Loading...
Larger font
Smaller font
Copy
Print
Contents

Proroci a králi

 - Contents
  • Results
  • Related
  • Featured
No results found for: "".
  • Weighted Relevancy
  • Content Sequence
  • Relevancy
  • Earliest First
  • Latest First
    Larger font
    Smaller font
    Copy
    Print
    Contents

    8. kapitola — Odpadnutie národa

    Obdobie medzi úmrtím Járobeáma a vystúpením Eliáša pred Achábom sa vyznačovalo postupným duchovným úpadkom Izraela. Počas vlády mužov, ktorí sa nebáli Hospodina a podporovali modloslužbu, mnohí Izraelci zabudli, že majú slúžiť živému Bohu a prijali mnohé modloslužobné zvyky.PK 58.1

    Járobeámov syn Nádab vládol nad Izraelom len niekoľko mesiacov. Jeden z jeho vojvodcov menom Baša zosnoval sprisahanie, pripravil ho o život a začal sám vládnuť. Nádab bol zabitý a s ním zahynulo aj celé jeho príbuzenstvo po otcovi „podľa slova Hospodinovho, ktoré predpovedal prostredníctvom svojho služobníka, šílonského Achiju, pre hriechy Járobeámove, ktoré páchal a ktorými zvádzal Izrael na hriech1. Kráľov 15,29.30.PK 58.2

    Celá Járobeámova rodina bola vyvraždená. Modloslužba, ktorú kráľ zaviedol, privolala na svojvoľníkov odvetné súdy neba, no napriek tomu vládcovia, ktorí prišli po Járobeámovi – Baša, Élá, Zimrí a Omrí – pokračovali takmer štyridsať rokov v páchaní tých istých hanebností.PK 58.3

    Väčšiu časť obdobia poznačeného odpadnutím Izraela vládol v júdskom kráľovstve Ása. Veľa rokov „Ása robil to, čo bolo dobré a správne v očiach Hospodina, jeho Boha. Odstránil cudzie oltáre a výšiny, polámal posvätné stĺpy, postínal ašéry a Júdejcom prikázal hľadať Hospodina, Boha ich otcov, a počínať si podľa zákona a prikázania. Zo všetkých júdskych miest odstránil výšiny a kadidlové oltáre; a kráľovstvo malo za neho pokoj2. Paralipomenon 14,2-5 (ROH); 2. Paralipomenon 14,1-4 (ECAV).PK 58.4

    Ásova viera prechádzala ťažkou skúškou, keď jeho kráľovstvo napadol „Kúšijec Zerach s miliónovým vojskom, s tristo vozmi“. V tejto rozhodnej chvíli sa Ása nespoliehal na „opevnené mestá“ v Júdsku, ktoré vybudoval a ohradil „múrom, vežami, bránami a závorami“, ani na „udatných hrdinov“, ktorých mal vo svojom starostlivo vycvičenom vojsku 2. Paralipomenon 14,9.6-7 (ROH);2. Paralipomenon 14,8.5-6 (ECAV). Kráľ sa spoľahol na Hospodina zástupov, v mene ktorého bol Izrael v minulosti neraz obdivuhodne vyslobodený. Vojsko mal síce na boj pripravené, no pomoc očakával od Hospodina.PK 58.5

    Nepriateľské vojská stáli proti sebe. Pre Božích služobníkov to bol čas skúšky. Vyznali každý hriech? Spoliehajú sa bezvýhradne, že Božia moc ich vyslobodí? Tieto a podobné otázky znepokojovali vodcov ľudu. Z ľudského hľadiska obrovské egyptské vojsko musí zmiesť všetko, čo sa mu postaví do cesty. V čase mieru sa však Ása neoddával zábavám a radovánkam; dôkladne sa pripravoval na každú tiesnivú situáciu. Mal dobre vycvičenú armádu a ľud viedol k tomu, aby bol každý zmierený s Bohom. Napriek tomu, že teraz mal armádu počtom menšiu ako nepriateľ, jeho dôvera v Boha neochabla.PK 58.6

    Keďže kráľ sa utiekal k Hospodinovi v dňoch úspechu, mohol sa naň spoľahnúť aj v dňoch ohrozenia. Z jeho prosieb je zrejmé, že Božiu obdivuhodnú moc poznal. „Hospodine, len ty môžeš pomôcť v boji medzi silným a bezmocným,“ prosil, „pomôž nám Hospodine, Bože náš, veď na teba sa spoliehame a v tvojom mene ideme proti tomuto davu. Hospodine, ty si náš Boh! Nech človek nič nezmôže proti tebe“ (ROH 2. Paralipomenon 14,11; ECAV 2. Paralipomenon 14,10).PK 59.1

    Každý kresťan sa môže modliť tak ako Ása. Nebojujeme „proti krvi a telu, ale proti kniežatstvám, proti mocnostiam, proti vládcom tohto temného sveta, proti duchom zla v nebesiach“ (Efezským 6,12). V živote musíme bojovať proti silám zla, ktoré odporujú spravodlivosti. Nespoliehame sa na človeka, ale na živého Boha. V neochvejnej viere smieme očakávať, že Boh pre česť a slávu svojho mena podporí naše ľudské úsilie svojou všemohúcnosťou. Vyzbrojení Božou spravodlivosťou môžeme zvíťaziť nad každým nepriateľom.PK 59.2

    Viera kráľa Ásu bola mimoriadne odmenená. „Hospodin porazil Kúšijcov pred Ásom a pred Júdom, takže Kúšijci ušli. Ale Ása a ľud, ktorý bol s ním, ich prenasledoval až po Gerár. Z Kúšijcov padlo toľko, že nikto z nich nezostal nažive, lebo boli rozdrvení pred Hospodinom a jeho táborom“ (ROH 2. Paralipomenon 14,12.13; ECAV 2. Paralipomenon 14,11.12).PK 59.3

    Keď sa víťazné vojská Júdu a Benjamina vracali do Jeruzalema, „Azarja, syn Ódédov, na ktorom spočinul Duch Boží, vyšiel pred Ásu a povedal mu: Čujte ma, Ása i celý Júda a Benjamin! Hospodin bude s vami, ak vy budete s ním. Keď ho budete hľadať, dá sa vám nájsť. Ak ho však opustíte, opustí vás.“ „Vy však buďte pevní, a nech vám neochabujú ruky, pretože za vaše dielo príde odmena2. Paralipomenon 15,1.2.7.PK 59.4

    Pod vplyvom týchto povzbudivých slov sa Ása rozhodol prikročiť k ďalšej náprave v Júdsku. „Odstránil ohavnosti z celého Júdska a Benjaminska i z miest, ktorých sa bol zmocnil v efrajimskom pohorí, a obnovil oltár Hospodinov, ktorý bol pred Hospodinovou predsieňou. Nato zhromaždil všetkých Júdejcov a Benjamincov a z Efrajima, Mennašeho a Šimeóna tých, ktorí bývali s nimi ako cudzinci, pretože mnohí z Izraela prešli k nemu, keď videli, že Hospodin, jeho Boh, je s ním. Zhromaždili sa do Jeruzalema v treťom mesiaci pätnásteho roku Ásovej vlády a obetovali toho dňa Hospodinovi z koristi, ktorú priviedli, sedemsto kusov hovädzieho statku a sedemtisíc oviec. Nato sa zmluvne zaviazali, že budú hľadať Hospodina, Boha svojich otcov, celým srdcom a celou dušou..., takže sa im dal nájsť. Tak im Hospodin poskytol pokoj od okolia2. Paralipomenon 15,8-12.15.PK 59.5

    Pri svojej dlhej vernej službe Hospodinovi sa však Ása dopustil aj chýb. Bolo to vtedy, keď vo svojej dôvere v Boha zakolísal. Keď raz izraelský kráľ napadol júdske kráľovstvo a zmocnil sa Rámy, opevneného mesta ležiaceho len päť míl od Jeruzalema, vtedy sa Ása v záujme záchrany uchýlil k zmluvnému spojenectvu so sýrskym kráľom Benhadadom. Keďže sa v tiesni bezvýhradne nespoľahol na Hospodina, prišiel k nemu prorok Chanání s kárajúcim posolstvom:PK 60.1

    Pretože si sa spoľahol na sýrskeho kráľa a nespoľahol si sa na Hospodina, svojho Boha, uniklo ti z ruky vojsko sýrskeho kráľa. Neboli Kúšijci a Líbyjci početným vojskom s veľkým množstvom vozov a jazdcov? Keď si sa spoľahol na Hospodina, vydal ti ich do rúk. Lebo oči Hospodinove prehliadajú celú zem, aby ukázal svoju moc tým, čo majú voči nemu úprimné srdce. Bláznivo si si v tom počínal, lebo odteraz budeš mať vojny2. Paralipomenon 16,7-9.PK 60.2

    Namiesto toho, aby Ása svoju chybu pred Hospodinom pokorne uznal, „nahneval sa na vidca a dal ho do klady, lebo sa pre to naňho nazlostil. V tom čase zle nakladal Ása s niektorými jednotlivcami z ľudu2. Paralipomenon 16,10.PK 60.3

    V tridsiatom deviatom roku svojej vlády Ása ochorel na nohy veľmi vážnou chorobou. Ale ani vo svojej chorobe nevyhľadával Hospodina, iba lekárov2. Paralipomenon 16,12. Kráľ zomrel v štyridsiatom prvom roku svojho panovania a kráľom sa stal jeho syn Jozafát (Jóšáfát).PK 60.4

    Dva roky pred Ásovou smrťou začal v izraelskom kráľovstve vládnuť kráľ Acháb. Jeho vláda sa od samého začiatku vyznačovala neslýchaným odpadlíctvom. Jeho otec Omrí, zakladateľ Samárie, „robil, čo sa nepáčilo Hospodinovi, ba ešte horšie ako všetci pred ním“ (1. Kráľov 16,25), no Achábove hriechy boli ešte ťažšie. Svojimi činmi viac popudzoval Hospodina, Boha Izraela, ako všetci izraelskí králi pred ním a počínal si tak, akoby mu „bolo málo chodiť v hriechoch Járobeáma, syna Nebátovho1. Kráľov 16,33.31. Nestačilo mu, že podporoval bohoslužby zavedené v Bételi a v Dáne, ale bezbožne zavádzal ľud do hriešneho pohanstva a uctievanie Hospodina nahrádzal uctievaním Baala. „Vzal si za ženu Jezábel, dcéru sidónskeho kráľa Etbaala. Šiel, slúžil Baalovi a klaňal sa mu. Postavil aj oltár Baalovi v Baalovom chráme, ktorý vybudoval v Samárií1. Kráľov 16,31.32.PK 60.5

    Acháb zaviedol uctievanie Baala nielen v hlavnom meste, ale na popud Jezábely vystaval pohanské oltáre na mnohých „výšinách“, kde kňazi a modloslužobníci v tôni okolitých hájov šírili zákerný vplyv, že takmer celý Izrael zviedli k Baalovi. „Nebolo veru takého, ako bol Acháb, ktorý sa zapredal páchať to, čo sa Hospodinovi nepáči, k čomu ho zviedla jeho žena Jezábel. Správal sa ohavnejšie, keď chodil za modlami, ako to robili Amorejci, ktorých Hospodin zahnal spred Izraelcov1. Kráľov 21,25.26.PK 61.1

    Acháb bol morálne slaboch. Jeho manželstvo s ráznou a bezohľadnou modlárkou malo zhubné následky nielen preňho, ale aj pre celý národ. Jeho bezzásadová povaha s nepatrným zmyslom pre spravodlivosť sa dala Jezábelinou rozhodnosťou ľahko tvárniť. Sebectvom presiaknutý kráľ nevedel oceniť milosrdenstvo, ktoré Boh preukázal Izraelcom a vôbec si neuvedomoval povinnosť, ktorú ako strážca a vodca vyvoleného ľudu mal.PK 61.2

    Následkom Achábovho zhubného vplyvu sa Izrael veľmi vzdialil od živého Boha a neodvratne šiel pred ním cestou záhuby. Tento ľud už dlhé roky strácal zmysel pre zbožnosť a bázeň pred Hospodinom. Došlo to tak ďaleko, že zjavne nebolo nikoho, kto by sa odvážil vystúpiť a otvorene poukázať na pustošiacu bezbožnosť. Temný mrak odpadlíctva zahalil celú krajinu. Všade boli Baalove obrazy a ašéry. V krajine bolo mnoho modlárskych chrámov a posvätných hájov, v ktorých sa uctievali výtvory ľudských rúk. Dym obetí prinášaných falošným božstvám zamoroval ovzdušie. Vrchy a údolia odrážali bujaré výkriky pohanských kňazov, ktorí obetovali planetárnym božstvám – Slnku, Mesiacu a hviezdam.PK 61.3

    Jezábel a jej bezbožní kňazi učili ľud, že v podobe modiel uctieva božstvá, ktoré svojou tajomnou mocou ovládajú všetky živly, teda zem, oheň a vodu. Všetky dary neba – bystré potoky, vodné prúdy, nežná rosa, dážď, teda všetko, čo osviežuje zem, aby vydávala bohatú úrodu – sa pokladali za prejav priazne Baala a Ašéry, nie Darcu všetkého dobrého a dokonalého. Ľud zabudol, že vrchy a údolia, vodné prúdy a pramene má v rukách živý Boh, ktorý usmerňuje mraky na oblohe a ovláda všetky prírodné sily.PK 61.4

    Hospodin prostredníctvom verných poslov stále znova posielal odpadlému kráľovi a ľudu varovné výstrahy. Slová napomenutia a pokarhania však nikto nebral na vedomie. Boží poslovia márne presadzovali právo Hospodina, jediného Boha v Izraeli, márne upozorňovali na Boží zákon. Ľud uchvátený oslnivou krásou očarujúcich obradov modloslužby nasledoval príklad kráľa a jeho dvora a oddával sa omamným, no ponižujúcim rozkošiam zmyselnej pohanskej modloslužby. Vo svojej zaslepenosti a nerozvážnosti sa rozhodol zavrhnúť Boha a jeho bohoslužbu. Svetlo, ktoré im Boh z milosti poslal, pohltila tma. Jemné zlato stratilo svoj lesk.PK 61.5

    Beda, sláva Izraela zapadla! Vyvolený Boží ľud nikdy predtým tak hlboko neklesol. Bolo „štyristopäťdesiat prorokov Baalových a štyristo prorokov Ašéry1. Kráľov 18,19. Nevyhnutnú záhubu národa mohla odvrátiť len Božia zázračná moc. Aj keď sa Izrael dobrovoľne zriekol Hospodina, Boh neprestal milovať tých, ktorí boli zvedení do hriechu a hodlal k nim poslať jedného zo svojich najodvážnejších prorokov, ktorý v mnohých roznieti vernosť Hospodinovi, Bohu ich predkov.PK 62.1

    Larger font
    Smaller font
    Copy
    Print
    Contents