Podobenstvo a židovský národ

V tých časoch, keď Kristus rozprával podobenstvo o boháčovi a Lazarovi, boli mnohí Židia veľmi bohatí. Ako poľutovaniahodnému statkárovi aj im sa Božie dary stali zdrojom bezohľadného pôžitkárstva, čím na seba privolali Boží súd. „Bol si odvážený na váhe a nájdený si nedostatočným“ Daniel 5,27. Boháč dostal všetky hmotné i duchovné požehnania, ale odmietol spoluprácou s Bohom zúročiť prijaté dary. Boh mu zveril poklad pravdy, a tým ho ustanovil za správcu svojej milosti. Poskytol mu duchovné i hmotné výsady s výzvou, aby sa o tieto požehnania rozdelil s ostatnými. Podobne to bolo aj so židovským národom. Židia dostali zvláštne pokyny, ako sa majú správať k svojim chudobným a trpiacim spoluobčanom, bratom i cudzincom, ktorí sú medzi nimi. Nehľadiac len na vlastný prospech mali pamätať na utrpenie biednych a na ich potreby. Boh sľúbil, že ich požehná podľa ich skutkov lásky a milosrdenstva. Ako boháč z podobenstva ani Židia nepomáhali trpiacim ľuďom a nezmierňovali ich hmotnú a duchovnú biedu. Pokladali sa za vyvolený a Bohom obľúbený národ, hoci Bohu neslúžili ani ho neuctievali. Spoliehali sa na to, že sú synmi Abraháma. Sebavedome vraveli: „Sme potomstvo Abraháma“ Ján 8,33. V rozhodujúcej chvíli sa ukázalo, že sa od Boha odvrátili a spoliehali sa na Abraháma, akoby patriarcha bol Bohom.KP 208.3

Kristus sa snažil osvietiť zatemnenú myseľ príslušníkov tohto národa, a preto povedal: „Ak ste Abrahámove deti, mali by ste robiť Abrahámove skutky. Teraz však chcete zabiť mňa – človeka, ktorý vám povedal pravdu, ktorú počul od Boha. Toto Abrahám neurobil“ Ján 8,39.40.KP 209.1

Kristus nepokladal rodovú príslušnosť za cnosť. Učil, že duchovné zväzky nahrádzajú všetky príbuzenské putá. Židia boli pyšní na svoj abrahámovský pôvod, ale pre svoje neabrahámovské skutky nemohli byť skutočným potomstvom patriarchu. Pán uznáva za pravých potomkov Abraháma len tých, čo svojou poslušnosťou voči Bohu dokazujú, že sú s praotcom duchovne spojení. Napriek tomu, že podľa názoru ľudí patril Lazar k podradnej spoločenskej vrstve, Kristus v ňom videl človeka, ktorý patrí do najužšieho spoločenstva s Abrahámom.KP 209.2

Boháč pri všetkom svojom prepychu bol predsa len duchovne zaslepený, keď Abraháma staval na Božie miesto. Keby si bol uvedomil, aké mal výsady a keby bol dovolil, aby mu Boží Duch pretvoril myseľ i srdce, všetko mohlo byť celkom inak. V podobnej situácii sa nachádzal aj národ, ktorého bol predstaviteľom. Keby boli Židia splnili Božie poslanie, ich budúcnosť mohla byť úplne iná. Duchovne by sa boli mohli správne rozhodovať. Mali by dostatok prostriedkov a Boh by im ich bol ešte rozmnožil, aby boli požehnaním a svetlom celému svetu. Následkom odklonu od Božích zámerov bol celý ich život zvrátený. Prijaté dary nezhodnocovali ako verní Boží hospodári v súlade s pravdou a spravodlivosťou. Vo svojich zámeroch prestali počítať s večnosťou a následkom tejto ich sprenevery bola záhuba celého národa.KP 210.1

Kristus vedel, že pri skaze Jeruzalema si Židia pripomenú jeho varovné slová. Tak aj bolo. Keď Jeruzalem postihla pohroma, ľud sa v období hladu a rôzneho príkoria rozpamätal na Kristove slová a pochopil význam podobenstva o boháčovi. Utrpenie si privolali sami tým, že zanedbali povinnosť priniesť svetu svetlo, ktoré dostali od Boha.KP 210.2