Loading...
Larger font
Smaller font
Copy
Print
Contents

Kristove podobenstvá

 - Contents
  • Results
  • Related
  • Featured
No results found for: "".
  • Weighted Relevancy
  • Content Sequence
  • Relevancy
  • Earliest First
  • Latest First
    Larger font
    Smaller font
    Copy
    Print
    Contents

    Rozsievač a semeno

    V podobenstve o rozsievačovi sú znázornené tajomstvá Božieho kráľovstva a dielo, ktoré nebeský Hospodár koná pre svoju cirkev. Ako šiel rozsievač na pole, tak prišiel Kristus na svet, aby rozsieval nebeské semeno pravdy. Samotné podobenstvá boli semenom, ktorým sa ľuďom do sŕdc zasievali tie najvzácnejšie pravdy Božej milosti. Podobenstvo o rozsievačovi je jednoduché, a preto ľudia podcenili jeho význam. Príkladom semena zasievaného do zeme chce Kristus obrátiť našu pozornosť na semeno evanjelia. Len čo prenikne do mysle človeka, vedie ho späť k vernosti Bohu. Toto podobenstvo o útlom semene vyrozprával sám Vládca neba, a tie isté zákony, ktoré platia pre sejbu semena do pôdy, platia aj pre šírenie semena pravdy.KP 16.1

    Na brehu Galilejského jazera sa zišiel veľký zástup tých, čo chceli Ježiša vidieť a počuť. Boli tu chorí na lôžkach, ktorí čakali na príležitosť, aby mu mohli povedať, čo ich trápi. Kristus dostal od Otca právo liečiť choroby hriešneho ľudstva, a preto uzdravoval chorých, šíril okolo seba život a pokoj. Pretože sa okolo neho natoľko tiesnili, že pre ďalších už nebolo miesta, Spasiteľ oslovil mužov na rybárskych člnoch a sám vystúpil na loďku, ktorá ho mala previezť na druhú stranu jazera. Dal pokyn svojim učeníkom, aby loďku odrazili od brehu a odtiaľ oslovil zhromaždený zástup na pobreží.KP 17.1

    Okolo jazera sa rozprestierala nádherná Genezaretská rovina, ktorá sa v diaľke menila na pahorkatinu. Na rovine i na svahoch vídali ľudia pri svojej práci rozsievačov siať semeno, aj žencov zberať úrodu. Pri pohľade na túto scénu Kristus povedal zástupu:KP 17.2

    Rozsievač vyšiel siať. Keď sial, niektoré zrná padli na kraj cesty. Prileteli vtáky a pozobali ich. Iné padli na skalnatú pôdu, kde nemali dostatok zeme. Tie vzišli rýchlo, lebo neboli hlboko v zemi, no keď potom vyšlo slnko, obilie zahorelo, a pretože nemalo koreňa, vyschlo. Iné zrná padli do tŕnia, ale tŕnie vyrástlo a udusilo ich. Niektoré zrná padli do dobrej pôdy a priniesli úrodu: jedny stonásobnú, druhé šesťdesiatnásobnú a ďalšie tridsaťnásobnúMatúš 13,3-8.KP 17.3

    Vtedajší ľudia nechápali zmysel Kristovho poslania. Spôsob jeho príchodu nezodpovedal totiž ich predstavám. Kristus bol základom celého náboženského systému Židov, v ktorom veľkolepé bohoslužobné obrady ustanovil sám Boh. Tie mali ľudu pripomínať, že raz príde ten, ktorého všetky tieto obrady symbolicky znázorňovali. Židia sa úzkostlivo pridŕžali formy bohoslužobných obradov, no nechápali ich význam. Tradície a rôzne iné ľudské ustanovenia a zásady zastierali skutočný zmysel Božích poučení, nedovoľovali ľuďom pochopiť pravé náboženstvo a podľa neho žiť. Keď potom prišiel Kristus, nespoznali v ňom naplnenie všetkých symbolov a predobrazov. Zavrhli skutočnosť a ďalej lipli na tom, čo už vtedy stratilo svoj význam. Boží Syn prišiel, ale oni ešte stále žiadali znamenia. Keď počuli posolstvo: „Kajajte sa, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo“ (Matúš 3,2), žiadali od Krista, aby urobil nejaký div. Kristovo evanjelium sa im stalo kameňom úrazu, pretože túžili po znameniach, a nie po Spasiteľovi. Čakali Mesiáša, ktorý svoje nároky presadí mocnými dobyvateľskými skutkami a svoju ríšu založí na rozvalinách pozemských kráľovstiev. Kristus na toto očakávanie odpovedal podobenstvom o rozsievačovi. Božie kráľovstvo sa neuskutočňuje vojenskou mocou či násilím, ale prítomnosťou nových zásad v ľudskom srdci.KP 17.4

    Ten, kto seje dobré semeno, je Syn človekaMatúš 13,37. Kristus neprišiel na svet ako kráľ, ale ako rozsievač. Nechcel búrať pozemské ríše, ale šíriť Božie semeno. Nehodlal viesť svojich nasledovníkov k pozemským víťazstvám a národnej sláve, chcel ich pripraviť na žatvu, ktorá si vyžiada veľa trpezlivej práce, strát a sklamaní.KP 18.1

    Zmysel Kristovho podobenstva farizeji pochopili, ale poučenie z neho sa im nepáčilo. Tvárili sa, že mu nerozumejú. Zástupom sa zámer nového Učiteľa javil ešte tajomnejším. Jeho slová sa síce zvláštnym spôsobom dotkli ich sŕdc, ale ich nádeje boli trpko sklamané. Podobenstvo nepochopili ani sami učeníci, aj keď prebudilo ich záujem.Vyhľadali Ježiša a žiadali ho o vysvetlenie.KP 18.2

    Práve to mal Kristus na zreteli. Chcel v nich podnietiť taký záujem, aby ich mohol neskôr dôkladnejšie poučiť. Podobenstvo im objasnil rovnako zreteľne, ako dodnes vysvetľuje svoje slovo tým, ktorí po ňom úprimne túžia. Kto skúma Božie slovo a vníma pôsobenie Ducha Svätého, nezostane v tme. Kristus povedal: „Ak niekto chce plniť jeho vôľu, spozná, či je toto učenie z Boha, alebo či hovorím sám od sebaJán 7,17. Ktokoľvek príde ku Kristovi s prianím hlbšie poznať pravdu, nebude sklamaný. Kristus mu odhalí tajomstvá nebeského kráľovstva, ktoré môže pochopiť každý, kto chce úprimne prijať pravdu. Nebeské svetlo ho osvieti a stane sa jasne svietiacou lampou na temnej ceste.KP 18.3

    Rozsievač vyšiel siať.“ V neurovnaných pomeroch východných krajín bola v dávnych časoch zločinnosť taká rozšírená, že ľudia bývali väčšinou v opevnených mestách a tí, čo žili z práce rúk na poliach, vychádzali z mesta každý deň. Podobne vyšiel rozsievať aj nebeský Rozsievač – Kristus. Odišiel zo svojho nebeského domova, kde bola istota a pokoj, opustil slávu, ktorú mal s Otcom ešte pred stvorením sveta, zriekol sa svojho postavenia Vládcu vesmíru a na svet prišiel ako Muž bolesti, ako človek vystavený rôznemu pokušeniu. Prišiel, aby v slzách rozsieval semeno života v záujme hriešneho sveta a zavlažil ho svojou krvou. Podobne majú rozsievať aj jeho nasledovníci. Boh povolal Abraháma za rozsievača semena pravdy a prikázal mu: „Odíď zo svojej krajiny, zo svojho príbuzenstva a z domu svojho otca do krajiny, ktorú ti ukážem1. Mojžišova 12,1. Abrahám „odišiel, hoci nevedel, kam ideŽidom 11,8. Podobný príkaz dostal aj apoštol Pavel, keď sa v jeruzalemskom chráme modlil a počul Boží hlas: „Choď, pretože ja ťa vyšlem ďaleko medzi pohanovSkutky apoštolov 22,21. Ktokoľvek sa rozhodne nasledovať Krista, musí opustiť všetko, pretrhať staré zväzky, vzdať sa ctibažných plánov a pozemských zámerov. Semeno pravdy treba rozsievať s námahou, so slzami a s prinášaním obetí.KP 19.1

    Rozsievač rozsieva slovoMarek 4,14. Kristus prišiel na svet rozsievať Božiu pravdu. Satan však už od pádu človeka rozsieva semeno bludu. Pôvodca hriechu už od začiatku ľstivo ovládol prvých ľudí a aj dnes sa rovnako snaží podvrátiť Božie kráľovstvo na zemi a zmocniť sa jej obyvateľov. Kristus však prišiel ako rozsievač semena pravdy z nebeského prostredia. Ten, ktorý sa radil s Otcom a býval v nebeskom svätostánku, mohol teda ľuďom priniesť čistú pravdu. Boží Syn ju oznamoval svetu hneď po páde človeka do hriechu a s týmto nehynúcim „neporušiteľným semenom slova živého a večne trvajúceho Boha“ (1. Petra 1,23) oboznamuje ľudí dodnes. On zasial semeno evanjelia už vo svojom prvom prísľube, ktorý dal našim prarodičom po páde do hriechu. Podobenstvo o rozsievačovi však upozorňuje predovšetkým na Kristovu službu medzi ľuďmi.KP 20.1

    Semeno je Božie slovo. Každé semeno má v sebe zárodok života, lebo je v ňom ukrytý život rastliny. Aj v Božom slove je skrytá životodarná moc. Kristus povedal: „Slová, ktoré som vám povedal, sú Duch a životJán 6,63. „Kto počúva moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný životJán 5,24. V každom prikázaní a v každom prísľube Písma svätého je Božia moc a Boží život. Túto moc dostáva človek, aby mohol splniť každé prikázanie a umožnil uskutočniť každý Boží prísľub. Kto neochvejne verí Božiemu slovu, prijíma skutočný život a črty Božej povahy.KP 20.2

    Každé semeno prináša ovocie podľa svojho druhu. Za vhodných podmienok zasiate semeno vyklíči a vyrastie rastlina. Ak vierou prijmete do srdca nehynúce semeno pravdy, rozvinie sa z neho povaha a život do podoby Božieho charakteru a života.KP 20.3

    Židovskí učitelia nerozsievali semeno Božieho slova. Ježiš Kristus ako Učiteľ pravdy robil opak toho, čím sa v jeho dobe zamestnávali rabíni, ktorí namiesto Božej reči často zdôrazňovali tradície, ľudské ustanovenia a názory o Božom slove. Svojim poslucháčom citovali výroky ľudí, ktoré na nich nezapôsobili. Ježiš Kristus však hlásal Božie slovo a svojim odporcom odpovedal: „Je napísanéMatúš 4,4. „Čo hovorí Písmo? Ako čítaš?“ Kristus rozsieval semeno Božieho slova pri každej príležitosti, čím prebúdzal záujem priateľov i nepriateľov. On je cesta, pravda a život – živé Slovo, ktoré odkazuje na Písmo, keď hovorí: „Skúmate Písma..., ony svedčia o mne.“ Kristus „počnúc Mojžišom cez všetkých prorokov, vykladal im, čo sa naňho v celom Písme vzťahovaloJán 5,39; Lukáš 24,27. Ako kedysi, tak aj dnes ľudia nahrádzajú jasné pravdy Božieho slova ľudskými názormi a výmyslami. Evanjelium hlásajú tak, že celé Písmo neprijímajú ako inšpirované Božie slovo. Jeden teológ zavrhuje jednu jeho časť, iný spochybňuje druhú. Vlastný úsudok povyšujú nad Božie slovo. Popierajú božský pôvod Písma a svoj výklad stavajú na ľudskej autorite. Tým sa zasieva semeno nevery, čo ľudí mýli, pretože nevedia, čomu majú vlastne veriť. Prijímajú učenie bez biblického podkladu. Učitelia v Kristovej dobe vykladali mnohé výroky Písma tajuplne a prekrútene. Jednoznačné a jasné učenie Božieho slova karhalo ich život, a preto sa snažili mariť jeho moc. To sa deje aj dnes. Niektorí ľudia vykladajú Písmo ako nezrozumiteľnú knihu plnú záhad, čím vlastne ospravedlňujú prestupovanie Božieho zákona. Kristus karhal také počínanie. Podľa jeho učenia môže Božiemu slovu rozumieť každý. On sa odvolával na Písmo ako na nespochybniteľnú autoritu a máme to robiť aj my. Písmo sväté treba predstavovať ako slovo večného Boha, ako zvrchovaného rozhodcu vo všetkých sporných otázkach a ako základ každého vieroučného výroku.KP 20.4

    Biblia bola olúpená o svoju moc a následky vidieť v úpadku duchovného života. Dnešným kázňam chýba práve tá moc, ktorá v ľuďoch prebúdza svedomie a dáva im život. Dnes už poslucháči nepovedia: „Či nehorelo v nás naše srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?Lukáš 24,32. Mnohí túžia po živom Bohu a jeho prítomnosti. Srdce človeka nemôžu natrvalo uspokojiť ani tie najskvelejšie filozofické úvahy či literárne skvosty. Ľudské názory a špekulácie nijako neobohatia život viery, účinne môže oslovovať len Božie slovo. Tí, čo dosiaľ počúvali iba výroky tradície, ľudské názory a predpisy, mali by počuť hlas Krista. Jeho slovo pripraví človeka na večný život.KP 22.1

    Ježiš rád hovorieval o láske a veľkej milosti svojho nebeského Otca. Často zdôrazňoval svätosť Božej povahy a Božieho zákona. Ľuďom sa predstavoval ako cesta, pravda a život. To by malo byť témou kázní Kristových služobníkov. Hlásajte pravdu tak, ako nám ju zjavil Ježiš Kristus. Objasňujte požiadavky zákona a evanjelia. Rozprávajte ľuďom o živote Spasiteľa plnom sebazaprenia, o jeho obeti, ponížení, smrti, vzkriesení, nanebovstúpení, o jeho príhovornej službe pred Božím trónom a prísľube: „Zase prídem a vezmem vás k sebeJán 14,3.KP 22.2

    Namiesto toho, aby ste sa s niekým preli o mylných názoroch alebo by ste chceli zvíťaziť nad protivníkmi evanjelia, nasledujte Kristov príklad. Vaše prejavy nech vychádzajú z čistého, životodarného zdroja Božej pravdy. „Zvestuj slovo, buď pohotový v priaznivý i nepriaznivý čas.“ „Blahoslavení, vy, ktorí sejete popri všetkých vodách.“ „Kto má moje slovo, verne hovorí moje slovo. Čo má slama spoločného so zrnom? – znie výrok Hospodina.“ „Každá reč Božia je prečistená... Nepridávaj nič k jeho slovám, aby ťa nepotrestal a neoznačil za luhára2. Timoteovi 4,2; Izaiáš 32,20; Jeremiáš 23,28; Príslovia 30,5.6.KP 22.3

    Rozsievač rozsieva slovo.“ Tento výrok vystihuje významnú zásadu, podľa ktorej by sa mali správať najmä veriaci rodičia. „Semeno je Božie slovo.“ Dnešní ľudia zanedbávajú Božie slovo a nahrádzajú ho všeličím iným. Mnoho pozornosti venujú čítaniu toho, čo nezušľachťuje. Bibliu pokladajú za niečo neisté a nevierohodné. Sejú semeno pochybností, ktoré sa vyroja vo chvíli pokušenia. Bez viery v Božie slovo žijú bez nebeského sprievodcu a ochrancu. Postupne sa vzďaľujú od Boha a zriekajú sa večného života.KP 23.1

    Práve toto možno pokladať za jednu z najvážnejších príčin dnešného mravného úpadku. Keď ľudia zanedbávajú Božie slovo, odmietajú jeho moc. Sejba, ktorá dáva voľný priechod telesným žiadostiam, dozrie v smrtonosnej žatve.KP 23.2

    Tam treba hľadať aj korene našej duchovnej slabosti. Keď človek opúšťa Božie slovo a nahrádza ho ľudskými výmyslami, duchovne chradne. Prerušil spojenie s hlbokými životodarnými zásadami večnej pravdy. Rozum sa prispôsobuje tomu, čím sa človek zaoberá. Tento záujem o pominuteľné veci môže veľmi nepriaznivo ovplyvniť jeho zmýšľanie a oslabiť schopnosť ďalšieho rozvoja.KP 23.3

    To je nesprávna výchova. Mladú myseľ treba zamerať na dôležité pravdy inšpirovaného Slova. Takáto výchova je veľmi dôležitá nielen pre časný, ale najmä pre večný život.KP 23.4

    To však nijako neznamená, že by sa mládež nemala venovať vedeckému štúdiu a starať sa o svoj kultúrny rozvoj. Poznávanie Boha siaha po nebesá a zahŕňa celý vesmír. Nič nás tak nepovznáša a nezušľachťuje ako záujem o otázky večného života. Mládež by sa mala snažiť pochopiť Bohom zjavené pravdy, čím posilní svoj duševný a duchovný rozvoj. To privedie každého študenta, ktorý sa snaží podľa Božieho slova aj žiť, na šíre pole poznávania, kde získa nehynúci poklad vedomostí.KP 23.5

    Vzdelanie, ktoré treba nadobudnúť skúmaním Písma, je skúsenostné poznanie plánu spasenia. Takýmto vzdelávaním sa v človekovi obnovuje Boží obraz. To upevní myseľ a ochráni ju pred pokušením a žiaka usmerní tak, aby sa mohol stať spolupracovníkom Ježiša Krista v jeho spásnom poslaní na svete. Bude pripravený stať sa členom nebeskej rodiny a prijať dedičstvo svätých vo svetle.KP 24.1

    Učiteľ Božej pravdy môže hlásať len to, čo poznal z vlastnej skúsenosti. Rozsievač sial semeno, ktoré sám dostal. Kristus zvestoval pravdu, pretože on sám je stelesnená pravda. V jeho učení poslucháči poznávali jeho zmýšľanie, povahu a životnú skúsenosť. Malo by sa to prejaviť aj u jeho služobníkov, aby osobne prežili to, čo majú zvestovať svetu. Musia vedieť, čo znamená mať Krista ako zdroj poznania, spravodlivosti, posvätenia a vykúpenia. Pri zvestovaní Božieho slova iným ľuďom nemôžu ho vykladať ako niečo pochybné či neisté. S apoštolom Petrom smú povedať: „Keď sme vás oboznamovali s mocou a príchodom Pána Ježiša Krista, nedržali sme sa nejakých vymyslených bájok, ale boli sme očitými svedkami jeho velebnosti2. Petra 1,16. Každý Kristov služobník a každý kresťanský učiteľ by mal povedať s milovaným učeníkom Jánom: „Ten život sa zjavil; my sme ho videli, dosvedčujeme a zvestujeme vám večný život, ktorý bol u Otca a zjavil sa nám1. Jána 1,2.KP 24.2

    Larger font
    Smaller font
    Copy
    Print
    Contents