Loading...
Larger font
Smaller font
Copy
Print
Contents

Kristove podobenstvá

 - Contents
  • Results
  • Related
  • Featured
No results found for: "".
  • Weighted Relevancy
  • Content Sequence
  • Relevancy
  • Earliest First
  • Latest First
    Larger font
    Smaller font
    Copy
    Print
    Contents

    Stratená ovca

    Kristus pri tejto príležitosti neodkázal poslucháčov na slová Písma. Pripomenul im ich vlastnú skúsenosť. Rozľahlé náhorné pláne na východ od Jordána poskytovali dostatok pastvy pre stáda oviec. Pastieri však museli často hľadať zablúdené ovce v roklinách či lesnatých pahorkoch a privádzať ich späť k stádu. Medzi Ježišovými poslucháčmi boli pastieri, majitelia čried, a tí jeho podobenstvu dobre rozumeli: „Ak niekto z vás má sto oviec a jednu z nich stratí, či nenechá deväťdesiatdeväť na púšti a nevydá sa za stratenou, kým ju nenájde?Lukáš 15,4.KP 142.4

    Kristus tým vlastne povedal: Ľudia, ktorými pohŕdate, sú Božím vlastníctvom. Patria Bohu ako stvoriteľovi a vykupiteľovi a on si ich nesmierne cení. Ak pastier stáda má rád svoje ovce a nedopraje si oddychu, keď mu niektorá chýba, Boh neskonale viac miluje každého zblúdilého človeka. Ľudia môžu síce odmietať Božiu lásku, odísť od Boha a zvoliť si iného pána, no napriek tomu stále patria Bohu a on sa snaží znova ich pritiahnuť k sebe. Vraví: „Tak ako sa pastier stará o svoje stádo v deň, keď je uprostred svojho rozptýleného stáda, tak sa aj ja postarám o svoje ovce a vytrhnem ich zo všetkých miest, do ktorých boli zahnané za oblačného a tmavého dňaEzechiel 34,12.KP 143.1

    Ako pastier v podobenstve ide hľadať jedinú ovcu, ten najmenší počet, tak bol aj Kristus ochotný zomrieť hoc aj za jediného zblúdilého človeka.KP 143.2

    Ovca, ktorá sa vytratila zo stáda a zablúdila, je azda najúbohejším zo všetkých tvorov. Preto ju pastier musí nájsť, lebo sama by cestu späť nenašla. Človek odcudzený Bohu je ako zblúdilá ovca. Keby ho Božia láska nehľadala, cestu späť k Otcovi by nikdy nenašiel.KP 143.3

    Keď pastier zistí, že mu jedna ovca chýba, nebude bezstarostne hľadieť na stádo, ktoré je v bezpečí, a nepovie: „Mám deväťdesiatdeväť oviec, hľadať tú jednu mi nestojí za námahu.“ Svedomitý pastier to neurobí. Len čo zistí, že sa mu ovca stratila, trápia ho obavy a tiesni úzkosť. Znova prepočítava ovce a keď sa presvedčí, že jedna ovca naozaj chýba, nezaspí. Deväťdesiatdeväť oviec necháva v košiari a ide hľadať stratenú. Čím temnejšia a búrlivejšia je noc, čím nebezpečnejšia je cesta, tým väčšie sú pastierove obavy a tým usilovnejšie hľadá zblúdilú ovcu. S vypätím všetkých síl ju chce nájsť.KP 143.4

    Akú úľavu pocíti, keď z diaľky počuje jej slabý hlas. Ide za ním k najstrmším výšinám, ba až na okraj priepasti, hoci ho to môže stáť život. Hľadá ďalej, kým mu slabnúci hlas nenaznačí, že jeho ovečke hrozí záhuba. Pastierovo úsilie však nebolo márne. Stratenú ovcu našiel. Nekarhá ju, že mu spôsobila toľkú starosť a námahu. Neženie ju späť bičom, ani ju neťahá za sebou. Radostne berie rozochvenú ovečku na plecia. Ak sa poranila, vezme ju do náručia a pritíska si ju na hruď, aby teplom svojho srdca rozprúdil v nej život. Má radosť, že jeho hľadanie nebolo zbytočné. Prináša ju späť k stádu.KP 144.1

    Ďakujme Bohu, že nám tu Ježiš nepredstavil obraz zarmúteného pastiera, ktorý sa k stádu vrátil bez svojej ovce. Podobenstvo nehovorí o nezdare, ale o úspechu a radosti zo záchrany. Boh nás týmto príkladom ubezpečuje, že nenechá bez povšimnutia a pomoci ani jedinú ovcu, ktorá sa stratila z Božieho stáda. Kristus vyslobodí z nebezpečnej priepasti a z tŕnia hriechu každého, kto sa ním chce dať zachrániť.KP 145.1

    Unavený priateľ, vzmuž sa napriek závažnosti svojho poblúdenia. Nemysli si, že Boh ti tvoje previnenia asi neodpustí a nedovolí ti prísť k nemu. Kým si mu ty odporoval, on už vtedy urobil prvý krok a šiel ťa hľadať. Svojím milujúcim srdcom ako pastier, ktorý opustil deväťdesiatdeväť oviec, šiel v pustom kraji hľadať jednu stratenú. Do náručia svojej lásky berie ubitého človeka zraneného hriechom a radostne ho prináša do bezpečia.KP 145.2

    Podľa učenia Židov sa hriešnik musí najprv kajať, aby mu Boh mohol prejaviť svoju lásku. Pokánie sa pokladalo za prostriedok na získanie priazne neba. Práve pre tento názor farizeji nahnevane i udivene zvolali: „Tento prijíma hriešnikov.“ Podľa ich mienky Kristus nemal k sebe pripustiť nikoho, kto sa nekajal. Kristovo podobenstvo o stratenej ovci však učí, že spasení sme nie preto, že hľadáme Boha, ale preto, že Boh hľadá nás. „Niet rozumného, niet nikoho, kto by hľadal Boha. Všetci sa odkloniliRimanom 3,11.12. Pokánie nerobíme preto, aby nás Boh miloval. Boh nám ukazuje svoju lásku, aby sme sa rozhodli kajať.KP 145.3

    Pastier po návrate so stratenou ovcou vyjadril svoju radosť spevom. Pozýval susedov, priateľov a povedal: „Radujte sa so mnou, lebo som našiel svoju stratenú ovcuLukáš 15,6. Podobnú radosť má nebeský Pastier, keď nájde jediného zblúdilého hriešnika. Nebo sa vtedy spája so zemou a znie v ňom radostný chválospev.KP 145.4

    V nebi bude väčšia radosť nad jedným kajúcnym hriešnikom, ktorý činí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí pokánie nepotrebujúLukáš 15,7). Kristus povedal farizejom vlastne toto: Nazdávate sa, že ste v nebi mimoriadne obľúbení. Spoliehate sa na svoju spravodlivosť. Pochopte, ak nepotrebujete pokánie, potom som neprišiel kvôli vám. Prišiel som zachrániť tých, čo si uvedomujú svoju nedostatočnosť a úbohosť. O tých, ktorými vy pohŕdate, sa zaujímajú nebeskí anjeli. Keď niekto z nich prichádza ku mne, posmievate sa a repcete, ale uvedomte si, že nebešťania sa z toho radujú.KP 146.1

    Podľa učenia rabínov vládne v nebi radosť vtedy, keď hriešnik zahynie. Kristus však učil, že Boh neničí svoje dielo. Názorne ukázal, že v celom nebi je radosť vtedy, keď Boh obnovuje svoj obraz v človekovi, ktorého stvoril.KP 146.2

    Hriešnik sa pri návrate k Bohu stretáva s kritikou a nedôverou ľudí. Niektorí pochybujú o pravosti jeho pokánia alebo vravia: „Je to človek nestály, určite nevydrží.“ Títo ľudia nekonajú dielo Pána, ale satana, žalobcu bratov. Satan sa pomocou kritiky snaží takého človeka zmalomyseľnieť, zbaviť nádeje a odviesť ho od Boha. Kajúcny hriešnik by však mal myslieť na radosť v nebi, keď sa jeden stratený človek vracia k Bohu. Mal by sa uspokojiť vedomím Božej lásky a v nijakom prípade by ho nedôvera a farizejské podozrievanie nemali znepokojiť.KP 146.3

    Rabíni vedeli, že Kristovo podobenstvo sa vzťahuje na hriešnikov a colníkov, ale ono má oveľa širší význam. Stratenou ovcou predstavil Kristus nielen zblúdilého človeka, ale aj celú našu planétu, ktorá sa odvrátila od Boha a je zasiahnutá hriechom. Naša zem je len čiastočkou Božieho vesmíru. Boh sa však o náš malý hriešny svet – jednu stratenú ovcu – zaujíma viac než o deväťdesiatdeväť iných svetov, ktoré nezblúdili. Kristus, milovaný Vodca nebeských zástupov, odložil slávu, ktorú mal u Otca, zriekol sa svojho vznešeného postavenia, len aby zachránil stratený svet. Preto opustil bezhriešne svety, tých deväťdesiatdeväť, čo ho milovali a prišiel na našu zem, aby „bol ranený pre naše prestúpenia a zmučený pre naše neprávostiIzaiáš 53,5. Boh sám sa obetoval v osobe svojho Syna, aby bola v nebi radosť z návratu stratenej ovce.KP 146.4

    Pozrite, akú veľkú lásku nám daroval Otec, aby sme sa volali Božími dietkami; a nimi sme1. Jána 3,1. Kristus povedal: „Ako si ty mňa poslal do sveta, tak som aj ja ich poslal do sveta“ (Ján 17,18) na doplnenie toho, „čo chýba v Kristových utrpeniach pre jeho telo, ktorým je cirkevKološanom 1,24. Každý človek, ktorého Kristus zachránil, je povolaný v jeho mene pomáhať pri záchrane ďalších hynúcich. Izraelci zanedbali toto dielo. Nezanedbávajú ho dnes aj Kristovi nasledovníci?KP 147.1

    Koľkých stratených si už našiel a priviedol späť ku Kristovi? Ak sa odvraciaš od tých, čo sa ti javia ako nezaujímaví a málo nádejní, uvedom si, že zanedbávaš tých, ktorých Kristus hľadá. Možnože tvoj súcit potrebujú práve vtedy, keď sa im vyhýbaš. V každom bohoslužobnom zhromaždení sú ľudia, ktorí túžia po vnútornom odpočinku a pokoji. Zdá sa, že sú ľahostajní, a predsa sú voči vplyvu Ducha Svätého vnímaví a mnohých z nich možno získať pre Krista.KP 147.2

    Ak niet toho, kto by stratenú ovcu priviedol späť k stádu, zviera blúdi, kým nezahynie. Podobne hynú mnohí, pretože im nikto nepodal pomocnú ruku. Keby títo zblúdilí, na pohľad nevraživí a ľahostajní ľudia boli mali také príležitosti ako iní, mohli získať ušľachtilejšie povahové vlastnosti a viac ochoty konať dobro. Kým Boží anjeli majú s nimi súcit a žialia nad nimi, ľudské oko sa ani nezarosí a srdce nezachveje.KP 147.3

    Ľudia pokúšaní a chybujúci nachádzajú v spoločnosti len málo úprimného a hrejivého pochopenia. Preukazujme im teda viac Kristovho Ducha a oveľa menej sebectva!KP 148.1

    Farizeji pochopili, že Kristus ich týmto podobenstvom karhá. Ježiš nereagoval na ich kritiku, ale vyčítal im ich ľahostajnosť voči hriešnikom a opovrhnutým jedincom. Neurobil to zjavne, aby voči sebe nevyvolal ich nevraživosť, ale týmto podobenstvom ich upozornil na dielo, ktoré Boh od nich požadoval a oni ho zanedbali. Keby boli títo izraelskí vodcovia skutočnými pastiermi, boli by si svedomito konali svoju pastiersku povinnosť. Mali by Kristovu súcitnú lásku a konali by jeho dielo. Svojou neochotou plniť túto úlohu potvrdili, že ich zbožnosť je pokrytecká. Mnohí odmietli Spasiteľovu výčitku, no niektorých jeho slová presvedčili. Tí po Kristovom nanebovstúpení dostali dar Ducha Svätého, takže boli ochotní s učeníkmi konať to, k čomu Spasiteľ vyzýval podobenstvom o stratenej ovci.KP 148.2

    Larger font
    Smaller font
    Copy
    Print
    Contents