hnevu, lebo to je práca Pána, Hospodina mocností v chaldejskej krajine.PK 281.4

    Takto vraví Hospodin mocností: Utláčaní sú synovia Izraela a spolu s nimi i synovia Júdu. Tí, ktorí ich zajali, držia ich pevne, nechcú ich prepustiť. Ale ich Vykupiteľ je mocný, volá sa Hospodin mocností. On iste povedie ich spor, aby dal odpočinutie zemi a znepokojil babylonských občanovJeremiáš 51,41; 50,23.46; 1,8.56.57; 50,24.25.33.34.PK 281.5

    Široké hradby Babylona budú zrovnané so zemou a jeho vysoké brány ohňom spálené.“ Tak Hospodin zástupov prikázal urobiť „koniec pýche spupných“ a pokoril „povýšenosť tyranov“. Tak sa stal „Babylon, ozdoba kráľovstiev, pyšná nádhera Chaldejcov“ Sodomou a Gomorou, miestom navždy prekliatym. V Písme čítame: „Nebude nikdy obydlený, ani obývaný po všetky pokolenia. Nebude tam stanovať Arab, ani pastieri neuložia tam stáda na odpočinok, ale stepná zver tam bude polihovať a sovy naplnia ich domy; budú tam bývať pštrosy a príšery púšte budú tam poskakovať. Hyeny budú zavýjať v ich zámkoch a šakaly v rozkošných palácoch.“ „Obrátim ho na dedičstvo ježov a na vodné močariny; odmetiem ich ničiacou metlou – znie výrok Hospodina mocnostíJeremiáš 51,58; Izaiáš 13,11.19-22; 14,23.PK 281.6

    Posledného babylonského panovníka ako prvého predstaviteľa krajiny postihol rozsudok Božieho strážcu: „Tebe sa hovorí, krále,... kráľovstvo ti je odňatéDaniel 4,28.PK 282.1

    Zostúp a sadni si do prachu,
    panna, dcéra babylonská,
    sadni si na zem bez trónu,...
    Seď ticho a vstúp do temnoty,
    dcéra chaldejská,
    lebo viac ťa nepomenujú vládkyňou kráľovstiev.
    PK 282.2

    Hneval som sa na svoj ľud,
    znesvätil som svoje dedičstvo
    a vydal som ich do tvojej moci;
    nemala si k nim milosrdenstva...
    Povedala si: Naveky ostanem večnou vládkyňou,
    nevzala si si to k srdcu,
    nepomyslela si na koniec.
    PK 282.3

    Teraz však počúvaj, rozkošnica,
    čo bývaš v bezpečí,
    a myslíš si v srdci:
    Len ja som a nikto viac;
    nebudem sedieť ako vdova,
    nezakúsim bezdetnosť.
    Ale obidve tieto veci ťa zasiahnu
    a to naraz, v jeden deň,
    bezdetnosť i vdovstvo naplno ťa zasiahnu
    napriek tvojim mnohým čarodejstvám,
    napriek tvojim mocným bosoráctvam.
    PK 282.4

    Bola si bezpečná vo svojej nešľachetnosti,
    vravela si: Nik ma nevidí.
    Tvoja múdrosť a tvoje umenie ťa zviedli
    a myslela si v srdci:
    Len ja som a nikto viac.
    Ale príde na teba pohroma,
    nedokážeš ju zažehnať čarami,
    pripadne na teba záhuba,
    nebudeš ju môcť odvrátiť;
    príde na teba zrazu skaza,
    ani sa nenazdáš.
    Vystúp teda so svojím bosoráctvom
    a s množstvom tvojich čarov,
    o ktoré si sa usilovala od svojej mladosti,
    azda si pomôžeš, azda naženieš strachu.
    PK 282.5

    Unavila si sa množstvom svojich plánov;
    nech vstanú a pomôžu ti astrológovia,
    ktorí pozorujú hviezdy,
    ktorí mesiac čo mesiac oznamujú,
    čo má prísť na teba.
    Budú ako slama...
    PK 283.1

    Nezachránia si život z dosahu plameňa...
    Nikto ťa nezachráni
    .“ Izaiáš 47,1-15.
    PK 283.2

    Každý národ má na javisku dejín možnosť zaujať miesto na zemi, aby bolo zjavné, či plní zámer svätého Strážcu. Proroctvo predpovedá vznik a rozkvet najväčších ríš sveta – Babylona, Médsko-Perzska, Grécka a Ríma. Pri každej z týchto mocností, ako aj pri národoch menších, sa dejiny opakujú. Každé mocnárstvo má svoje obdobie skúšky, každé upadá, jeho sláva vädne a moc sa rozplynie.PK 283.3

    Zatiaľ čo národy odmietajú Božie zásady, čím sa rútia do vlastnej záhuby, v celých dejinách možno pozorovať zreteľné pôsobenie Božieho zámeru. Prorok Ezechiel to sledoval v podivuhodnom videní počas svojho vyhnanstva v krajine Chaldejcov, keď sa mu pred žasnúcim zrakom objavili symboly vševládnej Moci, ktorá zasahuje do rozhodovania pozemských vládcov.PK 283.4

    Ezechiel videl na brehu rieky Kebár, akoby sa zo severu prihnal burácajúci vietor i „veľký oblak a blýskavý oheň s jasotom dookola; z jeho vnútra, totiž zo stredu ohňa sa lesklo niečo ako mosadzné zrkadlo“. Štyri živé bytosti pohybovali vzájomne sa pretínajúcimi kolesami. Vysoko nad nimi „bola podoba trónu, čo vyzeralo ako drahokam zafír. Na podobe trónu bola zhora postava, ktorá vyzerala ako človek“. „Cherubom bolo vidieť podobu ľudskej ruky pod ich krídlamiEzechiel 1,4.26; 10,8. Kolesá boli tak zložito usporiadané, že na prvý pohľad to bol obraz zmätku; no napriek tomu bol v pohybe kolies dokonalý súlad. Tieto kolesá boli uvádzané do pohybu nebeskými bytosťami, ktoré podopierala a viedla ruka spod krídiel cherubov. Zhora nad ich hlavami na zafírovom tróne sedel Odveký a okolo trónu bola dúha, znamenie Božej milosti.PK 283.5

    Aké zložité bolo súkolie riadené rukami spod krídiel cherubov, tak spletitá je hra udalostí, ktoré prežíva ľudstvo pod Božím vedením. Nad spormi a hemžením národov sleduje záležitosti zeme ten, ktorý sedí nad cherubmi.PK 284.1

    Dejiny národov nás aj dnes oslovujú. Boh určuje každému národu a každému jednotlivcovi miesto vo svojom veľkom pláne. Ľudí a národy skúša dnes s olovnicou v ruke ten, ktorý je neomylný. Každý si vlastnou voľbou určuje svoj osud a Boh usmerňuje všetko na splnenie svojho spásneho zámeru.PK 284.2

    Proroctvá, ktoré vo svojom slove dáva ten, ktorý sa predstavuje ako SOM, tvoria ucelenú reťaz udalostí siahajúcich z uplynulej večnosti do večnosti budúcej. Z nich sa dozvedáme, kde sa dnes v slede vekov nachádzame a čo môžeme očakávať v budúcnosti. Na stránkach dejín je zaznamenané všetko, čo sa podľa prorockého záznamu až dodnes malo stať. Môžeme si byť teda istí, že všetko, čo má prísť, sa po poriadku včas aj stane.PK 284.3

    Zo znamení doby je dnes zrejmé, že stojíme na prahu veľkých a vážnych udalostí. Všetko na svete je v pohybe. Pred našimi očami sa spĺňa Spasiteľovo proroctvo o udalostiach, ktoré budú predchádzať jeho príchod: „Počujete o vojnách a zvesti o bojoch... povstane národ proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu, miestami budú hladomory a zemetraseniaMatúš 24,6.7.PK 284.4

    Prežívame dobu, o ktorú sa dnes zaujíma takmer každý. Panovníci a štátnici, muži na významných a zodpovedných miestach, uvažujúci ľudia zo všetkých vrstiev upierajú pozornosť na udalosti, ktoré sa dejú okolo nás. Sledujú medzinárodné vzťahy. Všímajú si, ako každý prírodný živel mocnejšie než kedykoľvek predtým prejavuje svoju pustošivú silu, z čoho možno usúdiť, že sa chystá niečo prevratne závažné – že svet je na pokraji nejakej úžasnej, rozhodujúcej chvíle.PK 284.5

    Písmo, jedine Písmo objasňuje zmysel týchto udalostí. V ňom sú zjavené významné záverečné výjavy dejín sveta, udalosti, ktoré už začínajú vrhať svoje desivé tiene. Sprievodný hukot oznamujúci ich príchod spôsobuje, že sa zem otriasa a srdcia ľudí sa chvejú strachom.PK 284.6

    Hospodin spustoší zem a vyplieni ju; rozvráti jej povrch a rozptýli jej obyvateľov... Veď prestúpili zákony a prekročili ustanovenia, zrušili večnú zmluvu. Preto kliatba zožiera zem a jej obyvatelia pykajú za svoje vinyIzaiáš 24,1.5.6.PK 284.7

    Ach, čo to za deň! Veď blízko je deň Hospodinov! Príde ako skaza od Všemocného... semeno sa scvrklo pod hrudami, stodoly spustli, sýpky sú zborené, lebo obilie sklamalo. Ach, ako vzdychá dobytok, trápia sa stáda rožného statku, lebo nemajú pastvy; aj stáda oviec hynú.“ „Vyschol vinič a figovník zvädol, granátovník, palma i jabloň, všetky poľné stromy uschli, lebo uschlo, z čoho mali ľudia radosťJoel 1,15-18.12.PK 285.1

    Srdce sa vo mne búri, nemôžem mlčať, lebo ja počujem hlas trúby, vojnový poplach. Skazu za skazou hlásia, lebo hynie celá krajinaJeremiáš 4,19.20.PK 285.2

    Beda, lebo veľký je to deň, niet mu podobného! Je to čas súženia pre Jákoba, ale bude vyslobodený z nehoJeremiáš 30,7.PK 285.3

    Ak máš útočisko v Hospodinovi,
    u Najvyššieho príbytok svoj,
    nič zlé sa ti nestane,
    nijaká pohroma sa k tvojmu stanu nepriblíži
    .“ Žalm 91,9.10.
    PK 285.4

    Zvíjaj sa a stenaj ako rodička, dcéra Sion... Vykúpi ťa Hospodin z rúk tvojich nepriateľov. Teraz sa zhromaždili proti tebe mnohé národy, ktoré hovoria: Nech je znesvätená a nech sa naše oko napasie pohľadom na Sion. Oni však nepoznajú myšlienky Hospodinove a nechápu jeho zámerMicheáš 4,10-12. Boh nedopustí, aby jeho cirkev sklamala v hodine najväčšieho nebezpečenstva. Sľubuje vyslobodenie. Hovorí: „Ja zmením údel stanov Jákobových a milosrdný budem jeho obydliamJeremiáš 30,18.PK 285.5

    Vtedy sa splní Boží zámer: zásady Božieho kráľovstva budú ctiť všetci pod slnkom.PK 285.6

    Larger font
    Smaller font
    Copy
    Print
    Contents