Loading...
Larger font
Smaller font
Copy
Print
Contents

Proroci a králi

 - Contents
  • Results
  • Related
  • Featured
No results found for: "".
  • Weighted Relevancy
  • Content Sequence
  • Relevancy
  • Earliest First
  • Latest First
    Larger font
    Smaller font
    Copy
    Print
    Contents

    59. kapitola — „Dom Izraela“

    Zvestovaním právd večného evanjelia „každému národu, kmeňu jazyku a ľudu“ (Zjavenie Jána 14,6) spĺňa dnes Božia cirkev na zemi dávne proroctvo, podľa ktorého „Izrael vypučí a rozkvitne a celý svet bude plný ich ovociaIzaiáš 27,6. Ježišovi nasledovníci v spolupráci s nebeskými pomocníkmi rýchlo opracovávajú pusté miesta na zemi a vo výsledkoch ich úsilia dozrieva hojná úroda vzácnych duší. Dnešná sejba semena biblickej pravdy, ktorú zvestuje posvätená cirkev, prináša ľuďom nebývalé požehnanie, ktoré v Božom prísľube spred stáročí dostal Abrahám a v ňom tiež celý Izrael, a teda aj Božia pozemská cirkev všetkých dôb, znie: „Požehnám ťa... a staneš sa požehnaním1. Mojžišova 12,2.PK 373.1

    Toto zasľúbenie o požehnaní sa malo veľkou mierou naplniť v priebehu stáročí po návrate Izraelcov zo zajatia. Podľa Božieho zámeru sa mala na Kristov prvý advent pripraviť celá zem práve tak, ako sa dnes pripravuje cesta pre jeho druhý príchod. Po skončení rokov ponižujúceho vyhnanstva Izraelcov Boh dal tomuto ľudu prostredníctvom proroka Zachariáša uistenie o svojej milosti:PK 373.2

    Vrátim sa na Sion a budem bývať uprostred Jeruzalema a Jeruzalem sa bude volať verným mestom a vrchom Hospodina mocností, svätým vrchom.“ O svojom ľude povedal: „Ja im budem Bohom verne a spravodlivoZachariáš 8,3.7.8.PK 373.3

    Podmienkou splnenia týchto zasľúbení bola poslušnosť. Hriechy, ktorými Izraelci príznačne hrešili pred zajatím, sa už nemali opakovať. Hospodin napomínal tých, ktorí sa podieľali na obnove, týmito slovami: „Vynášajte spravodlivý rozsudok a dokazujte lásku a milosrdenstvo jeden druhému. Neutláčajte vdovy ani siroty, cudzincov ani chudobných, a nikto nech nezmýšľa zlé v srdci jeden proti druhému.“ „Hovorte pravdu každý so svojím blížnym, prisluhujte pravdu a blahodarné právo vo svojich bránach.Zachariáš 7,9.10; 8,16.PK 373.4

    Hojná odmena časná i duchovná bola prisľúbená tým, ktorí sa budú správať podľa týchto zásad spravodlivosti. Hospodin povedal: „Rozsievať budem pokoj, vinič vydá svoje ovocie, zem vydá svoju úrodu a nebesá vydajú svoju rosu; a to všetko dám do vlastníctva zvyšku tohto ľudu. Dom Júdov a dom Izraela, ako ste boli kliatbou medzi národmi, teraz vás vyslobodím a budete požehnanímZachariáš 8,12.13.PK 373.5

    Babylonské zajatie významne pomohlo vyliečiť Izraelcov z uctievania rytín a obrazov. Po návrate z vyhnanstva začali veľmi pozorne dbať o náboženskú výchovu a všímať si posolstvo knihy zákona a prorokov o uctievaní pravého Boha. V postavenom chráme mali možnosť konať obradné služby vo svätyni. Pod vedením Zerubábela, Ezdráša a Nehemiáša sa znova zmluvne zaviazali, že budú zachovávať všetky Hospodinove prikázania a ustanovenia. Nasledujúce obdobie blahobytu vlastne svedčí o tom, že Boh je ochotný kajúcny ľud prijať a odpustiť mu. No napriek tomu sa však znova krátkozrako odvracali od svojho vznešeného cieľa a sebecky si privlastňovali to, čo malo priniesť uzdravenie a duchovný život nespočetným zástupom.PK 374.1

    Toto zanedbanie Božieho zámeru bolo obzvlášť zrejmé za proroka Malachiáša. Tento Hospodinov posol čo najprísnejšie vystúpil voči neprávostiam, ktoré izraelský národ olupovali o časné blaho a o duchovnú silu. Pri karhaní hriešnikov nešetril ani kňazov, ani ľud. „Hospodinovo slovo k Izraelovi prostredníctvom Malachiáša“ znamenalo, že nemožno zabúdať na poučenie z minulosti a že Hospodinovu zmluvu s Izraelcami treba verne zachovávať. Božie požehnanie možno získať len úprimným pokánim. Prorok napomínal: „Teraz si nakloňte Boha, aby sa zmiloval nad nami!Malachiáš 1,1.9.PK 374.2

    Nijaké dočasné zlyhanie Izraela však nemohlo zmariť odveký plán spasenia ľudstva. Prorokom oslovený ľud si mohol síce jeho posolstvo zľahčiť, ale Hospodinove zámery speli neochvejne k svojmu splneniu. Hospodin prostredníctvom svojho posla oznámil: „Od východu slnka až po jeho západ je veľké moje meno medzi národmi a na každom mieste prinášajú môjmu menu kadidlo a čistú obeť. Lebo veľké je moje meno medzi národmiMalachiáš 1,11.PK 374.3

    Hospodin kedysi uzavrel s Léviho synmi zmluvu „života a pokoja“. Keby boli Izraelci túto zmluvu zachovávali, mohlo im to priniesť nevýslovné požehnanie. Túto zmluvu chcel teraz Hospodin obnoviť s tými, ktorí boli kedysi duchovnými vodcami, ale následkom prestúpenia sa stali „opovrhnutými a poníženými pred celým ľudomMalachiáš 2,5.9.PK 374.4

    Priestupníci boli vážne upozornení na blížiaci sa deň súdu, pri ktorom Hospodin každého priestupníka potresce. Nikto však nemusel strácať nádej. Malachiášove proroctvá o súde sprevádzala výzva, aby sa nekajúcni zmierili s Bohom. Hospodin ich vyzýval: „Navráťte sa ku mne, a ja sa navrátim k vámMalachiáš 3,7.PK 374.5

    Takémuto pozvaniu by mal vlastne každý vyhovieť. Boh sa priam prosebne obracia k svojim zblúdilým deťom, aby sa vrátili k nemu a znova začali s ním spolupracovať pri uskutočnení jeho spásneho diela na zemi. Vystiera svoju ruku, aby uchopil ruku Izraela a pomohol mu ísť úzkou cestou sebazaprenia a sebaobetavosti, aby mali podiel na jeho dedičstve ako Božie deti. Prijmú toto pozvanie? Pochopia, že je to ich jediná nádej?PK 374.6

    So zármutkom čítame, že Izraelci za čias Malachiáša váhali, či majú svoju pýchu rýchlo potlačiť, ochotne poslúchnuť a úprimne spolupracovať. Vo svojej odpovedi ospravedlňovali vlastne sami seba: „Ako sa máme vrátiť?Malachiáš 3,7.PK 375.1

    Hospodin pripomína jeden zo zvláštnych hriechov svojho ľudu, keď sa pýta: „Či smie podvádzať človek Boha, keď vy ma podvádzate?“ Tento ľud ešte stále nie je presvedčený o svojom hriechu, a preto sa pýta: „Ako ťa podvádzame?Malachiáš 3,8.PK 375.2

    Hospodinova odpoveď je skutočne jednoznačná: „Desiatkami a pozdvihovanými obeťami, zasiahnutí ste kliatbou a predsa ma podvádzate, vy, celý národ! Prinášajte celé desiatky do pokladnice a bude poživeň v mojom dome; a vyskúšajte ma týmto – vraví Hospodin mocností: Či vám neotvorím okná nebies a nevylejem na vás až nadbytok požehnania! Pohrozím pre vás kobylkám, takže vám neskazia plodiny zeme a vinič vám nebude neplodný na poli – vraví Hospodin mocností. Blahoslaviť vás budú všetky národy, lebo budete obľúbenou krajinou – vraví Hospodin mocnostíMalachiáš 3,8-12.PK 375.3

    Boh požehnáva dielo ľudských rúk, aby mu ľudia mohli vrátiť, čo mu patrí. Dáva slnečný svit i dážď. Podporuje vzrast rastlín, ľudí obdarúva zdravím a schopnosťou získať prostriedky. Z jeho štedrej ruky pochádzajú všetky požehnania a od ľudí chce len prejav vďačnosti v podobe stanovených desiatkov a obetí – obetí vďačných, dobrovoľných a kajúcnych. Časť svojich prostriedkov majú venovať Božej službe, aby Božia vinica nespustla. Majú sa zamyslieť nad tým, čo by na ich mieste urobil Hospodin. V modlitbe mu majú zveriť všetko, s čím si nevedia rady. Nezištne sa majú zaujímať o pokrok Božieho diela vo všetkých častiach sveta.PK 375.4

    Posolstvá, ktoré im oznámil posledný starozmluvný prorok Malachiáš, ako aj útlak zo strany pohanských nepriateľov, priviedli nakoniec Izraelcov k poznaniu, že skutočné blaho závisí od toho, ako poslúchajú Boží zákon. Poslušnosť mnohých však nebola výrazom viery a lásky. K poslušnosti ich viedli sebecké pohnútky. Okázalou bohoslužbou chceli prispieť k sláve národa. Vyvolený ľud sa nestal svedkom svetu, ale z opatrnosti pred zvodnou modloslužbou sa pred svetom uzavrel. Boží zákaz uzatvárať manželské zväzky medzi Božím ľudom a pohanmi, ktorý nedovoľoval Izraelcom zúčastňovať sa na modloslužobných obradoch okolitých národov, bol taký zvrátený, že medzi Izraelcami a ostatnými národmi vznikol deliaci múr, ktorý tieto národy oddelil od tých požehnaní, ktoré mal Izrael podľa Božieho zámeru priniesť svetu.PK 375.5

    Židia sa však pritom vlastnými hriechmi sami odlučovali od Boha. Nepostrehli hlboký duchovný význam svojich symbolických služieb. Samoľúbo sa spoliehali na vlastné skutky, verili v spasiteľnosť samotných obetí namiesto toho, aby sa spoliehali na zásluhy toho, toho jediného, ktorý bol zmyslom celého tohto obradného systému. V snahe „uplatniť svoju spravodlivosť“ stali sa vlastne obeťou číreho formalizmu (Rimanom 10,3). Nesprevádzal ich Boží Duch ani Božia milosť. Tento nedostatok chceli nahradiť bezduchým zachovávaním náboženských obradov a predpisov. Pritom šlo o dodržiavanie mnohých požiadaviek, ktoré si k Božím ustanoveniam a obradom ako záťaž vymysleli vlastne sami. Čím viac sa od Boha vzďaľovali, tým prísnejšie sa snažili dodržiavať honosnosť vonkajších foriem.PK 376.1

    Kvôli zbytočným a neľahkým požiadavkám ľud vlastne nemohol zachovávať príkazy Božieho zákona. Významné zásady spravodlivosti zjavené v Desatore a slávne pravdy zvýraznené v symbolickej službe boli tiež zahmlené a zavalené nánosom ľudských ustanovení a zvykov. Kto chcel úprimne slúžiť Bohu a podľa kňazských a kráľovských predpisov sa snažil zachovávať celý zákon, mohol pod ťažkým bremenom len vzdychať.PK 376.2

    Izraelci ako národ sa srdcom i životom natoľko vzdialili od Boha, že pri všetkej túžbe po príchode Mesiáša nemohli mať správnu predstavu o povahe a poslaní zasľúbeného Vykupiteľa. Oni vlastne ani netúžili po vykúpení z hriechu, po Božej sláve a pokoji v svätosti, ale celým srdcom dychtili po vyslobodení spod nadvlády svojich národných nepriateľov a po obnove svojej pozemskej vlády. Mesiáša očakávali ako víťazného dobyvateľa, ktorý poláme jarmo utláčateľa a Izrael vyvýši nad všetky národy. Satan im tak ovládol srdcia, že prichádzajúceho Spasiteľa nakoniec zavrhnú. Pre svoju pýchu a nesprávnu predstavu o jeho povahe a poslaní nevedeli rozvážne hodnotiť dôkazy o jeho mesiášstve.PK 376.3

    Židovský národ čakal vyše tisíc rokov zasľúbeného Spasiteľa. K tejto udalosti upierali Izraelci všetky svoje nádeje. Celé tisícročie ospevovali jeho príchod v piesňach a v proroctvách, pri chrámových obradoch a rodinných modlitbách. Keď potom prišiel, nespoznali v ňom dlho očakávaného Mesiáša. „Do svojho vlastného prišiel, a jeho vlastní ho neprijaliJán 1,11. Pre svoju lásku k svetu im bol tento Skvost neba „ako koreň z vyprahnutej zeme“. Podľa nich nemal „postavy ani dôstojnosti“ (Izaiáš 53,2); nepostrehli v ňom krásu, pre ktorú by si ho mali obľúbiť.PK 376.4

    Celý život Ježiša Nazaretského medzi Židmi bol vlastne výčitkou ich sebectvu. To sa prejavilo v ich neochote uznať oprávnené nároky Vlastníka vinice, v ktorej boli len najatými vinármi. Keďže bol príkladom pravdivosti a zbožnosti, nenávideli ho, a pri poslednej skúške, v ktorej šlo o poslušnosť vedúcu k večnému životu, alebo o neposlušnosť, ktorej odplatou je večná smrť, zavrhli Svätého izraelského. Tým vzali na seba zodpovednosť za jeho ukrižovanie na Golgote.PK 377.1

    Kristus na sklonku svojho pozemského pôsobenia upozornil židovských učiteľov podobenstvom o vinici na to, že Izrael dostal mnoho požehnaní, za ktoré by ich poslušnosť mala byť Bohu prejavom vďačnosti. Objasnil im slávny Boží zámer, ktorý môžu svojou poslušnosťou splniť. Poodhrnul závoj budúcnosti a jasne im ukázal, ako sa celý národ pripravuje o Božie požehnanie a svojou neochotou plniť Boží zámer sa rúti do záhuby.PK 377.2

    Kristus povedal: „Bol hospodár, ktorý vysadil vinicu, ohradil ju plotom, vykopal v nej lis a postavil vežu. Potom ju prenajal vinohradníkom a odcestovalMatúš 21,33.PK 377.3

    Spasiteľ tým mienil „vinicu Hospodina mocností“, ktorú prorok Izaiáš pred stáročiami označil za „dom IzraelaIzaiáš 5,7.PK 377.4

    Kristus ďalej povedal: „Keď sa priblížil čas oberačky, poslal k vinohradníkom svojich sluhov, aby prevzali úrodu. Ale vinohradníci pochytali jeho sluhov, jedného zbili, druhého zabili a ďalšieho ukameňovali. Hospodár znova poslal iných sluhov, viacerých ako predtým, ale urobili im to isté. Napokon k nim poslal svojho syna, pretože si myslel: Iste budú mať rešpekt pred mojím synom. Pri pohľade na syna si však vinohradníci povedali: Toto je dedič! Poďte, zabime ho, a jeho dedičstvo bude naše. Chytili ho, vyhodili von z vinice a zabiliMatúš 21,34-39.PK 377.5

    Keď Kristus upozornil kňazov na ich vrcholnú neprávosť, položil im otázku: „Keď potom príde majiteľ vinice, čo urobí tým vinohradníkom?“ Kňazi si pozorne vypočuli toto podobenstvo, ale nenapadlo ich, že v ňom ide vlastne o nich, a preto spolu s prítomným ľudom odvetili: „Zlých bez milosti zahubí a vinicu prenajme iným vinohradníkom, ktorí mu budú načas odovzdávať úroduMatúš 21,40.41.PK 377.6

    Touto odpoveďou vlastne nevedomky vyniesli súd sami nad sebou. Z Ježišovho pohľadu potom poznali, že dôverne pozná ich tajné zámery. Neklamne im tu zažiarilo jeho Božstvo. Vo vinároch spoznali sami seba a zvolali: „To chráň Boh!PK 377.7

    Vážne a so súcitom sa ich Kristus opýtal: „Nikdy ste nečítali v Písmach: Kameň, ktorý zavrhli stavitelia, stal sa uholným kameňom. Pán to urobil; je to divné v našich očiach? Preto vám vravím, že vám bude odňaté Božie kráľovstvo a bude dané národu, ktorý bude prinášať jeho úrodu. Kto padne na ten kameň, doláme sa, a na koho on padne, toho rozmliaždiMatúš 21,42-44.PK 378.1

    Kristus mohol odvrátiť pohromu od židovského národa, keby ho bol tento ľud prijal. Pre závisť a nevraživosť sa však národ s ním nezmieril. Izraelci sa rozhodli, že Ježiša z Nazareta neprijmú za Mesiáša. Zavrhli Svetlo sveta a odvtedy žili v najhustejšej tme. Židovský národ zastihlo to, čo mu Kristus predpovedal. Stali sa obeťou vlastných nespútaných vášní. V zaslepenej zlobe sa navzájom hubili. Pre svoju vzdorovitosť, tvrdošijnosť a pýchu privolali na seba hnev rímskych utláčateľov. Jeruzalem bol zničený, chrám ležal v rozvalinách, a miesto, na ktorom bol postavený, nepriatelia zorali ako pole. Nepriateľ vraždil júdskych synov najkrutejšími spôsobmi. Milióny ich bolo predaných do otroctva v pohanských krajinách.PK 378.2

    To, čo chcel Boh urobiť pre svet prostredníctvom Izraela, urobí nakoniec prostredníctvom svojej cirkvi. Prenajme „vinicu iným vinohradníkom“, to znamená ľudu, ktorý zachováva jeho zmluvu a ktorý mu verne bude „načas odovzdávať úroduMatúš 21,41. Hospodin má na svete vždy svojich verných zástupcov, ktorí Božie záujmy prijímajú za svoje. Títo Boží svedkovia sú počítaní k duchovnému Izraelu a vzťahujú sa na nich všetky zasľúbenia zmluvy, ktoré Hospodin dal v dávnych dobách svojmu ľudu.PK 378.3

    V dnešnej slobode môže Božia cirkev uskutočňovať Boží plán záchrany hynúceho ľudstva. Boží ľud mával počas mnohých stáročí len obmedzenú slobodu. Zvestovanie čistého evanjelia nebolo dovolené, a tých, ktorí ľudské príkazy nechceli poslúchnuť, stíhali tie najprísnejšie tresty. Preto veľká duchovná vinica Božia zostávala takmer neobrobená. Ľudu chýba svetlo Božieho slova. Temnota bludu a povier smrteľne ohrozovala pravé náboženstvo. Božia cirkev bola v dlhom období neľútostného prenasledovania v takom zajatí, v akom boli Izraelci počas svojho vyhnanstva v Babylone.PK 378.4

    Dnes už, vďaka Bohu, Božia cirkev nie je v otroctve. Duchovný Izrael má dnes také práva, aké získal Boží ľud pri vyslobodení z Babylona. Ján v Zjavení prorocky zaznamenal, že pred druhým Kristovým príchodom bude znieť posolstvo: „Bojte sa Boha a vzdajte mu slávu, lebo prišla hodina jeho súduZjavenie Jána 14,7. Toto nebeské posolstvo nachádza dnes odozvu u mnohých ľudí vo všetkých končinách sveta.PK 378.5

    Mocnosti zla už nemajú moc držať cirkev v zajatí, lebo „padol ten veľký Babylon, ktorý opájal všetky národy vínom vášne svojho smilstva“, a duchovný Izrael dostal posolstvo: „Vyjdite z neho, ľud môj, aby ste nemali účasť na jeho hriechoch a aby sa vám nedostalo z jeho pliagZjavenie Jána 14,8; 18,4. Tak ako zajatí vyhnanci poslúchli posolstvo: „Ujdite z Babylona“ (Jeremiáš 51,6) a znova sa usadili v zasľúbenej krajine, tak dnes zbožní veriaci prijímajú výzvu, aby opustili duchovný Babylon a čím skôr sa zásluhou Božej milosti dostali na novú zem, do nebeského Kanaánu.PK 379.1

    Keď sa za čias Malachiáša zatvrdilci posmešne pýtali: „Kde je Boh práva?“, dostali vážnu odpoveď: „Vtedy zrazu príde do svojho chrámu Pán ...a Posol zmluvy. Kto znesie deň jeho príchodu? Kto obstojí, keď sa zjaví? Veď on je ako tavičov oheň a ako práčov lúh! Posadí sa ako tavič a čistič striebra a prečistí levítov; tríbiť ich bude ako zlato a striebro a budú správne prinášať Hospodinovi obete, a Hospodinovi bude príjemná obeť Júdu a Jeruzalema, ako za dávnych dní a v dávno zašlých rokochMalachiáš 2,17; 3,1-4.PK 379.2

    Krátko pred príchodom zasľúbeného Mesiáša na zem, Kristov predchodca hlásal posolstvo: „Kajajte sa, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvoMatúš 3,2.PK 379.3

    Bohom povolaní poslovia aj dnes v duchu a v moci Eliáša i Jána Krstiteľa upozorňujú hynúci svet na vážne udalosti, ktoré čoskoro prídu s ukončením skúšobného času milosti a s príchodom Ježiša Krista ako Kráľa kráľov a Pána pánov. Čoskoro bude každý súdený podľa skutkov, ktoré vykonal. Hodina Božieho súdu prichádza aj na členov Božej pozemskej cirkvi, ktorí sa budú zodpovedať za to, ako upozorňovali tých, ktorí sa rútia do záhuby. Každému človekovi na svete, ktorý je ochotný počuť, treba objasniť zásady, o ktoré vo veľkom spore ide a od ktorých závisí osud celého ľudstva.PK 379.4

    Vo vymedzenom záverečnom čase skúšky, v ktorom sa s konečnou platnosťou rozhoduje o večnom určení každého človeka, Pán neba a zeme očakáva, že jeho cirkev bude plniť svoje poslanie ako nikdy predtým. Tí, ktorých Kristus poznaním vzácnej pravdy oslobodil, pokladá za svojich vyvolených a uprednostnených spomedzi ostatných ľudí na zemi. Kristus od nich očakáva, že zvelebia slávu toho, ktorý ich povolal z tmy do svojho predivného svetla. Tak štedro ponúknuté požehnanie treba sprostredkovať aj iným. Požehnaná zvesť o spáse sa musí dostať k všetkým národom, jazykom a rasám.PK 379.5

    Dávni proroci videli v duchovných videniach, ako zobrazený Pán slávy dáva svojej cirkvi v dňoch temnoty a nevery pred jeho druhým príchodom zvláštne svetlo. V Kristovej cirkvi zažiari Slnko spravodlivosti „s uzdravením pod svojimi krídlamiMalachiáš 3,20. Vtedy sa bude z každého Kristovho pravého učeníka šíriť životodarný, povzbudzujúci a uzdravujúci vplyv.PK 380.1

    Kristus príde v najtemnejšom období dejín tejto zeme. Pomery v dobe Nóacha a Lóta sú verným znázornením sveta pred druhým adventom Syna človeka. V Božom slove o tom čítame, že satan vtedy vynaloží všetku svoju moc „so všetkým zvádzaním k neprávosti2. Tesaloničanom 2,9.10. Pre satanovo dielo je príznačný rýchly rozmach temnoty, bludov, klamstiev a zvodov v týchto posledných dňoch. Satan zvádza do otroctva nielen svet, ale svojimi podvodmi preniká aj do cirkví, ktoré vyznávajú nášho Pána Ježiša Krista. Veľké odpadnutie bude ako hlboká polnočná tma. Pre Boží ľud to bude noc skúšky, sĺz a utrpenia pre pravdu. Aj túto temnú noc však rozptýli Boží úsvit.PK 380.2

    Na Boží pokyn aj „z temnôt zažiari svetlo2. Korinťanom 4,6. Na počiatku, keď zem „bola beztvárna a pustá; tma bola nad prahlbinou a Boží Duch sa vznášal nad vodami ... Boh povedal: Buď svetlo! A bolo svetlo1. Mojžišova 1,2.3. Boží príkaz „Buď svetlo!“ zaznie aj v noci duchovnej temnoty. Hospodin vtedy svojmu ľudu povie: „Povstaň a zaskvej sa, pretože prichádza tvoje svetlo a sláva Hospodinova vychádza nad tebouIzaiáš 60,1.PK 380.3

    Písmo hovorí: „Tma kryje zem a temnota národy, ale nad tebou vzchádza Hospodin a jeho sláva sa zjavuje nad tebouIzaiáš 60,2. Kristus, z ktorého vyžaruje Otcova sláva, prišiel na svet ako odblesk tejto slávy. Prišiel ľuďom predstaviť Boha a o ňom čítame, že bol pomazaný „Duchom Svätým a mocou, takže chodil, dobre robil a liečil všetkýchSkutky apoštolov 10,38. V nazaretskej synagóge povedal: „Duch Pánov je nado mnou, lebo ma pomazal zvestovať chudobným evanjelium a uzdravovať skrúšených srdcom. Poslal ma oznámiť zajatým prepustenie, slepým vrátiť zrak, utláčaných prepustiť a vyhlásiť milostivý rok PánovLukáš 4,18.19. Svojim učeníkom potom oznámil ich poslanie, keď povedal: „Vy ste svetlo sveta ... Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je v nebesiachMatúš 5,14.16.PK 380.4

    Toto dielo objasnil prorok Izaiáš slovami: „Neznamená to lámať svoj chlieb hladnému a biednych bezprístrešných voviesť do svojho domu? Keď vidíš nahého, priodej ho a neskrývaj sa pred svojim príbuzným. Potom vyšľahne tvoje svetlo ako zore a rýchlo sa uzdravíš; tvoja spravodlivosť pôjde pred tebou a sláva Hospodinova pôjde za tebouIzaiáš 58,7.8.PK 380.5

    V temnote duchovnej noci zažiari Božia sláva, keď sa jeho cirkev ujme utláčaných a poteší zarmútených.PK 381.1

    Všade okolo seba počujeme nárek uboleného sveta. Na všetkých stranách sú biedni a trpiaci ľudia. Sme povolaní pomáhať im znášať a zmierňovať ich utrpenie. Duchovné potreby môže uspokojiť len Kristova láska. Ak je v nás Kristus, potom bude v našich srdciach plno Božieho súcitu. Zapečatené pramene úprimnej Kristovej lásky sa otvoria.PK 381.2

    Mnohí ľudia už stratili všetku nádej. Vráťte im slnečný svit! Mnohí stratili odvahu. Povzbuďte ich a modlite sa za nich! Iní potrebujú chlieb života. Čítajte im z Božieho slova! Mnohých trápi duševná bolesť, ktorú nestíši nijaký pozemský balzam a nevylieči nijaký lekár. Modlite sa za týchto ľudí! Priveďte ich k Ježišovi! Povedzte im, že v Gileáde je balzam a že je tam aj lekár. (Pozri Jeremiáš 8,22.)PK 381.3

    Svetlo je všeobsiahle požehnanie, ktoré slúži všetkému, čo žije na tomto nevďačnom, hriešnom a porušenom svete. Podobne je to aj so svetlom Slnka spravodlivosti. Celú zem už zahaľuje temnota hriechu, starostí a bolestí a treba ju osvietiť poznaním Božej lásky. Z požehnania svetla žiariaceho z nebeského trónu nemá byť vylúčená nijaká spoločenská vrstva.PK 381.4

    Posolstvo nádeje a milosti treba rozniesť do všetkých končín zeme. Ktokoľvek chce, môže čerpať zo zdroja Božej sily, zmieriť sa s Bohom a dosiahnuť pokoj. Pohania už nemusia žiť v duchovnej temnote. Jasné lúče Slnka spravodlivosti majú rozptýliť tiesnivé šero.PK 381.5

    Kristus sa všemožne postaral o to, aby jeho cirkev bola zmeneným „telom“ (Efezským 1,23), ktoré svoju svetlosť čerpá zo „Svetla sveta“ (Ján 8,12) a ktoré sa teší zo slávy Immanuela. (Pozri Matúš 1,23; Izaiáš 7,14.) Kristus chce, aby každý kresťan žil v ovzduší svetla a pokoja. Chce, aby jeho radosť bola zjavná v našom živote.PK 381.6

    Povstaň a zaskvej sa, pretože prichádza tvoje svetlo a sláva Hospodina vychádza nad tebouIzaiáš 60,1. Kristus príde s mocou a veľkou slávou. Príde vo svojej vlastnej sláve i v sláve svojho Otca. Sprevádzať ho budú svätí anjeli. Keď celý svet bude v hlbokej duchovnej temnote, príbytky svätých bude osvecovať duchovné svetlo. Osvecovať ich budú prvé lúče svetla Kristovho druhého adventu. Jeho zjav bude vyžarovať nepoškvrnené svetlo a Krista-Vykupiteľa budú uctievať všetci jeho služobníci. Kým jeho odporcovia budú pred ním utekať, jeho nasledovníci sa budú v jeho prítomnosti radovať.PK 381.7

    Vtedy dostanú vykúpení prisľúbené dedičstvo. Tým sa doslovne splní Boží zámer s Izraelom. Boží úmysel človek nemôže zmariť. Božie úmysly sa uskutočňujú aj napriek pôsobeniu zla a nakoniec sa splnia. Tak to bolo aj s „domom Izraela“ počas rozdeleného kráľovstva, a tak je to aj dnes s Izraelom duchovným.PK 382.1

    Keď prorok z ostrova Patmos hľadel ponad storočia a na obnovenej zemi zahliadol oslávený Izrael, napísal o ňom:PK 382.2

    Potom som videl veľký zástup, ktorý nikto nemohol spočítať; z každého národa, kmeňa, ľudu a jazyka stáli pred trónom a pred Baránkom. Oblečení boli do bieleho rúcha, v rukách mali palmové ratolesti a mohutným hlasom volali: Spása nášmu Bohu, sediacemu na tróne a Baránkovi!PK 382.3

    Všetci anjeli stáli okolo trónu, okolo starších a štyroch bytostí a padli na tvár pred trónom, klaňali sa Bohu a hovorili: Amen. Dobrorečenie a sláva, múdrosť a vďaka, česť, moc a sila nášmu Bohu na veky vekov.PK 382.4

    Počul som akoby hlas veľkého zástupu a ako hlas mnohých vôd, a akoby hlas mocných hromov, ktorý volal: Haleluja! Lebo začal kraľovať Pán, náš Boh vševládny: Radujme sa, plesajme a vzdávajme mu slávu.“ „Lebo on je Pánom pánov a Kráľom kráľov a s ním povolaní, vyvolení a verníZjavenie Jána 7,9-12; 19,6.7; 17,14.PK 382.5

    Larger font
    Smaller font
    Copy
    Print
    Contents