Loading...
Larger font
Smaller font
Copy
Print
Contents

Kristove podobenstvá

 - Contents
  • Results
  • Related
  • Featured
No results found for: "".
  • Weighted Relevancy
  • Content Sequence
  • Relevancy
  • Earliest First
  • Latest First
    Larger font
    Smaller font
    Copy
    Print
    Contents

    Cirkev dnes

    V podobenstve o vinici nemožno vidieť len obraz židovského národa. Je v ňom aktuálne poučenie aj pre nás. Dnešná cirkev tiež dostala od Boha výsady a požehnania a jej Pán má právo na bohatú úrodu. Bolo za nás zaplatené vysoké výkupné. Ak poznáme jeho hodnotu, ľahko si môžeme predstaviť očakávané výsledky. Na našej planéte, ktorej pôdu zvlažili slzy a krv Božieho Syna, máme prinášať vzácne nebeské ovocie a prejaviť slávu a vznešenosť právd Božieho slova. Boží ľud má ukázať svetu Kristovu povahu a zásady jeho kráľovstva.KP 235.4

    Satan sa snaží mariť Božie dielo a všemožne ovplyvňuje ľudí, aby prijali jeho zásady. Pôvodca zla predstavuje Božiu cirkev ako zvedený a oklamaný ľud. Je „žalobcom bratov“ a jeho obvinenia sú namierené proti tým, čo sa usilujú žiť spravodlivo. Pán odpovedá na satanove žaloby prostredníctvom svojho ľudu a poukazuje na výsledky, ktoré prináša život podľa nebeských zásad.KP 236.1

    Tieto zásady sa majú prejavovať v živote každého kresťana, či už v rodine, v zbore alebo na ktoromkoľvek pracovnom úseku v Božom diele. Musí byť totiž zjavné, čo môžu vykonať pri záchrane hynúcich. Majú byť svedkami spásnej moci právd evanjelia a pomocníkmi pri plnení rozsiahleho Božieho plánu s ľudstvom.KP 236.2

    Vodcovia židovského národa boli hrdí na svoj veľkolepý chrám a dojímavé obrady, no chýbala im pritom spravodlivosť, milosrdenstvo a Božia láska. Velebnosť chrámu a honosná bohoslužba im nemohli zabezpečiť Božiu priazeň, pretože Bohu neslúžili tak, aby sa ich spôsob zbožnosti zhodoval s jeho vôľou. Neprinášali mu totiž obeť kajúcneho a pokorného srdca. Kde sa ľuďom strácajú zo zreteľa životodarné zásady Božieho kráľovstva, tam nastupuje oslnivá obradnosť uchvacujúca svojou nádherou. Kde sa zanedbáva žiaduce vzdelávanie vlastnej povahy, tá najvnútornejšia ozdoba človeka, a do úzadia sa dostáva aj prostota zbožnosti, tam sa rozpína pýcha, pompéznosť, budujú sa veľkolepé chrámy a to si vyžaduje drahú výzdobu a pôsobivé obrady. Tým však Boha neoslávime a on by ani neprijal náboženstvo podľa módy honosiace sa len vonkajším leskom. Taká bohoslužba nenájde v nebi ozvenu.KP 236.3

    Boh si cirkev nesmierne váži, no nie pre jej skvelý zovňajšok, ale pre úprimnú zbožnosť, ktorá ju odlišuje od sveta. Cení si ju podľa toho, ako jej členovia rastú v poznávaní Krista a ako napredujú v praktickom kresťanskom živote.KP 237.1

    Kristus túži, aby jeho vinica prinášala ovocie svätosti a nezištnosti. Očakáva prejavy lásky a dobroty. Nádheru umenia nemožno porovnávať s krásou povahy, aká má byť ozdobou Ježišových nasledovníkov. Boh zahŕňa veriaceho človeka svojou milosťou. Duch Svätý mu osvecuje myseľ i srdce tak, že vplyv tohto človeka sa stáva príjemnou „vôňou vedúcou k životu“ a Boh môže požehnať jeho dielo.KP 237.2

    Určitý zbor môže byť najchudobnejší v celej krajine, nemusí na ňom byť nič pozoruhodné, ale ak si jeho členovia osvoja zásady Kristovej povahy, každý z nich má srdce plné Kristovej radosti. K ich bohoslužbe sa pripoja aj anjeli a k Bohu sa bude vznášať chvála a vďaka ako kadidlová vôňa.KP 237.3

    Sme povolaní svedčiť ľuďom o Božej dobrote a moci. Chvály a vďaky oslavujú Boha. Pán dal napísať: „Kto obetuje vďaku, ten ma ctíŽalm 50,23. Izraelci na púšti velebili Boha posvätnými chválospevmi. Umelci zhudobnili Božie príkazy i zasľúbenia a ľud ich spieval počas svojho putovania. Neskôr si nimi pri slávnostných zhromaždeniach v Kanaáne pripomínali úžasné Božie skutky a vďačne chválili Božie meno. Celý ich život mal byť podľa Božej vôle poznamenaný vďačnosťou. Tak sa mali obyvatelia vtedajšieho sveta dozvedieť o Božích spásnych skutkoch. (Pozri Žalm 67,2.)KP 237.4

    Ani dnes by to nemalo byť inak. Väčšina ľudí však slúži falošným bohom. Od ich klamnej bohoslužby by sme ich nemali odvracať odsudzovaním ich modiel, ale tým, že ich upozorníme na niečo lepšie. Máme im svedčiť o Božej dobrote a láske. „Vy ste moji svedkovia, znie výrok Hospodinov, a ja som Boh!Izaiáš 43,12.KP 238.1

    Pán chce, aby sme ocenili slávny plán vykúpenia a uvedomili si, aké prednosti dáva svojim deťom. Podľa jeho vôle máme žiť poslušne a vďačne ho oslavovať. Chce, aby sme mu každý deň slúžili plní nového života a novej radosti. Chce vidieť, ako naše srdcia prekypujú vďačnosťou, pretože môžeme všetky svoje starosti zveriť tomu, ktorý sa o nás stará. Chce, aby sme sa tešili z toho, že sme jeho synmi a dcérami, že nám dal biele rúcho Kristovej spravodlivosti a že máme nádej na skorý príchod nášho Spasiteľa.KP 238.2

    Úprimne chváliť Boha je práve také dôležité ako sa modliť. Ľuďom i nebešťanom máme vyznať, ako si vážime obdivuhodnú Božiu lásku k hriešnemu človečenstvu a že z Božej nekonečnej hojnosti očakávame stále väčšie požehnania. Oveľa viac by sme mali hovoriť o svojich radostných skúsenostiach. Po zvláštnom vyliatí Ducha Svätého sa naša radosť v Pánovi, ako aj ochota slúžiť mu výrazne rozhojnia, ak budeme rozprávať o Božej dobrote a o jeho úžasných skutkoch, ktoré vykonal pre svoj ľud.KP 238.3

    Takéto prejavy maria satanov vplyv a odstraňujú reptanie a nespokojnosť. Pokušiteľova snaha je zbytočná. Zároveň sa zušľachťujú tie povahové vlastnosti, ktoré pripravujú pozemšťanov na pobyt v ich nebeských príbytkoch.KP 238.4

    Také svedectvo ovplyvní aj iných. Sotva by sme našli účinnejší spôsob, ako získavať ľudí pre Krista.KP 238.5

    Pána najlepšie oslávime tým, že na zvelebenie jeho mena urobíme všetko, čo je v našich silách. Boh nám dáva svoje dary, aby sme aj my mali čo dať iným a mohli svedčiť svetu o jeho povahe. V židovskom náboženskom systéme patrili dary a obete k podstate bohoslužby. Boh vyzval Izraelcov, aby desatinu zo všetkých príjmov venovali na účely súvisiace so službou vo svätyni. Okrem toho mali prinášať obete za hriech, dobrovoľné dary a obete vďačnosti. Z týchto prostriedkov žili aj hlásatelia Božej zvesti. Boh neočakáva od nás menej, než od svojho ľudu v dávnej minulosti. Rozsiahle dielo záchrany hynúcich musí ďalej úspešne pokračovať. Príkazom o desiatkoch, daroch a obetiach urobil Boh opatrenie na rozmach svojho diela. Takto máme podporovať hlásanie evanjelia. Desiatky patria Bohu. Máme ich vždy pokladať za posvätný diel svojho príjmu a máme ho odovzdať do pokladnice na podporu Božieho diela. Boh žiada od nás aj dobrovoľné dary a obete vďačnosti. To všetko máme ochotne priniesť v záujme hlásania evanjelia aj v tých najodľahlejších končinách sveta.KP 238.6

    K službe Bohu patrí aj osobná spolupráca s Pánom pri záchrane hynúceho sveta. Kristov príkaz: „Choďte do celého sveta a zvestujte evanjelium všetkému stvoreniu“ (Marek 16,15) platí pre každého z jeho nasledovníkov. Tí, čo sú povolaní, aby žili s Kristom, súčasne sú povolaní konať aj dielo záchrany svojich blížnych. Stotožňujú sa s Kristom. Majú totiž rovnakú túžbu zachraňovať hynúcich, akú mal Kristus. Nie všetci môžu v Božom diele robiť to isté, ale práca je v ňom pre každého.KP 239.1

    Abrahám, Izák, Jákob a Mojžiš slúžili Bohu v danej dobe svojou pokorou a múdrosťou, Józua svojimi schopnosťami, Mária hudobným nadaním, Debora odvahou a zbožnosťou, Rut oddanosťou, Samuel poslušnosťou a vernosťou, Eliáš prísnou svedomitosťou a Elizeus zmierujúcim vplyvom. Každý z nich našiel uplatnenie. Aj dnes majú Bohom obdarení jednotlivci možnosť zapojiť sa do Božej služby. Každý dar treba zúročiť v záujme rozmachu nebeského kráľovstva a na oslavu Božieho mena.KP 239.2

    Všetci, čo prijali Krista za svojho Spasiteľa, majú hlásať pravdu evanjelia a svojím životom dosvedčiť jeho spásnu moc. Boh od nás nechce nič, čo by nám neumožnil splniť. Kristova milosť nám pomôže vykonať všetko, čo Boh od nás žiada. Veriaci majú oboznamovať ľudí so vzácnymi pokladmi neba. Kristus povedal: „Môj Otec je oslávený tým, že prinášate veľa ovocia a že sa stávate mojimi učeníkmiJán 15,8.KP 240.1

    Boh pokladá celú zem za svoju vinicu. Tá je teraz síce v rukách uchvatiteľa, ale patrí Bohu. Je Božia, pretože Boh ju stvoril a vykúpil. Kristus priniesol obeť za celý svet. „Tak Boh miloval svet, že dal svojho jednorodeného SynaJán 3,16. V tomto jedinom dare ľudia dostali všetky ostatné dary. Celý svet každodenne prijíma od Boha rôzne požehnania. Každá kvapka dažďa či lúč svetla, ktoré dopadnú na naše nevďačné pokolenie, každý lístok, kvet alebo plod svedčí o zhovievavosti a veľkej láske nášho Stvoriteľa.KP 240.2

    Ako sa ľudia odvďačujú svojmu Darcovi? Aký majú postoj k Božím otázkam? Komu slúži ľudstvo všeobecne? Predovšetkým mamone. Bohatstvo, postavenie alebo svetské pôžitky považujú mnohí za zmysel života. K bohatstvu sa dostávajú okrádaním ľudí i Boha. Božie dary používajú na dosiahnutie svojich sebeckých zámerov. Všetko má slúžiť ich chamtivosti a uspokojeniu nízkych vášní.KP 240.3

    Dnešný svet sa dopúšťa rovnakých neprávostí, aké strhli do záhuby Izrael. Nevďačnosť voči Bohu, zanedbávanie poskytnutých príležitostí a možností a zneužívanie Božích darov na sebecké ciele – to boli hriechy Izraelcov, ktoré vyvolali Boží hnev. Rovnaké hriechy vedú do skazy aj dnešný svet.KP 240.4

    Slzy, ktoré Kristus prelieval na Olivovom vrchu, keď hľadel na vyvolené mesto, neboli prejavom ľútosti len nad Jeruzalemom. V jeho údele Kristus videl obraz záhuby celého sveta.KP 241.1

    Kiežby si aj ty, aspoň v tento deň spoznalo, čo ti slúži na pokoj! Teraz je to však skryté pred tvojimi očamiLukáš 19,42.KP 241.2

    V tento deň.“ Kristom predpovedaný deň sa blíži. Čas Božej milosti a ponúknutých predností je už takmer vyčerpaný. Sťahujú sa temné mraky. Tých, čo odmietajú Božiu milosť, stihne spravodlivý trest.KP 241.3

    Väčšina ľudí však duchovne spí. Nepoznávajú čas svojho navštívenia.KP 241.4

    Aký je v tejto rozhodujúcej chvíli stav cirkvi? Plnia jej členovia Božie požiadavky? Zachovávajú prikázania? Zjavujú svetu Božiu povahu? Upozorňujú blížnych na posledné milostivé a varovné posolstvá?KP 241.5

    Ľudia sú ohrození a celé zástupy „hynú2. Korinťanom 4,3. Ako málo z tých, čo sa pokladajú za Kristových nasledovníkov, pociťuje zodpovednosť za hynúcich. Hoci sa rozhoduje o večnom určení sveta, sotva sa nad tým vážne zamyslia aj tí, čo tvrdia, že veria najvznešenejšej pravde, akú kedy smrteľníci dostali. Chýba láska, ktorá viedla Krista, že opustil svoj nebeský domov a vzal na seba ľudskú prirodzenosť, aby sa ako človek mohol stotožniť s ľuďmi a priviesť ich k Bohu. Božie deti postihla meravosť, zvláštne ochromenie, ktoré im bráni poznať, čo majú robiť v tejto situácii.KP 241.6

    Izraelci po príchode do Kanaánu nesplnili Boží zámer a neoslobodili celú krajinu. Obsadili ju len čiastočne a zostali tam, aby užívali plody víťazstva. Z malovernosti a pohodlnosti sa zhromažďovali v získaných oblastiach namiesto toho, aby postupovali ďalej a obsadzovali nové územia. Tým sa začali vzďaľovať od Boha. Pretože nesplnili Boží zámer, neumožnili Bohu splniť prísľub a dať im svoje požehnanie. Nerobí dnešná cirkev to isté? Celý svet potrebuje evanjelium, ale kresťania sa schádzajú tam, kde sa z jeho predností tešia len sami. Neuvedomujú si potrebu šíriť spásonosný vplyv a hlásať posolstvo záchrany aj do ďalších oblastí. Odmietajú plniť Kristov príkaz: „Choďte do celého sveta a zvestujte evanjelium všetkému stvoreniuMarek 16,15. Je ich vina azda menšia, než bolo previnenie v starozmluvnej cirkvi?KP 241.7

    Vyznávači Krista prechádzajú skúškou pred celým vesmírom. Nedostatok horlivosti a chabé úsilie v Božom diele prezrádzajú, že ide o neverných služobníkov. Keby to, čo robia, bolo to najlepšie, čoho sú schopní, neboli by odsúdení. Keby však pracovali s väčším elánom, mohli by vykonať oveľa viac. Vedia to sami a vie to o nich aj svet, že takmer nie sú ochotní zapierať sa a niesť kríž. Pri mnohých menách je v nebeských knihách napísané: Prijíma, ale nedáva. Formálni nositelia Kristovho mena len zatemňujú Kristovu slávu, zastierajú jeho krásu a nevzdávajú mu náležitú česť.KP 242.1

    V cirkevných matrikách sú aj mená ľudí, ktorí neslúžia Kristovi. Nezaujímajú sa o jeho učenie a nekonajú jeho dielo. Ovláda ich nepriateľ. Svojou neochotou slúžiť dobru spôsobujú nenapraviteľnú škodu. Ich vplyv nie je životodarnou vôňou, ale smrtonosným pachom.KP 242.2

    Pán sa pýta: „Či by som toto nemal potrestať?Jeremiáš 5,9. Izraelci nesplnili Boží zámer, Boh ich preto obišiel a svoje pozvanie oznámil iným národom. Ak sa ukáže, že nie sú verné, či nebudú rovnako zavrhnuté?KP 242.3

    V podobenstve o vinici Kristus označil vinohradníkov za vinníkov. Svojmu pánovi odmietli odvádzať plody jeho vinice. V židovskom národe to boli kňazi a učitelia náboženstva, rabíni, ktorí zavádzali ľudí, a tým okrádali Boha o službu, ktorá mu patrila. Oni teda odvrátili národ od Krista.KP 242.4

    Spasiteľ predstavil Boží zákon zbavený ľudských tradícií ako spoľahlivé kritérium poslušnosti. To podnietilo odpor rabínov. Tí totiž viac zdôrazňovali názory ľudí než Božie slovo, čím odvracali poslucháčov od Božích ustanovení. Nechceli sa zrieknuť príkazov, ktoré vymysleli ľudia a odmietli zachovávať prikázania Božieho slova. Neboli ochotní obetovať svoju pýchu a vzdať sa chvály od ľudí, lebo nemali v úmysle prijať pravdu. Keď prišiel Kristus a oznámil Božie požiadavky, kňazi a starší mu upreli právo stavať sa medzi nich a ľud. Boli rozhodnutí neprijať jeho pokarhanie a výstrahu, preto podnecovali proti nemu a snažili sa ho pripraviť o život.KP 243.1

    Sú zodpovední za to, že ľud zavrhol Krista aj za to, čo bezprostredne nasledovalo. Náboženskí vodcovia nesú zodpovednosť za hriechy a záhubu celého národa.KP 243.2

    Či aj dnes nepôsobia takéto vplyvy? Nejdú mnohí vinohradníci Božej vinice po stopách vodcov vyvoleného národa? Neodvracajú učitelia náboženstva ľudí od jasných požiadaviek Božieho slova? Nevychovávajú ich skôr k hriechu než k poslušnosti Božieho zákona? z mnohých kazateľníc počuť, že Boží zákon už nie je záväzný. Kazatelia neraz uprednostňujú ľudské tradície, príkazy a zvyky. Šíri sa pýcha, sebecké zneužívanie Božích darov a čoraz viac sa zabúda na Božie požiadavky.KP 243.3

    Ľudia si neuvedomujú, čo robia, keď neberú do úvahy Boží zákon. Desatoro je výrazom Božej povahy a zásad Božieho kráľovstva. Kto ich odmieta, pripravuje sa o Božie požehnanie.KP 243.4

    Rozsiahle možnosti ponúknuté Izraelcom boli podmienené poslušnosťou Božím prikázaniam. Aj my môžeme len poslušnosťou získať ušľachtilú povahu a úplné požehnanie – požehnanie ducha, duše i tela, požehnanie v domácnosti i na poli, požehnanie pre časný i večný život.KP 243.5

    V duchovnej i v prírodnej oblasti možno prinášať plody len pod podmienkou zachovávania Božích zákonov. Ak niekto učí ľudí nebrať ohľad na Božie prikázania, bráni im zároveň prinášať plody na Božiu slávu a previňuje sa tým, že Pán nedostane ovocie zo svojej vinice.KP 244.1

    Z príkazu Majstra k nám prichádzajú Boží poslovia. Vyzývajú nás k poslušnosti Božieho slova, tak ako to učil Kristus. Pripomínajú Božie právo na plody vinice – na plody lásky, pokory a obetavej služby. Nevyvoláva to u vinohradníkov hnev ako kedysi u židovských náboženských vodcov? Nezneužívajú títo učitelia svoj vplyv a nezvádzajú ľudí, aby zavrhli požiadavky Božieho zákona? Takýchto učiteľov Boh nazýva nevernými služobníkmi.KP 244.2

    Božie posolstvá určené starému Izraelu obsahujú vážne a slávnostné varovanie i pre dnešnú cirkev a jej predstaviteľov. Pán o Izraelovi povedal: „Ak im predpíšem množstvo príkazov, za cudzie ich len pokladajúHozeáš 8,12. Kňazom a učiteľom Pán povedal: „Môj národ zhynie pre nevedomosť, keďže ty si zavrhol poznanie, zavrhnem aj ja teba... Zabudol si na učenie svojho Boha, i ja zabudnem na tvojich synovHozeáš 4,6.KP 244.3

    Smieme prehliadať Božie varovanie? Smieme zanedbávať príležitosti na službu? Má posmech sveta, pýcha z vedomostí a prispôsobovanie sa ľudským zvykom zavrhnúť Božie slovo, ako židovskí vodcovia zavrhli Krista? Následky hriechu Izraela poznáme. Poučí sa z nich dnešná cirkev?KP 244.4

    Ak však niektoré vetvy boli vylomené, a ty, divá oliva, bol si zaštepený medzi tie ostatné a stal si sa účastníkom koreňa olivy, ktorý dáva miazgu, nevychvaľuj sa nad vetvy... Vetvy boli vylomené... pre neveru..., ale ty stojíš vierou. Nenamýšľaj si, ale sa boj! Lebo ak Boh neušetril prirodzené vetvy, neušetrí ani teba!Rimanom 11,17-21.KP 244.5

    Larger font
    Smaller font
    Copy
    Print
    Contents