Loading...
Larger font
Smaller font
Copy
Print
Contents

Proroci a králi

 - Contents
  • Results
  • Related
  • Featured
No results found for: "".
  • Weighted Relevancy
  • Content Sequence
  • Relevancy
  • Earliest First
  • Latest First
    Larger font
    Smaller font
    Copy
    Print
    Contents

    23. kapitola — Asýrske zajatie

    V izraelskom kráľovstve postihnutom pohromou v posledných rokoch zavládlo násilie a krviprelievanie, aké sa neprejavilo ani v najhorších obdobiach vojen a nepokojov za vlády Achábovcov. Viac ako dve storočia zasievali králi desiatich kmeňov vietor a teraz zožínali víchricu. Násilnou smrťou odchádzal jeden kráľ za druhým a uvoľnil miesto ďalšiemu mocichtivému a ctibažnému vládcovi. „Dosadili kráľov, ale bezo mňa, ustanovili si kniežatá, ale bez môjho vedomia. Zo svojho striebra a zlata si narobili modly na vlastnú skazuHozeáš 8,4. Pošliapavali sa všetky zásady spravodlivosti. Tí, ktorí mali byť pred národmi strážcami Božej milosti, „spreneverili sa Hospodinovi“ (Hozeáš 5,7) i jeden druhému.PK 151.1

    Hospodin sa snažil najostrejšími výčitkami zobudiť tvrdohlavý národ, aby si uvedomil hroziace nebezpečenstvo úplnej záhuby. Prostredníctvom proroka Hozeáša a Ámosa posielal desiatim kmeňom jedno posolstvo za druhým a žiadal v nich úplné pokánie. Ak však neprestanú hrešiť, stihne ich záhuba. Hozeáš vyhlásil: „Vy ste však orali bezbožnosť a žali ste prevrátenosť, jedli ste ovocie klamu. Pretože si dúfal vo svoje vozy a v množstvo svojich hrdinov, preto poplach nastane v tvojom ľude a všetky tvoje pevnosti budú spustošené... V búrke nadobro zahynie izraelský kráľHozeáš 10,13-15.PK 151.2

    O Efrajimovi prorok povedal: „Jeho silu cudzozemci stravujú, on to však nebadá; aj šediny ho obsypali, on to však nebadá.“ Prorok Hozeáš často hovoril o Efrajimovi, vodcovi odpadlíctva medzi desiatimi kmeňmi Izraela, ako o symbole odpadlého národa. „Izrael odvrhol dobré.“ Keďže Efrajim nedbal na to, že jeho bezbožné správanie vedie do záhuby, bude musieť s ostatnými kmeňmi čoskoro „trpieť útlak... a blúdiť budú medzi národmiHozeáš 7,9; 8,3; 5,11; 9,17.PK 151.3

    Niektorí z vodcov Izraela si dobre uvedomovali, že sa pripravili o dobrú povesť a chceli ju znova získať. No namiesto toho, aby sa zriekli skutkov, ktoré viedli k oslabeniu kráľovstva, ďalej páchali neprávosti, pričom si navrávali, že pri vhodnej príležitosti získajú vytúženú politickú moc tým, že sa spoja s pohanmi. „Keď Efrajim zbadal svoju chorobu a Júda svoj vred, Efrajim šiel do Asýrska.“ „Efrajim je ako holubica, prostá, bez rozvahy. Privolali Egypt, išli do Asýrie.“ „Uzavierajú zmluvu s AsýrskomHozeáš 5,13; Hozeáš 7,11; Hozeáš 12,1 (ROH); Hozeáš 12,2 (ECAV).PK 151.4

    Prostredníctvom Božieho muža pred oltárom v Bételi, ako aj ústami Eliáša, Elízea, Ámosa a Hozeáša Hospodin stále znova upozorňoval desať kmeňov na následky neposlušnosti. Izrael však napriek výčitkám a naliehaniu stále viac opúšťal Boha. Hospodin povedal: „Izrael je tvrdohlavý ako tvrdohlavá jalovica.“ „Ľud môj sa trvale odvracia odo mňaHozeáš 4,16; 11,7.PK 152.1

    Boli obdobia, keď nebeské súdy veľmi ťažko stíhali vzdorovitý ľud. Hospodin povedal: „Preto som ich kresal prorokmi, zabíjal som ich rečou svojich úst a moje právo vychodí ako svetlo. Lebo lásku chcem a nie obete, poznanie Boha je viac ako zápaly. Oni však prestúpili zmluvu v Ádame, tam sa mi stali nevernýmiHozeáš 6,5-7.PK 152.2

    Posolstvo, ktoré dostali nakoniec, znelo: „Počujte, Izraelci, slovo Hospodinovo..., keďže ty... zabudol si na učenie svojho Boha, i ja zabudnem na tvojich synov. Čím ich bolo viac, tým viac hrešili proti mne. Ich dôstojnosť zmením na potupu... Potrescem ho za jeho cesty a odplatím mu podľa jeho skutkovHozeáš 4,1.6-9.PK 152.3

    Neprávosť v Izraeli v poslednom polstoročí pred asýrskym zajatím sa vyrovnala neprávosti páchanej za čias Nóacha a v každej ďalšej dobe, keď sa ľudia odvracali od Boha a oddávali sa bezvýhradne zlu. Povyšovanie prírody nad Boha prírody, uctievanie diela namiesto Stvoriteľa vyústi vždy v najhoršie zlo. Uctievaním Baala a Aštarty Izraelci prejavovali najvyššiu úctu silám prírody. Tým sa rozišli so všetkým, čo povznáša a zušľachťuje, a ľahko sa stali korisťou pokušenia. Len čo postrhávali duchovné závory, zostali bez obrany proti hriechu, podľahli zlým pohnútkam ľudského srdca.PK 152.4

    Proti útlaku, očividnej nespravodlivosti, okázalému prepychu, výstrednostiam, bezuzdnému holdovaniu jedlu a pitiu, proti nesmiernej prostopašnosti a hýreniu svojej doby sa ozvali proroci. No ich výčitky boli márne a bez ozveny zostalo aj ich karhanie hriechu. Ámos oznámil: „Nenávidia toho, čo v bráne správne súdi, a v ošklivosti majú toho, kto pravdu hovorí... Sužujete spravodlivého a beriete úplatky, i chudobných odtláčate v bráne od právaÁmos 5,10.12.PK 152.5

    To boli len niektoré z následkov postavenia a uctievania dvoch zlatých teliat za Járobeáma. Prvý odklon od ustanovenej bohoslužby viedol k zavedeniu odporných spôsobov modloslužby, takže nakoniec sa takmer všetci obyvatelia zeme poddali uctievaniu prírody. Izraelci zabudli na svojho Stvoriteľa, „hlboko sa ponorili do skazyHozeáš 9,9.PK 152.6

    Proroci neprestávali bojovať proti týmto neprávostiam a zasadzovať sa o nápravu. Hozeáš naliehavo vyzýval: „Rozsievajte podľa spravodlivosti, žnite podľa lásky! Preorte si úhor, lebo je tu čas hľadať Hospodina, dokiaľ nepríde a neskropí vás spravodlivosťou.“ „Obráť sa teda pomocou svojho Boha, zachovávaj lásku a právo, a očakávaj stále na svojho Boha!“ „Navráť sa, Izrael, k Hospodinovi, svojmu Bohu, lebo si padol pre svoju vinu... povedzte mu: Odpusť nám všetky viny, prijmi, čo je dobréHozeáš 10,12; Hozeáš 12,6 (ROH); Hozeáš 12,7 (ECAV); Hozeáš 14,2 (ROH); Hozeáš 14,3 (ECAV).PK 152.7

    Priestupníci dostali mnoho príležitostí na pokánie. V čase ich najhlbšieho odpadnutia a najväčšej biedy smeli počuť Božie posolstvo o odpustení a o nádeji. Boh povedal: „Zničím ťa, Izrael! Kto ti pomôže?! Kdeže je tvoj kráľ, aby ťa zachránil, a všetky tvoje kniežatá, aby ťa obránili?!Hozeáš 13,9.10.PK 153.1

    Prorok prosil: „Poďte, vráťme sa k Hospodinovi, on nás roztrhal, on nás aj uzdraví. On nás zbil, on nás aj obviaže. O dva dni nás oživí, na tretí deň dá nám povstať, aby sme žili pred ním. Poznávajme, snažme sa poznať Hospodina! Jeho príchod je istý ako ranná zora; príde k nám ako dážď, ako jarný dážď, čo zavlažuje zemHozeáš 6,1-3.PK 153.2

    Tým, ktorí pozabudli na odveký plán vyslobodenia hriešnikov zvedených satanskou mocou, Boh ponúkol vykúpenie a pokoj. Povedal: „Uzdravím ich odvrátenie, milovať ich budem dobrovoľne, lebo sa od nich odvrátil môj hnev. Budem pre Izrael ako rosa; a on kvitnúť bude ako ľalia, zakorení sa ako linda. Rozložia sa jeho ratolesti a jeho nádhera bude ako nádhera olivy a voňať bude ako Libanon. Vrátia sa a prebývať budú v mojej tôni, budú ako záhrada, kvitnúť budú ako vinič, ktorý má povesť libanonského vína. Efrajim! Čo ho ešte do modiel? Ja sám som ho vypočul a hľadím naňho. Ja som ako zelený cyprus, tvoje ovocie pochádza zo mňa. Kto je múdry, nech to pochopí, a kto je rozumný, nech to pozná! Lebo cesty Hospodinove sú priame, spravodliví po nich putujú, priestupníci sa však na nich potknúHozeáš 14,4-9 (ROH); Hozeáš 14,5-10 (ECAV).PK 153.3

    Tu zdôraznené požehnania súvisia s potrebou hľadať Boha. Hospodin vyzýva: „Mňa hľadajte a budete žiť! Nevyhľadávajte Bétel a do Gilgálu nechoďte! Do Beér-Šeby neputujte! Veď Gilgál pôjde do zajatia a Bétel vyjde navnivočÁmos 5,4.5.PK 153.4

    Hľadajte dobro a nie zlo, aby ste mohli žiť, a tak Hospodin, Boh mocností, bude s vami, ako ste hovorili. Zlo majte v nenávisti a milujte dobro a uplatňujte právo v bráne. Azda sa zmiluje Hospodin, Boh mocností, nad zvyškom JozefovýmÁmos 5,14.15.PK 153.5

    Oveľa viac však bolo tých, ktorí tieto výzvy síce vypočuli, ale odmietli ich využiť. Zvesť Božích poslov natoľko odporovala nešľachetným túžbam tvrdošijných, že modlárski kňazi v Bételi poslali vládcovi Izraela správu: „Ámos osnoval sprisahanie proti tebe uprostred domu izraelského; krajina nevládze zniesť všetky jeho rečiÁmos 7,10.PK 153.6

    Hospodin ústami Hozeáša oznámil: „Keď chcem uzdraviť Izrael, vychádza najavo hriech Efrajima i neresť Samárie.“ „Pýcha Izraela svedčí proti nemu; ale nevracajú sa k Hospodinovi, svojmu Bohu a pritom všetkom ho nehľadajúHozeáš 7,1.10. Hospodin trpezlivo znášal poblúdenie jedného pokolenia svojich detí za druhým, ba aj teraz, keď sa bezočivo búrili, stále im prejavoval ochotu zachrániť ich. Volal: „Čo robiť s tebou, Efrajim? Čo urobiť s tebou, Júda? Veď vaša láska je ako ranný oblak, ako rosa, čo sa zavčasu tratíHozeáš 6,4.PK 154.1

    Zlo, ktoré sa rozšírilo po krajine, sa už nedalo vyliečiť a nad Izraelom bol vynesený strašný rozsudok: „Efrajim je prívržencom modiel, – nechaj ho!“ „Nadišli dni navštívenia, nadišli dni odplaty; Izrael to skúsiHozeáš 4,17; 9,7.PK 154.2

    Desať kmeňov Izraela bude teraz zožínať ovocie odpadnutia, ktoré sa začalo postavením cudzích oltárov v Bételi a v Dáne. Boh im poslal posolstvo: „Samária, zavrhujem tvoje teľa; môj hnev blčí proti nim. Kedyže budú môcť byť už čistí? Veď ono pochádza z Izraela. Remeselník ho zhotovil a nie je to Boh. Teľa Samárie bude roztrieskané na íverky.“ „Obyvatelia Samárie sa strachujú o bétavenské teľa; jeho ľud trúchli nad ním a jeho žreci budú kvíliť nad ním, nad jeho slávou, ktorá odstúpila od neho... Aj ono bude odnesené do Asýrska ako poplatok veľkráľoviHozeáš 8,5.6; 10,5.6.PK 154.3

    Zaniknú domy zo slonoviny a zmiznú veľké domy – znie výrok Hospodinov.“ „Pán, Hospodin mocností dotýka sa zeme, a tá sa rozplýva; trúchlia všetci jej obyvatelia.“ „Tvoji synovia i tvoje dcéry padnú mečom a tvoje pole rozdelia meračskou šnúrou; ty sám zomrieš na nečistej pôde a Izrael pôjde zo svojej krajiny do zajatia.“ „A keďže takto naložím s tebou, priprav sa, Izrael, na stretnutie so svojím BohomÁmos 3,15; 9,5; 7,17; 4,12.PK 154.4

    Tieto predpovedané súdy boli na nejaký čas odložené, ba za dlhého obdobia vlády Járobeáma II. izraelské vojská dosiahli skvelé víťazstvá; avšak zatvrdnuté srdcia neobmäkčila ani táto doba zjavného blahobytu a nepriniesla v nich nijakú zmenu. Nakoniec bolo teda rozhodnuté: „Járobeám mečom zahynie a Izrael určite pôjde zo svojej krajiny do zajatiaÁmos 7,11.PK 154.5

    Kráľ a ľud zašli vo svojej zatvrdnutosti tak ďaleko, že na nich nezapôsobil ani tento priamy výrok. Vodca modlárskych kňazov v Bételi, Amacja, znepokojený otvorenosťou týchto prorockých slov proti národu a jeho kráľovi, povedal Ámosovi: „Videc, choď, uteč do júdskej krajiny, tam jedz chlieb a tam prorokuj! Ale v Bételi už neprorokuj, lebo je to kráľovská svätyňa a krajinský chrámÁmos 7,12.13. Prorok na to rázne odvetil: „Takto hovorí Hospodin: ...Izrael pôjde zo svojej krajiny do zajatiaÁmos 7,17.PK 154.6

    Slová adresované odpadnutým kňazom sa do písmena splnili. Záhuba kráľovstva však prebiehala postupne. Hospodin bol aj v súdoch milosrdný a keď prvýkrát „proti krajine pritiahol asýrsky kráľ Púl. Menachem dal Púlovi tisíc talentov striebra, aby mu pomohol upevniť kráľovstvo v jeho ruke. Menachém vyrúbil tie peniaze na Izraelcov, a to na všetkých hrdinov z vojska, aby tak mohol dať asýrskemu kráľovi päťdesiat šekelov na jedného muža2. Kráľov 15,19.20. Keď Asýrčania pokorili desať kmeňov Izraela, vrátili sa na čas do svojej krajiny.PK 155.1

    Menachém, ktorého ani nenapadlo kajať sa zo svojich nešľachetných skutkov, ktoré jeho kráľovstvu pripravili záhubu, „neodstúpil od hriechov Járobeáma, syna Nebatovho, ktorý zviedol Izrael na hriech“. Jeho nástupcovia Pekachija a Pekach, robili takisto, „čo sa nepáči Hospodinovi2. Kráľov 15,18.24.28. „Za dni Pekacha“, ktorý vládol dvadsať rokov, napádal Izraelcov asýrsky kráľ Tiglat-Pilneser a odvliekol so sebou zástupy zajatcov z kmeňov žijúcich v Galilei a na východ od Jordána. Ten „odvliekol Rúbenovcov, Gádovcov a polovicu kmeňa Menašše“ i obyvateľov „Gileádu, Galiley i celý kraj Naftáli1. Paralipomenon 5,26; 2. Kráľov 15,29. Po odvlečení boli rozohnaní a rozptýlení medzi pohanov v krajinách ležiacich ďaleko od Palestíny.PK 155.2

    Z tejto ťažkej pohromy sa severné kráľovstvo už nespamätalo. Tých niekoľkých pozostalých spravovala vláda, ktorá však nemala moc. Po Pékachovi nastúpil už len jeden panovník – Hóšea. Onedlho bude kráľovstvo navždy zmietnuté. No aj v tejto smutnej dobe Hospodin prejavil milosrdenstvo a ľudu poskytol ďalšiu príležitosť odvrátiť sa od modlárstva. V treťom roku Hóšeovej vlády začal v júdskom kráľovstve vládnuť dobrý kráľ Chizkíja, ktorý v krátkom čase uskutočnil dôležité zmeny v chrámovej službe v Jeruzaleme. Pri príležitosti Veľkej noci boli usporiadané oslavy, na ktoré boli pozvané nielen dva kmene Júda a Benjamin, ktorým Chizkíja vládol ako pomazaný kráľ, ale aj všetky kmene severné. Oznámenie bolo rozhlásené „po celom Izraeli od Beér-Šeby po Dán, aby prišli do Jeruzalema svätiť paschu Hospodinovi, Bohu Izraela2. Paralipomenon 30,5.PK 155.3

    Drabanti pochodili s listami od kráľa a jeho hodnostárov po celom Izraeli a Júdsku a podľa kráľovho rozkazu oznamovali: Izraelci vráťte sa k Hospodinovi, Bohu Abraháma, Izáka a Izraela, aby sa on vrátil k zvyšku tých, ktorí spomedzi vás unikli z rúk asýrskych kráľov... Nebuďte teraz tvrdošijní ako vaši otcovia! Podajte ruku Hospodinovi! Vojdite do jeho svätyne, ktorú posvätil naveky! Slúžte Hospodinovi, svojmu Bohu, aby odvrátil od vás páľavu svojho hnevu. Lebo keď sa vrátite k Hospodinovi, vaši bratia a vaši synovia nájdu milosrdenstvo u tých, ktorí ich zajali, a vrátia sa do tejto krajiny. Veď milostivý a milosrdný je Hospodin, váš Boh, a neodvráti od vás tvár, keď sa k nemu obrátite2. Paralipomenon 30,6-9.PK 155.4

    Drabanti chodili z mesta do mesta krajinou Efrajima, Menaššeho až po Zebulún,“ ktorých Chizkíja vyslal s posolstvom. Izrael mohol v tomto pozvaní poznať výzvu kajať sa a navrátiť sa k Bohu. Tí, ktorí z desiatich kmeňov zostali a žili ďalej na území kedysi kvitnúceho severného kráľovstva, prijali kráľovských poslov z Júdska bez záujmu, ba s pohŕdaním. „Vysmievali sa im však a zosmiešňovali ich. Iba niekoľko mužov z Ašéra, Menaššeho a Zebúluna sa pokorilo a prišlo do Jeruzalema... svätiť sviatok nekvasených chlebov2. Paralipomenon 30,10-13.PK 156.1

    Približne o dva roky neskôr Samáriu obkľúčili sýrske vojská, ktoré viedol Salmanazar. Za obliehania zahynulo veľa ľudí hladom, chorobami a mečom. Mesto i národ padli a zvyšok desiatich kmeňov šiel do zajatia a bol rozvezený do všetkých častí Asýrie. Záhuba, ktorá postihla severné kráľovstvo, bola zjavným súdom z neba. Asýrčania boli len nástrojom v Božej ruke na uskutočnenia Hospodinovho zámeru. Prostredníctvom Izaiáša, ktorý začal prorokovať krátko pred pádom Samárie, Hospodin povedal o asýrskom vojsku toto: „Beda Asýrii, palici môjho hnevu a prútu v ruke mojej zlosti!Izaiáš 10,5.PK 156.2

    Izraelci strašne „zhrešili proti Hospodinovi, svojmu Bohu... a robili zlé veci“. „Neposlúchali... Zavrhli jeho ustanovenia, jeho zmluvu, ktorú uzavrel s ich otcami, aj jeho svedectvá, ktorými ich napomínal.“ Pretože „opustili všetky prikázania svojho Boha Hospodina, narobili si liate modly, dvoje teliat, spravili si aj Ašéru, klaňali sa všetkému nebeskému vojsku a slúžili Baalovi“. Tvrdošijne odmietali kajať sa, preto ich Hospodin „pokoril, vydal ich do rúk lúpežníkom, až ich priam zavrhol spred svojej tváre“ podľa jasnej varovnej zvesti, ktorú im poslal „prostredníctvom svojich služobníkov prorokov2. Kráľov 17,7.14-16.20.23.PK 156.3

    Odviedol Izrael do zajatia z jeho pôdy do Asýrie..., pretože neposlúchali hlas svojho Boha Hospodina, ale prestupovali jeho zmluvu, všetko, čo prikázal služobník Hospodinov Mojžiš2. Kráľov 17,23; 18,12.PK 156.4

    Prísnymi súdmi, ktoré postihli desať kmeňov, Hospodin sledoval svoj prozreteľne milosrdný cieľ. To, čo Hospodin nemohol cez nich vykonať v zemi ich otcov, vynasnaží sa uskutočniť tým, že ich rozptýli medzi pohanov. Boží zámer spásy všetkých hľadajúcich odpustenie prostredníctvom Spasiteľa ľudstva, sa musí splniť. Súžením, ktoré dopustil na Izrael pripravoval Boh cestu tomu, aby sa jeho sláva zjavila medzi národmi. Nie všetci z tých, ktorí padli do zajatia, boli tvrdošijní. Boli medzi nimi takí, ktorí zostali Bohu verní, a ďalší, ktorí sa pred Bohom pokorili. Prostredníctvom nich, „synov živého Boha“ (Hozeáš 1,10-ROH; Hozeáš 2,1-ECAV) uvedie Hospodin zástupy ľudí do asýrskej ríše, aby poznali vlastnosti jeho povahy a blahodarnosť jeho zákona.PK 157.1

    Larger font
    Smaller font
    Copy
    Print
    Contents