Vrátenie talentov

„Po dlhom čase sa vrátil pán týchto sluhov a začal s nimi účtovať“ Matúš 25,19. Pán sa bude vyzvedať, ako kto naložil so zverenými talentmi. Povahu každého sluhu predstaví vykonané dielo.KP 289.2

Tí, čo dostali päť talentov alebo dva, vrátia Pánovi zverené dary rozmnožené o zisk. Nebudú sa vystatovať nijakými mimoriadnymi zásluhami. Vedia, že konali len svoju povinnosť, keď zverenými talentmi získali ďalšie.KP 289.3

Talenty patria Bohu a to, čo pomocou nich nadobudli, mu patrí tiež. Keby im Kristus nebol venoval svoju lásku a milosť, nezískali by večný život.KP 289.4

Keď však pán z podobenstva prijme talenty späť, pochváli svojich sluhov a odmení ich, ako keby prírastok zisku bol iba ich zásluhou. Poteší sa a bude spokojný. Rád ocení každú službu a obeť. Nie preto, že musí, ale preto, že je láskyplný a dobrý.KP 289.5

„Správne, dobrý a verný sluha! Bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým. Vojdi do radosti svojho pána“ Matúš 25,23.KP 289.6

Boh ocení vernú a oddanú službu lásky. V nebeských knihách bude záznam o tom, ako Duch Svätý vedie ľudí k dobru a k Bohu. Pri druhom príchode Ježiša Krista budú pochválení tí, čo sa dali viesť Duchom Svätým.KP 289.7

„Dobrí a verní“ sluhovia sa budú radovať, keď v Božom kráľovstve uvidia vykúpených, na ktorých záchrane sa nejakým spôsobom podieľali. Aj v nebi budú konať Božie dielo, pretože sa na to pripravili už na zemi. Aj tam sa prejaví naša povaha a spôsob služby. Kristus o sebe povedal: „Syn človeka neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť“ Matúš 20,28. V diele, ktoré začal na zemi, pokračuje aj v nebi. Našou odmenou za spoluprácu s Kristom na svete bude ešte väčšia spôsobilosť spolupracovať s ním aj na obnovenej zemi.KP 290.1

„Predstúpil aj ten, čo dostal jeden talent a povedal: Pane, vedel som, že si tvrdý človek. Žneš, kde si nesial, a zbieraš kde si nerozsýpal. Preto som so strachom odišiel a tvoj talent som skryl v zemi. Pozri, tu máš, čo je tvoje!“ Matúš 25,24.25.KP 290.2

Takto sa vyhovárajú tí, čo premárnili príležitosť zverený talent rozumne zužitkovať. Nazdávajú sa, že Boh je krutý a prísne striehne na chyby ľudí, aby ich za ne odsúdil. Obviňujú ho, že požaduje, čo nedal a chce žať, kde nesial.KP 290.3

Mnohí vo svojom srdci obviňujú Boha, že je krutý vládca, lebo žiada od nich prostriedky a službu. Jemu však nemôžeme priniesť nič, čo by už nebolo jeho. Kráľ Dávid povedal: „Veď ani ja ani môj ľud by sme neboli schopní priniesť toľké milodary. Veď od teba je všetko, takže z tvojej ruky sme ti dali“ 1. Paralipomenon 29,14. Všetko patrí Bohu, lebo on je nielen Stvoriteľ, ale aj Vykupiteľ. Každé požehnanie, ktoré prijímame v živote časnom i večnom, nesie pečať golgotského kríža. Lživé je teda obvinenie, že Boh je krutý vládca, lebo chce žať, kde nesial.KP 290.4

Pán z podobenstva nevyvracia neopodstatnené slová, ktorými ho zlý sluha obvinil, ale dáva mu jasne najavo, že jeho správanie nemožno ničím ospravedlniť. Jedinú zverenú hrivnu mohol mnohorako zúročiť na prospech majiteľa. Pán mu povedal: „Mal si teda dať moje peniaze peňažníkom a ja by som si bol po návrate vzal svoj majetok s úrokom“ Matúš 25,27.KP 290.5

Náš nebeský Otec nežiada od nás viac, ale ani menej, než sme schopní vykonať. Svojim sluhom neukladá bremená, ktoré by nemohli uniesť. „On vie, ako sme utvorení, pamätá, že sme prach“ Žalm 103,14. Všetko, čo od nás žiada, môžeme splniť v sile jeho milosti.KP 291.1

„Od každého, kto mnoho dostal, bude sa mnoho požadovať“ Lukáš 12,48. Každý z nás sa bude osobne zodpovedať za to, čo urobil, aj keby šlo len o trochu menej, než na čo mal schopnosti. Pán posudzuje každú príležitosť slúžiť, ktorá sa nám ponúka. Zodpovední budeme za to, že sme svoje schopnosti nevyužili, a do úvahy prídu aj tie, ktoré sme dôkladne rozvinuli. Bude nás súdiť podľa toho, čo sme mali vykonať a nevykonali sme, pretože sme svoje sily a talenty nezužitkovali na oslavu Boha. Aj keď nestratíme večný život, v Božom kráľovstve si uvedomíme následky nevyužitia zverených talentov. Spomenieme si, čo sme stratili tým, že sme nezískali tie vedomosti a schopnosti, ktoré sme mohli získať.KP 291.2

Ak sa bezvýhradne odovzdáme Bohu a pri práci sa dáme viesť jeho pokynmi, on prevezme aj zodpovednosť za výsledky, lebo nechce, aby sme pochybovali o úspechu svojho úprimného snaženia. Nesmieme myslieť na nezdar. Máme možnosť spolupracovať s Pánom, ktorý nepozná neúspech.KP 291.3

Nehovorme o svojich slabostiach a neschopnostiach, pretože to je prejav nedôvery voči Bohu a jeho Slovu. Ak repceme, že nám bolo uložené ťažké bremeno alebo sa zdráhame niesť zodpovednosť, tým vlastne hovoríme, že Boh je krutý Pán, ktorý od nás žiada niečo, na čo nám nedal potrebnú silu.KP 291.4

Neraz označujeme lenivosť za pokoru. Skutočná pokora je však niečo úplne iné. To neznamená duševne krpatieť, strácať odvahu či utekať pred zodpovednosťou. Ozajstná pokora uskutočňuje Božie zámery a pritom sa opiera o Božiu moc.KP 292.1

Boh si niekedy vyvolí ten najskromnejší nástroj, aby uskutočnil veľkolepé dielo, pretože práve v ľudskej slabosti sa výrazne prejavuje moc. Podľa ľudských meradiel sa niektorá vec označuje za veľkú a iná za malú. Boh však meria všetko inak. Nesmieme sa nazdávať, že to, čo sa nám javí ako veľkolepé, musí sa takým javiť aj Pánovi a čo pokladáme za malé, je také aj z Božieho pohľadu. Nekritizujme zverené dary a v práci nebuďme prieberčiví. Ujmime sa povinností, ktoré nám ukladá Pán, splňme ich preňho a uňho hľadajme odpočinok. Nezáleží, o akú prácu ide. Boha oslávime každou službou, ktorú konáme celým srdcom, keď sa svojich povinností ujmeme s radosťou a vďačnosťou, že nám dal možnosť s ním spolupracovať.KP 292.2