Loading...
Larger font
Smaller font
Copy
Print
Contents

Proroci a králi

 - Contents
  • Results
  • Related
  • Featured
No results found for: "".
  • Weighted Relevancy
  • Content Sequence
  • Relevancy
  • Earliest First
  • Latest First
    Larger font
    Smaller font
    Copy
    Print
    Contents

    22. kapitola — „Veľké mesto Ninive“

    Jedným z najväčších starodávnych miest z obdobia rozdeleného Izraela bolo Ninive, hlavné mesto Asýrskej ríše. Bolo založené na úrodných brehoch rieky Tygris krátko potom, ako sa ľudia rozutekali po stavbe babylonskej veže. Po celé stáročia mohutnelo, až sa z neho stalo „nesmierne veľké mesto pred Bohom, na tri dni chôdzeJonáš 3,3.PK 143.1

    Ninive bolo v čase svojho vrcholného rozkvetu strediskom zločinov a bezbožnosti. Písmo ho nazýva „krvilačným mestom“, ktoré je „samá lož, je plné koristi a neprestáva rabovaťNáhum 3,1.19.PK 143.2

    Mesto Ninive napriek svojej bezbožnosti neprepadlo celkom zlu. Ten, ktorý „vidí všetkých ľudí“ (Žalm 33,13) a ktorého „oko zhliadne všetko vzácne“ (Job 28,10), videl v tomto meste mnohých, ktorí túžili po niečom lepšom a šľachetnejšom a ktorí by sa pri možnosti poznať živého Boha ochotne odvrátili od svojej bezbožnosti a uctievali by ho. Preto sa im vo svojej prozreteľnosti neklamne zjavil, aby ich, ak ešte možno, priviedol k pokániu.PK 143.3

    Boh si za nástroj svojho diela vybral proroka Jonáša, syna Amitajovho, ktorý počul slovo Hospodinovo: „Vstaň, choď do veľkého mesta Ninive a káž proti nemu, lebo ich nešľachetnosť vystúpila predo mňaJonáš 1,2.PK 143.4

    Keď si Jonáš uvedomil ťažkosti súvisiace s týmto poslaním, ako aj svoju nepripravenosť splniť Boží príkaz, zápasil s pochybnosťami, či je výzva rozvážna. Z čisto ľudského hľadiska dospel k záveru, že zvestovaním zjaveného posolstva v takom pyšnom meste sa nič nedocieli. Akoby na chvíľu pozabudol, že Boh, ktorému slúži, je vševediaci a všemohúci. Kým pochybovačne váhal, satan ho tak zmalomyseľnil, že sa ho zmocnil veľký strach. „Vstal, aby ušiel spred Hospodina do Taršíša.“ Odišiel do Jaffy, vyhľadal loď, ktorá sa chystala vyplávať, „zaplatil cestovné, vystúpil na ňu, aby odišiel s nimiJonáš 1,3.PK 143.5

    Boží rozkaz ukladal Jonášovi veľkú zodpovednosť. Ten však, ktorý mu kázal ísť do Ninive, mal moc podoprieť svojho posla a pomôcť mu k úspechu. Keby bol prorok bez zaváhania poslúchol, mohol sa zaobísť bez nejedného trpkého zážitku a bol by skúsenostne poznal veľkosť Božieho požehnania. Hospodin však Jonáša neopustil ani vo chvíľach zúfalstva. Prorok musí prejsť viacerými skúškami a obstáť v celom rade zvláštnych príhod. Tým sa mala obnoviť jeho dôvera v Boha a v jeho nekonečnú spásnu moc.PK 143.6

    Jonáš mohol už pri prvej Božej výzve pokojnou úvahou dospieť k záveru, že každá snaha o únik pred zverenou zodpovednosťou je nerozvážna. Bezhlavý útek bez prekážok mu nebol dovolený. „Hospodin spustil veľký vietor na more, takže sa strhla veľká búrka na mori, a lodi hrozilo stroskotanie. Námorníci dostali strach a každý volal na svojho boha; pohádzali do mora náklad, ktorý bol na lodi, aby ju urobili o to ľahšou. Ale Jonáš zostúpil do vnútra lode. Ľahol si a tvrdo zaspalJonáš 1,4.5.PK 144.1

    Kým námorníci prosili svojich pohanských bohov o pomoc, správca lode vyhľadal Jonáša a veľmi znepokojený povedal: „Prečo spíš? Vstaň, volaj k svojmu Bohu, azda sa Boh rozpomenie na nás, a nezahyniemeJonáš 1,6.PK 144.2

    Modlitby muža, ktorý sa vyhýbal povinnosti, však pomoc nepriniesli. Námorníkov napadlo, že nezvyklá prudkosť búrky bude iste znamením hnevu ich božstiev, preto navrhli hodiť lós, „aby sa dozvedeli“, ako vraveli, „pre koho nás stihlo toto nešťastie“. „Losovali teda a keďže lós padol na Jonáša, spýtali sa ho: Povedz nám, pre koho nás stihlo toto nešťastie, aké je tvoje povolanie a odkiaľ prichádzaš? Kde je tvoja vlasť a z akého národa pochádzaš? On im odpovedal: Som Hebrejec a vzývam Hospodina, Boha nebies, ktorý utvoril more i suchú zem. Vtedy sa tí muži náramne preľakli a povedali mu: Čo si to urobil? Tí muži totiž vedeli, že uteká pred Hospodinom, lebo im to povedal. Potom mu povedali: Čo máme urobiť s tebou, aby sa more pod nami utíšilo? Lebo more sa búrilo čoraz väčšmi. On im odpovedal: Chyťte ma a hoďte do mora a more sa vám utíši, lebo viem, že pre mňa sa strhla táto veľká búrka nad vami.PK 144.3

    Tí muži však veslovali, aby sa vrátili na suchú zem, ale nemohli, lebo more sa čoraz väčšmi búrilo proti nim. Potom volali na Hospodina: Ach, Hospodine, nedaj nám zahynúť pre život tohto muža a neuvaľ na nás nevinne preliatu krv, lebo ty, Hospodine, si urobil, ako sa ti ľúbilo. Nato chytili Jonáša a hodili ho do mora, a more prestalo zúriť. Tu zachvátil mužov nesmierny strach pred Hospodinom i obetovali Hospodinovi obeť a zaviazali sa sľubmi. Hospodin nastrojil veľkú rybu, aby pohltila Jonáša a Jonáš bol vo vnútri ryby tri dni a tri noci. I modlil sa Jonáš zvnútra ryby k Hospodinovi, svojmu Bohu:PK 144.4

    Na Hospodina volal som zo svojho súženia
    a on ma vyslyšal.
    Z útrob podsvetia som kričal, vypočul si môj hlas.
    Uvrhol si ma do hlbiny uprostred mora
    a obkľúčil ma prúd,
    všetky tvoje príboje
    a vlny cezo mňa sa prevalili.
    Ja som povedal:
    Zahnaný som spred tvojich očí,
    ako ešte pohliadnem na tvoj svätý chrám?
    Obkľúčili ma vody až po hrdlo,
    hlbina ma obkolesila,
    chaluha mi ovinula hlavu.
    Zostúpil som do zeme
    až k základom vrchov,
    jej závory sa zavreli za mnou naveky.
    Ty si však vytiahol život môj z jamy,
    Hospodine, Bože môj.
    Keď prahla duša vo mne,
    na Hospodina som sa rozpomenul
    a moja modlitba prenikla k tebe,
    do tvojho svätého chrámu.
    Tí, čo sa pridŕžajú ničomných bôžikov,
    opúšťajú svoj prameň milosti,
    ale ja s hlasitou vďakou
    budem ti obetovať
    a splním, čo som ti sľúbil.
    U Hospodina je vyslobodenie
    .“ Jonáš 1,7-16; 1,7.
    PK 145.1

    Tak nakoniec dospel Jonáš k poznaniu, že „Hospodin je záchranouŽalm 3,9. Kajal sa, uznal Božiu spásnu moc a potom prišlo vyslobodenie. Jonáš bol vyslobodený z nebezpečenstva hlbín a vyvrhnutý na suchú zem.PK 145.2

    Boží služobník dostal nový príkaz varovať Ninive. „Slovo Hospodinovo zaznelo po druhýkrát Jonášovi takto: Vstaň, choď do veľkého mesta Ninive a káž mu, čo ti poviem.“ Prorok už teraz nerozmýšľal, ani nepochyboval, ale bez váhania poslúchol. Vstal a „šiel do Ninive podľa rozkazu HospodinovhoJonáš 3,1-3. Len čo Jonáš vošiel do mesta, hneď začal hlásať posolstvo: „Ešte štyridsať dní a Ninive bude vyvrátenéJonáš 3,4. Z jednej ulice šiel do druhej a zvestoval varovanie. Posolstvo neznelo nadarmo. Volanie v uliciach bezbožného mesta šlo z úst do úst, takže všetci obyvatelia počuli varovný oznam. Pôsobenie Božieho ducha bolo také účinné, že ľudia pochopili jeho vážnosť a mnohí sa pre svoje hriechy chveli a v hlbokej pokore sa kajali.PK 145.3

    Vtedy uverili Ninivčania Bohu, vyhlásili pôst od najväčšieho po najmenšieho a obliekli sa do vrecoviny. Keď sa správa o tom dostala k ninivskému kráľovi, ten vstal zo svojho trónu, zložil zo seba plášť, odial sa vrecovinou a sadol si do popola. Potom dal rozhlásiť po Ninive ako rozhodnutie kráľa a jeho šľachticov: Nech ani ľudia, ani zvieratá, rožný statok, ani ovce neokúsia nič, nech sa nepasú, ani vodu nech nepijú. A nech sa ľudia i zvieratá odejú vrecovinou a mocne volajú k Bohu; nech sa každý odvráti od svojej zlej cesty a od násilia, čo má na rukách. Kto vie? Azda sa Boh znova zľutuje, odvráti sa od svojho blčiaceho hnevu a nezahyniemeJonáš 3,5-9.PK 146.1

    Keďže sa kráľ a šľachtici spolu s jednoduchými ľuďmi, veľkými i malými, „na Jonášovo kázanie kajali“ (Matúš 12,41) a spoločne volali k nebeskému Bohu, Boh sa nad nimi zmiloval. Hospodin „videl ich skutky, že sa odvrátili od zlej cesty. Bolo mu ľúto dopustiť nešťastie, ktorým im pohrozil a nedopustil ho.“ (Pozri Jonáš 3,10.) Trest bol odvrátený. Boh Izraela bol v pohanskom svete vyvýšený a zvelebený a Boží zákon bol opäť vo vážnosti. Neuplynulo však mnoho rokov a Ninive sa stalo korisťou okolitých národov, pretože zabudlo na Boha, znova spyšnelo a bolo plné samochvály.PK 146.2

    Keď Jonáš poznal, že Hospodin hodlá ušetriť mesto, ktoré sa pri všetkej svojej bezbožnosti predsa len vo vrecovine a v popole kajalo, mal byť prvý, kto sa z úžasnej Božej milosti raduje. Namiesto toho však podľahol sebaľútosti v obave, že by ho ľudia mohli pokladať za falošného proroka. Vlastnú vážnosť si cenil natoľko, že celkom prehliadol nekonečnú cenu ľudí v tomto bezbožnom meste. Boží súcit s kajúcnymi Ninivčanmi? „Jonášovi sa to veľmi nepáčilo a nahneval sa.“ „Či som nehovoril o tom, keď som bol ešte vo svojej krajine? Preto som chcel prv ujsť do Taršíša, lebo som vedel, že ty si Boh milostivý, ľútostivý, zhovievavý a bohatý v dobrote. Ty oľutúvaš nešťastieJonáš 4,1.2.PK 146.3

    Jonáš znova podľahol svojej náchylnosti pochybovať a opäť ho skľúčila malomyseľnosť. Stratil záujem o iných. Ľahšie sa mu zdalo zomrieť, než hľadieť na ušetrené mesto. Vo svojom sklamaní zvolal: „Teraz, Hospodine, vezmi môj život, lebo mi je lepšie zomrieť ako žiť.PK 146.4

    Hospodin sa spýtal: „Či si sa právom rozhneval? Jonáš vyšiel z mesta a usadil sa východne od mesta; urobil si tam chatku a sedel pod ňou, v tôni, aby uvidel, čo sa bude v meste diať. Hospodin Boh dal vyrásť ricínovníku a ten vyrástol nad Jonášom, aby mal tieň nad hlavou, a tak ho vytrhol z jeho nevôle. Jonáš sa prenáramne zaradoval ricínovníkuJonáš 4,3-6.PK 146.5

    Hospodin potom poučil Jonáša. „Na druhý deň za svitania Boh nastrojil červa, ktorý napadol ricínovník, a ten vyschol. Keď vyšlo slnko, nastrojil Boh horúci východný vietor a slnko pražilo Jonášovi na hlavu, takže omdlieval a žiadal si zomrieť hovoriac: Lepšie mi je zomrieť ako žiť.PK 147.1

    Hospodin znova oslovil svojho proroka: „Či si sa právom rozhneval pre ricínovník?“ Prorok odvetil: „Právom som sa rozhneval, až na smrť.PK 147.2

    Hospodin povedal: Tebe je ľúto ricínovníka, pri ktorom si sa nenamáhal a ktorý si nepestoval, ktorý za noc vyrástol a za noc zahynul; a mne nemá byť ľúto Ninive, veľkého mesta, v ktorom je viac ako stodvadsaťtisíc ľudí, ktorí nevedia rozlišovať medzi tým, čo je napravo a čo naľavo, a k tomu mnoho dobytka?Jonáš 4,7-11).PK 147.3

    Jonáš bol zmätený a pokorený; nechápal, že Boh chcel Ninive zachrániť. No prorok aj tak splnil zverené poslanie, varoval to veľké mesto. Hoci sa teda predpovedaná udalosť nesplnila, Božie varovné posolstvo splnilo svoje poslanie. Medzi pohanmi sa zjavila sláva Božej milosti. Tí, ktorí tak dlho sedeli „v tme a temnote, spútaní biedou a okovami“, „vo svojom súžení volali k Hospodinovi a on ich zachránil z úzkostí, vyviedol ich z tmy a temnoty a roztrhal im putá“. „Poslal svoje slovo a uzdravil ich a z hrobu ich vyslobodilŽalm 107,10.13.14.20.PK 147.4

    Kristus sa za svojho pozemského pôsobenia zmienil o požehnaní Jonášovho kázania v Ninive a obyvateľov onoho pohanského mesta porovnával s Božím ľudom, žijúcim v jeho dobe. Povedal: „Ninivčania povstanú na súde s týmto pokolením a odsúdia ho, lebo oni sa kajali na Jonášovo kázanie. A tu je ktosi väčší ako Jonáš!Matúš 12,40.41.PK 147.5

    Kristus prišiel do sveta plného obchodného ruchu, hádok medzi kupujúcimi a predávajúcimi, pričom sa ľudia všemožne snažili získať pre seba, čo sa dalo. V tomto zhone zaznel Kristov hlas ako Božia poľnica. „Veď čo osoží človekovi, ak získa aj celý svet, ale svojej duši uškodí? Za čo vymení človek svoju dušu?Marek 8,36.37.PK 147.6

    Tak ako Jonášova reč bola znamením pre Ninivčanov, tak bola reč Kristova znamením pre jeho súčasníkov. Aká odlišná bola však ich ozvena! Spasiteľ napriek ľahostajnosti a výsmechu mnohých poslucháčov pôsobil stále, kým nesplnil svoje poslanie.PK 147.7

    Z toho plynie naučenie aj pre dnešných Božích poslov. Dnešné mestá a národy naozaj potrebujú poznať zámery a vlastnosti živého Boha, ako to vo svojej dobe potrebovali poznať Ninivčania. Poslaním Kristových učeníkov je upozorňovať ľudí na ušľachtilejší svet, na ktorý zabúdajú. Jediným mestom, ktorému patrí budúcnosť, je podľa Písma mesto, ktorého staviteľom a tvorcom je Boh. Človek môže okom viery zahliadnuť prah neba osvietený živou slávou Boha. Kristus vyzýva ľudí prostredníctvom svojich služobníkov, aby si posväteným úsilím snažili zabezpečiť večné dedičstvo. Upozorňuje ich, aby si poklady ukladali k Božiemu trónu.PK 148.1

    Stály rozmach bezbožnosti veľkomiest rýchlo, neodvratne a takmer všeobecne strháva ich obyvateľov do hriechu. Šíriacu sa skazenosť sotvakto môže opísať. Správy prinášajú na svetlo stále prípady sporov, podplácania a podvodov; dennodenne možno sledovať desivé zločiny a nezákonnosti, brutálne a satanské ničenie, ako aj bezohľadnosť k ľudskému životu. Každý deň prináša svedectvo o rastúcom počte vrážd, samovrážd a prípadov nepríčetnosti.PK 148.2

    Satan sa po celé veky snažil držať ľudí v nevedomosti o blahodarných zámeroch Hospodina. Človekovi sa snaží zatajiť veľké prednosti Božieho zákona – teda jeho zásady spravodlivosti, milosrdenstva a lásky. Ľudia sa vystatujú prítomnou dobou obdivuhodného pokroku a osvietenosti. Boh však vidí, že svet je plný neprávostí a násilia. Mnohí vyhlasujú, že Boží zákon bol zrušený a že na Písmo sa nemožno spoľahnúť. Následkom toho je svet zaplavený prívalom zla, akého nebolo od čias Nóacha či odpadnutia Izraela. Na uspokojenie žiadosti po zakázaných veciach ľudia vedia obetovať šľachetnosť, láskavosť i zbožnosť. Pohľad na čierny zoznam zločinov spáchaných zo ziskuchtivosti stačí na to, aby v žilách tuhla krv a človeka naplnila hrôza.PK 148.3

    Náš Boh je Boh milosrdenstva. Zhovievavo, láskyplne a s pochopením zaobchádza s priestupníkmi svojho zákona. Veľký Vládca vesmíru sa však nemôže nečinne a s uspokojením prizerať na bezbožné mestá, v ktorých vládne násilie a zločinnosť, a to práve za našich dní, keď ľudia majú toľko príležitostí poznať v Písme zjavený Boží zákon. Rýchlo sa blíži chvíľa, keď sa Božia trpezlivosť s ľuďmi zatvrdilo neposlušnými skončí.PK 148.4

    Môžu sa potom diviť, keď sa správanie zvrchovaného Vládcu k obyvateľom padlého sveta náhle a nečakane zmení? Môžu byť prekvapení, keď za prestupovanie a rastúcu zločinnosť príde trest? Môže náhla pohroma a smrť prekvapiť tých, ktorí svoje zisky nadobudli klamstvom a podvodom? Napriek tomu, že ľuďom osvecuje cestu stále väčšie svetlo, ktoré poukazuje na Božie požiadavky, mnohí odmietajú uznať Božiu vládu a radšej zostávajú pod temnou zástavou pôvodcu všetkej vzbury proti vláde neba.PK 148.5

    Božia zhovievavosť je nesmierna. Jej rozsah treba obdivovať obzvlášť pri pomyslení na to, ako ľudia ustavične prestupujú sväté Božie prikázania. Všemohúci uplatňuje svoju moc aj voči svojim svätým. Celkom určite však potresce bezbožných, ktorí tak opovážlivo prestupujú spravodlivé požiadavky jeho Desatora.PK 149.1

    Boh poskytuje ľuďom čas skúšky, no potom príde chvíľa, keď sa čaša Božej trpezlivosti naplní, a vtedy určite prídu Božie súdy. Hospodin je voči ľuďom a mestám dlho zhovievavý, milosrdne ich varuje, aby ich ochránil pred svojím hnevom; príde však čas keď prosby o milosť už nebudú vypočuté a svojvoľníci zahynú. Aj tak to bude ešte milosť nielen voči nim samým, ale aj ponuka záchrany tým, ktorí by mohli byť ich príkladom ovplyvnení.PK 149.2

    Blízko je čas žiaľu na svete, ktorý neutíši nijaký balzam. Boží Duch prestane pôsobiť. Na zem i na more bude dopadať jedna pohroma za druhou. Ako často počúvame o zemetraseniach, víchroch, požiaroch a záplavách sprevádzaných veľkými stratami na životoch i na majetku. Tieto pohromy sa nám môžu javiť ako náhodné uvoľnenie neusporiadaných a neovládaných prírodných síl; no vo všetkom tom možno pozorovať Boží zámer. Pohromy patria k prostriedkom, ktorými sa Boh snaží prebudiť ľudí, aby si uvedomili hroziace nebezpečenstvo.PK 149.3

    Boží poslovia by však pri šírení radostného posolstva o spáse vo veľkomestách nemali malomyseľnieť pri pohľade na všeobecnú bezbožnosť, nespravodlivosť a skazenosť. Hospodin poteší každého svojho služobníka tým istým posolstvom, aké poslal apoštolovi Pavlovi do bezbožného Korintu: „Pán povedal v noci vo videní Pavlovi: Neboj sa, len hovor a nemlč, veď som s tebou ja a nik nesiahne na teba, aby ti ublížil, lebo mám v tomto meste mnoho ľuduSkutky apoštolov 18,9.10. Povolaní služobníci, ktorí pracujú pri záchrane ľudí, by si mali uvedomiť, že napriek veľkému počtu tých, ktorí sú k Božím radám v Písme ľahostajní, celý svet nezavrhne svetlo pravdy a neodmietne pozvanie trpezlivého a zhovievavého Spasiteľa. V každom meste je mnoho takých, ktorí sa napriek všetkým násilnostiam a zločinom môžu po patričnom poučení stať Kristovými nasledovníkmi. Takto sa k tisícom ľudí dostane pravda o spáse, ktorá ich privedie k rozhodnutiu prijať Krista za svojho Spasiteľa.PK 149.4

    Božie posolstvo pre dnešných obyvateľov zeme znie: „Aj vy buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej sa nenazdáte Matúš 24,44. Spoločenské pomery, najmä vo veľkomestách všetkých národov sveta, mohutným hlasom oznamujú príchod hodiny Božieho súdu a blízkosť konca všetkého pozemského. Stojíme pred rozhodujúcou chvíľou vekov. Božie súdy pôjdu v rýchlom slede jeden za druhým – požiare a záplavy, zemetrasenia s vojnami a s prelievaním krvi. Nebuďme udivení, že vtedy dôjde k veľkým, rozhodujúcim udalostiam, pretože anjel Božej milosti už nebude môcť tvrdošijných ľudí zaštítiť.PK 149.5

    Hospodin vychádza zo svojho miesta, aby potrestal neprávosť obyvateľov zeme; a zem odhalí krv vyliatu na ňu a nebude už zakrývať svojich zavraždenýchIzaiáš 26,21. Búrka Božieho hnevu sa chystá; obstoja len tí, ktorí prijímajú pozvanie milosti, ako ho prijali obyvatelia Ninive v Jonášovej zvesti, a ktorí sa posväcujú ochotou poslušne žiť podľa prikázaní zvrchovaného Vládcu. Len spravodliví budú skrytí s Kristom v Bohu, kým pohroma neprejde.PK 150.1

    Larger font
    Smaller font
    Copy
    Print
    Contents