21. kapitola — Koniec Elízeovho pôsobenia
Elízeus bol povolaný k prorockej službe za vlády Achába v období veľkých zmien v izraelskom kráľovstve. Počas vlády Chazáela, ktorý bol pomazaný za sýrskeho kráľa, aby bol bičom na zrádzajúci národ, Izraelcov stíhal jeden trest za druhým. Následkom prísnych nápravných opatrení za vlády Jehúa bol vyhubený celý Achábov rod. Dlhé vojny so Sýrčanmi pripravili Jehúovho nástupcu Joáchaza o niektoré mestá východne od Jordána. Na čas sa zdalo, že Sýrčania si podmania celé kráľovstvo. Pod vplyvom nápravného hnutia, ktoré začal Eliáš a v ktorom pokračoval Elízeus, mnohí sa rozhodli hľadať Boha. Zabudlo sa na Baalove oltáre a v živote tých, ktorí sa odhodlali celým srdcom slúžiť Bohu, sa pomaly napĺňal Boží zámer.PK 137.1
Hospodin z lásky k blúdiacemu ľudu dopustil, aby Sýrčania prenasledovali Izraelcov. Boh povolal Jehúa, aby usmrtil Jezábel a vykynožil celý Achábov rod. Robil to z lásky k tým, ktorí mravne ochabli. Trestajúca Božia prozreteľnosť odstránila Baalových kňazov a ašéry aj s ich pohanskými oltármi. Hospodin vo svojej múdrosti predvídal, že odstránením pokušenia mnohí zabudnú na modloslužbu a obrátia sa k živému Bohu; preto dopustil, aby Izraelcov stíhala jedna pohroma za druhou. Príčinou týchto súdov bolo predsa len Božie milosrdenstvo. Keď tresty splnili svoj účel, Hospodin sa zľutoval nad tými, ktorí ho úprimne hľadali.PK 137.2
Na pozadí vzájomného zápolenia protichodných vplyvov o nadvládu, keď sa satan všemožne snažil zavŕšiť pohromu, ktorú začal za vlády Achába a Jezábely, Elízeus konal svoju svedeckú službu ďalej. Narážal síce na odpor, no jeho výroky nemohol nikto zvrátiť. V celom kráľovstve požíval vážnosť a úctu. Mnohí prichádzali k nemu po radu. Ešte za života Jezábely sa prišiel s ním radiť Jóram, izraelský kráľ. Pri návšteve Damasku ho navštívili poslovia sýrskeho kráľa Benhadada, ktorý chcel vedieť, či jeho choroba nie je smrteľná. Všetkým týmto ľuďom prorok verne svedčil aj vtedy, keď pravda bola prekrúcaná a väčšina sa zjavne búrila proti Bohu.PK 137.3
Boh však svojho vyvoleného služobníka neopúšťal. Sýrsky kráľ chcel pri jednom útoku proti Izraelcom Elízea zabiť, pretože prorok oznamoval izraelskému kráľovi nepriateľove zámery. Sýrsky kráľ sa radil so svojimi služobníkmi a povedal: „Na tom a na tom mieste budem táboriť.“ Hospodin však tento zámer zjavil Elízeovi a prorok poslal k izraelskému kráľovi odkaz: „Chráň sa prechádzať tým miestom, lebo tam zostupujú Sýrčania.“ Izraelský kráľ poslal svojich ľudí na miesto, o ktorom mu hovoril Boží muž a pred ktorým ho varoval, takže sa tam mal na pozore a to nielen raz či dvakrát.PK 137.4
Sýrskeho kráľa to znepokojovalo. Predvolal si služobníkov a opýtal sa ich: „Neprezradíte mi, kto z našich drží s izraelským kráľom? Jeden z jeho sluhov povedal: Nie, pane môj, kráľ. Ale Elízeus, prorok v Izraeli oznamuje izraelskému kráľovi aj tie slová, ktoré hovoríš vo svojej spálni“ 2. Kráľov 6,8-12.PK 138.1
Sýrsky kráľ bol rozhodnutý proroka odstrániť, preto rozkázal: „Choďte a pozrite sa, kde je. Ja potom pošlem a dám ho zlapať.“ V tom čase bol prorok v Dotáne. Keď sa to kráľ dozvedel, poslal ta „kone, vojnové vozy a silný oddiel. Prišli v noci a obkľúčili mesto. Keď sluha Božieho muža včasráno vstal a vyšiel von, zbadal, že mesto je obkľúčené vojskom, koňmi a vojnovými vozmi“ 2. Kráľov 6,13-15.PK 138.2
Elízeov vyľakaný sluha bežal túto správu oznámiť prorokovi: „Beda, pane môj, čo si počneme?“ Prorok odvetil: „Neboj sa, lebo tých, ktorí sú s nami, je viac ako tých, ktorí sú s nimi.“ Aby ich mohol vidieť aj sluha, „Elízeus sa modlil: Hospodine, otvor mu, prosím, oči, aby videl. Hospodin otvoril sluhove oči a videl, že vrch okolo Elízea bol plný koní a ohnivých vozov“ 2. Kráľov 6,15-17. Medzi Božím sluhom a nepriateľským vojskom bol zástup nebeských anjelov. Poslaním silných anjelov nebolo hubiť, ani budiť v ľuďoch úctu, ale pomôcť slabým a bezmocným Božím deťom.PK 138.3
Ak sa Boží ľud dostane do zdanlivo bezvýchodiskovej situácie, jeho záštitou je sám Hospodin.PK 138.4
Keď sýrske vojská postupovali popri neviditeľných zástupoch nebeských anjelov, „Elízeus sa modlil k Hospodinovi a vravel: Poraz, prosím, tento národ slepotou! A porazil ich slepotou podľa slova Elízeovho. Elízeus im povedal: Toto nie je tá cesta, ani toto nie je to mesto. Poďte za mnou a zavediem vás k mužovi, ktorého hľadáte. A zaviedol ich do Samárie. Stalo sa, keď prišli do Samárie, že Elízeus povedal: Hospodine, otvor oči týchto ľudí, aby videli! Hospodin otvoril ich oči a videli, že sú uprostred Samárie. Vtedy povedal izraelský kráľ Elízeovi, keď ich uvidel: Či ich mám pobiť, pobiť môj otče? Ale on povedal: Nepobiješ! Či by si azda pobil už hoc aj tých, ktorých by si zajal svojím mečom a svojím lučišťom? Polož pred nich chlieb a vodu, aby jedli a pili a potom pôjdu k svojmu pánovi“ 2. Kráľov 6,18-22.PK 138.5
Izrael mal potom na nejaký čas od sýrskych nájazdov pokoj. Sýrske vojská však neskôr za panovania rozhodného kráľa Chazáela predsa len Samáriu obkľúčili a obľahli. Dosiaľ ešte nikdy nebol v Izraeli taký nedostatok ako za tohto obliehania. Odplata za hriechy rodičov postihla deti i vnúčatá. Keď hrôzy dlhotrvajúceho hladomoru privádzali izraelského kráľa k zúfalým opatreniam, Elízeus predpovedal, že v nasledujúci deň príde vyslobodenie. Na druhý deň ráno pred svitaním „Pán dal počuť sýrskemu vojsku hrkot vozov, dupot koní a hluk veľkého vojska“; schvátil ich strach, „vstali teda a utiekli za súmraku. Zanechali svoje stany, kone, osly, aj tábor tak, ako bol“, s bohatými zásobami potravy. „Utekali o život“ (2. Kráľov 7,6.7) a nezastavili sa, kým neprekročili Jordán.PK 139.1
Onej noci po úteku Sýrčanov sa štyria od hladu zúfalí malomocní pri bráne mesta rozhodli navštíviť sýrsky tábor a vzdať sa obliehajúcim vojskám v nádeji, že vzbudia v nich súcit a dostanú nejaké jedlo. Boli však veľmi prekvapení, lebo v tábore nikoho nenašli. Nikto ich nevyrušoval, nič nezakazoval. Vošli teda „do prvého stanu, najedli sa, napili, odniesli odtiaľ striebro, zlato i šatstvo a odišli to ukryť. Potom sa vrátili, vošli do ďalšieho stanu a aj odtiaľ odniesli veci ukryť. Zrazu povedali jede n druhému: Nerobíme správne. Tento deň je dňom dobrých zvestí a my mlčíme“ 2. Kráľov 7,8.9. Rýchlo sa vrátili do mesta s dobrou správou.PK 139.2
Korisť bola bohatá a zásoby také veľké, že v ten deň „miera jemnej múky stála šekel a dve miery jačmeňa šekel“, ako to deň predtým predpovedal Elízeus. Božie meno bolo pred pohanmi opäť zvelebené „podľa slova Hospodinovho“ (2. Kráľov 7,16), ktoré Boží prorok oznámil v Izraeli.PK 139.3
Tak pokračoval Boží muž z roka na rok vo svojej práci; verne slúžil ľudu a v rozhodujúcich chvíľach bol múdrym radcom kráľov. Dlhé obdobie, v ktorom vládcovia i ľud slúžili modlám, zanechalo zhubné stopy; následky odpadnutia boli ešte všade. Napriek tomu sa tu však našli verní jednotlivci, ktorí sa rozhodne odmietli skloniť pred Baalom. Elízeovo úsilie pomohlo mnohým zrieknuť sa pohanstva a radostne slúžiť pravému Bohu. Prorok sa tešil z divov Božej milosti a veľmi túžil získať všetkých úprimne zmýšľajúcich. Všade, kde pôsobil, snažil sa byť učiteľom spravodlivosti.PK 139.4
Vyhliadka na duchovnú obrodu národa bola z ľudského hľadiska taká beznádejná, aká je dnes vyhliadka služobníkov pôsobiacich v zaostalých krajinách sveta. Kristova cirkev je však Božím nástrojom na zvestovanie pravdy. Boh ju obdaril mocou konať zvláštne dielo. Ak bude Bohu verná a poslušne bude plniť jeho príkazy, bude ju sprevádzať zvláštna Božia sila. Ak zostane verná, nijaká moc nad ňou nezvíťazí. Nepriateľské sily ju nepremôžu, ako plevy nemôžu premôcť vietor.PK 139.5
Ak cirkev v rúchu Kristovej spravodlivosti odolá zvodom sveta, čaká ju úsvit slávneho dňa.PK 140.1
Verní majú podľa Božej výzvy povzbudzovať slabých a maloverných. Väzni nádeje, obráťte sa k Pánovi! Hľadajte silu v Hospodinovi, v živom Bohu! Prejavte pokornú, neochvejnú vieru v jeho moc a v jeho ochotu spasiť každého! Ak vierou prijmeme Božiu moc, Pán obdivuhodne zmení aj ten najtiesnivejší a najbeznádejnejší výhľad. Urobí to pre česť svojho mena.PK 140.2
Kým Elízeus mohol chodiť z miesta na miesto po celom izraelskom kráľovstve, vždy sa živo zaujímal o zriaďovanie prorockých škôl. Boh ho vždy a všade sprevádzal; v Božej moci kázal a robil divy. Raz „prorockí učeníci vraveli Elízeovi: Pozri, miesto, na ktorom s tebou bývame, je nám pritesné. Poďme k Jordánu, donesme si odtiaľ každý po jednom brvne a urobme si tam miesto na bývanie“ 2. Kráľov 6,1.2. Elízeus šiel s nimi k Jordánu, povzbudil ich svojou prítomnosťou, poradil im, ba v snahe pomôcť im v diele, urobil aj div. „Ktorémusi, keď stínal kmeň, spadla sekera do vody a on sa dal do kriku: Ach, pane môj! Tá bola ešte požičaná. Boží muž sa opýtal: Kam padla? Keď mu ukázal to miesto, odťal kus dreva, hodil ho ta a sekera vyplávala. Vtedy mu rozkázal: Zodvihni si ju. Ten načiahol ruku a vzal si ju“ 2. Kráľov 6,5-7.PK 140.3
Vplyv Elízeovej služby bol taký účinný a rozsiahly, že keď už ležal na smrteľnom lôžku, aj mladý modlársky kráľ Joáš, ktorý mal iba málo úcty k Bohu, pokladal proroka za otca Izraela a uznal, že v ťažkých časoch mala jeho prítomnosť medzi nimi väčšiu cenu než armáda s koňmi a vozmi. V Písme o tom čítame: „Keď Elízeus upadol do choroby, na ktorú zomrel, prišiel k nemu izraelský kráľ Joáš a plakal nad ním: Otče môj, otče môj! Voz Izraela a jeho jazdci!“ 2. Kráľov 13,14.PK 140.4
Pre mnohých bezradných a strápených bol prorok múdrym, súcitným otcom. Preto sa ani teraz neodvrátil od mladého bezbožného kráľa, ktorý síce nebol hoden zastávať zodpovedné miesto, ale naliehavo potreboval radu. Hospodin vo svojej prozreteľnosti dával kráľovi príležitosť na nápravu chýb minulosti a na zabezpečenie kráľovstva. Bolo treba vyhnať nepriateľské sýrske vojsko, ktoré obsadilo územie východne od Jordána. Znova sa mala prejaviť Božia moc a pomôcť blúdiacemu Izraelovi.PK 140.5
Zomierajúci prorok prikázal kráľovi: „Prines luk a šípy!“ Joáš poslúchol. Prorok povedal: „Polož si ruku na luk.“ Joáš „si položil ruku na luk, Elízeus si položil ruky na ruky kráľove a povedal: Otvor okno na východ!“ – k mestám za Jordánom, ktoré obsadili Sýrčania. Kráľ otvoril zamrežované okno a Elízeus mu kázal vystreliť šíp. Keď kráľ vystrelil, prorok povedal: „Hospodinov šíp víťazstva, šíp víťazstva nad Sýriou. Úplne porazíš Sýrčanov pri Aféku“ 2. Kráľov 13,15-17.PK 141.1
Prorok potom vyskúšal kráľovu vieru. Kázal Joášovi vziať šípy a povedal: „Udri na zem!“ Kráľ trikrát udrel na zem a potom prestal. Prorok nahnevane povedal: „Mal si udrieť päť alebo šesťkrát! Vtedy by si bol Sýriu úplne porazil. Ale teraz porazíš Sýriu trikrát“ 2. Kráľov 13,18.19.PK 141.2
Z tohto príbehu by sa mali poučiť všetci tí, ktorí sú na zodpovedných miestach. Keď Boh pripraví cestu na vykonanie určitého diela a zaručuje jeho úspech, potom sa jeho vyvolený služobník musí všemožne snažiť, aby určený cieľ dosiahol. S akým nadšením a vytrvalosťou sa bude dielo konať, taký bude úspech. Ak Boží ľud bude plniť svoje poslanie vytrvalo a tvorivo, Boh preň vykoná divy. Pán volá do svojho diela oddaných, mravne odvážnych a vytrvalo horlivých ľudí, ktorí úprimne milujú človeka. Takým pracovníkom nič nebýva priťažké. Nijaký výhľad nie je beznádejný. Usilovne pracujú, kým sa zdanlivá porážka nezmení na slávne víťazstvo. Od úmyslu spolupracovať s Bohom na zriadení jeho kráľovstva ich neodradí ani žalár, ani mučenie.PK 141.3
Radou a povzbudením Joáša sa Elízeovo pôsobenie skončilo. Ten, ktorý dostal plnú mieru Eliášovho ducha, zostal verný do konca. Nikdy nezaváhal. Nikdy neprestal dôverovať moci Všemohúceho. Aj vtedy, keď sa mu zdalo, že cestu má zahatanú, šiel vierou vpred a Boh túto vieru ocenil a prekážky mu z cesty odstránil.PK 141.4
Elízeus nenasledoval svojho majstra v ohnivom voze. Pán dopustil naňho zdĺhavú chorobu. V dlhých hodinách ľudskej slabosti a utrpenia čerpal duchovnú posilu z viery v Božie zasľúbenia, takže vždy videl okolo seba nebeských poslov, ktorí mu prinášali útechu a pokoj. Tak ako kedysi videl na dótanských výšinách zástup nebešťanov, ohnivé vozy Izraela i kone s jazdcami, tak si teraz uvedomoval prítomnosť anjelov, ktorí súcítili s ním a posilňovali ho. Celý jeho život bol životom neochvejnej viery. Čím viac poznával Božiu prozreteľnosť, milosť a lásku, tým zrelšia bola jeho viera a pevnejšia dôvera v Boha. V hodine smrti bol pripravený odpočinúť si od svojej námahy.PK 141.5
„V Hospodinových očiach je vzácna smrť jeho zbožných“ Žalm 116,15. „Spravodlivý má útočisko i pri smrti“ Príslovia 14,32. Elízeus mohol v plnej dôvere povedať so žalmistom: „Mňa však vykúpi Boh, vytrhne ma z moci ríše smrti“ Žalm 49,16. S radosťou mohol dosvedčiť: „Ja viem, že môj Vykupiteľ žije a nakoniec sa postaví nad prachom“ Job 19,25. „Ja v spravodlivosti uzriem tvoju tvár, keď sa prebudím, nasýtim sa tvojím obrazom“ Žalm 17,15.PK 142.1