Loading...
Larger font
Smaller font
Copy
Print
Contents

Skutky apoštolov

 - Contents
  • Results
  • Related
  • Featured
No results found for: "".
  • Weighted Relevancy
  • Content Sequence
  • Relevancy
  • Earliest First
  • Latest First
    Larger font
    Smaller font
    Copy
    Print
    Contents

    55. kapitola — Premenený milosťou

    Jánov život je príkladom pravého posvätenia. Spasiteľ svojho učeníka v priebehu rokov úzkeho spoločenstva neraz varovne napomínal a Ján to uznával a prijímal. Čím viac sa mu zjavovala Kristova božská povaha, tým lepšie poznával vlastné nedostatky a pod vplyvom tohto zjavenia bol pokornejší. Na rozdiel od svojej prchkej povahy dennodenne pozoroval Ježišovu láskavosť a zhovievavosť a poslúchal jeho učenie o pokore a trpezlivosti. Kristus ho deň čo deň natoľko uchvacoval, že Ján z lásky k Pánovi zabúdal na seba. Moc a láskavosť, vznešenosť a krotkosť, sila a trpezlivosť, ktoré pozoroval v každodennom živote Božieho Syna, napĺňali Jánovu dušu obdivom. Podriadil svoju mrzutú a ctibažnú povahu Kristovej moci a božská láska ho zmenila.SA 334.1

    V ostrom protiklade k Jánovmu posvätenému životu bol život učeníka Judáša. Podobne ako Ján, aj Judáš sa pokladal za Kristovho učeníka, no bol ním len zdanlivo. Krásu Kristovej povahy síce vnímal a neraz pri počúvaní Spasiteľových slov býval nimi aj presvedčený, ale nechcel sa pokoriť a vyznať svoje hriechy. Odmietaním božského vplyvu znevažoval Majstra a lásku k nemu vlastne len predstieral. Kým Ján proti svojim chybám opravdivo bojoval, Judáš si mrzačil svedomie, podliehal pokušeniu a vo svojich zlozvykoch sa stále viac utvrdzoval. Život podľa Kristovej pravdy nezodpovedal jeho túžbam a zámerom; nevedel sa vzdať svojich plánov a miesto nich prijať múdrosť z neba. Nechcel žiť v poznanom svetle, rozhodol sa zotrvať v duchovnej tme. Zlu, lakomstvu, pomstychtivosti, nepoctivým a odbojným zámerom povoľoval natoľko, že ho satan celkom ovládol.SA 334.2

    Ján a Judáš predstavujú tých, čo vyznávajú, že sú Kristovými nasledovníkmi. Obaja učeníci mali rovnakú možnosť poznať a napodobniť božský Vzor. Obaja žili v Ježišovej blízkosti a mali možnosť počúvať jeho učenie. Každý z nich mal vážne povahové nedostatky a každý mal prístup k božskej milosti, ktorá pretvára povahu. No kým prvý sa v pokore učil od Ježiša, druhý Slovo zjavne odmietal, aj keď ho vypočul. Prvý každodenne zomieral svetu, premáhal hriech a pravda ho posväcovala; druhý vzdoroval premieňajúcej moci milosti a kochal sa v sebeckých záľubách a dostal sa pod satanovu nadvládu.SA 334.3

    Zmena povahy, aká sa prejavila v Jánovom živote, je vždy výsledkom spoločenstva s Kristom. Človek môže mať vo svojej povahe výrazné nedostatky, ale keď sa stane verným Kristovým učeníkom, moc Božej milosti ho pretvorí a posvätí. Keď človek hľadí ako v zrkadle na Pánovu slávu, premieňa sa na taký istý čoraz slávnejší obraz, takže sa podobá tomu, ktorého vrúcne miluje (2. Korinťanom 3,18).SA 335.1

    Ján bol učiteľom svätosti a vo svojich listoch cirkvi uviedol neomylné pravidlá kresťanského správania. Napísal: „Každý, kto má túto nádej v neho, usiluje sa byť čistý, ako je on čistý.“ „Kto hovorí, že ostáva v ňom, má aj sám žiť, ako žil on1. Jána 3,3; 2,6. Kresťan má mať čisté srdce i život. Nesmie sa uspokojiť s prázdnym vyznaním. Ako je Boh svätý na nebesiach, tak má byť padlý človek skrze vieru v Krista svätý v oblasti svojej pôsobnosti.SA 335.2

    Apoštol Pavol napísal: „To je Božia vôľa, vaše posvätenie1. Tesaloničanom 4,3. Posvätenie cirkvi je cieľom všetkého, čo Boh koná pre svojich milovaných. Vo večnosti si ich vyvolil, aby boli svätí. Vydal na smrť svojho Syna, aby boli posvätení poslušnosťou pravde a mohli sa zbaviť všetkých sebeckých záujmov. Vyžaduje od nich osobné úsilie a osobnú odovzdanosť. Veriaci môžu Boha ctiť len vtedy, keď sa v nich stvárňuje jeho obraz a keď ich ovláda Boží Duch. Potom môžu ako Spasiteľovi svedkovia zvestovať, čo pre nich božská milosť urobila.SA 335.3

    Pravé posvätenie je ovocím života podľa zásad lásky. „Boh je láska; kto ostáva v láske, ostáva v Bohu a Boh ostáva v ňom1. Jána 4,16. Ak v srdci človeka prebýva Kristus, potom sa to prejaví v každodennom zbožnom živote. Povaha sa očistí, posvätí, zušľachtí a vyjasní. Čistému učeniu budú zodpovedať skutky spravodlivosti a Božím príkazom posvätené správanie.SA 335.4

    Kto chce získať požehnanie posvätenia, predovšetkým má pochopiť význam sebaobetovania. Kristov kríž je nosným stĺpom, na ktorom spočíva „nesmierne veľká váha večnej slávy2. Korinťanom 4,17. Kristus hovorí: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje maMatúš 16,24. Vôňa našej lásky k blížnym je prejavom našej lásky k Bohu. Trpezlivá služba prináša duši odpočinok. Blaho Izraela je ovocím pokorného, pilného a svedomitého úsilia. Boh podporí a posilní toho, kto chce ísť Kristovou cestou.SA 335.5

    Posvätenie nie je výsledkom okamihu, hodiny či dňa, ale celého života. Nezíska sa prílivom šťastných pocitov. Je to výsledok ustavičného zomierania hriechu a stáleho života pre Krista. Občasné chatrné úsilie nemôže odstrániť či upraviť povahové nedostatky. Zvíťazíme len dlhodobým vytrvalým úsilím, tvrdou disciplínou a neústupným bojom. Nikto nevie, aký ťažký boj nás čaká zajtra. Kým vládne satan, musíme potláčať vlastné ja a víťaziť nad hriechmi, ktoré nás tiesnia. Kým budeme žiť, nikdy nedospejeme k tomu, aby sme mohli povedať: „Dosiahol som konečný cieľ.“ Posvätenie je výsledkom celoživotnej poslušnosti.SA 336.1

    Nikto z apoštolov či prorokov nikdy netvrdil, že žil bez hriechu. Tí, čo boli Bohu najbližšie a radšej by obetovali vlastný život, než aby sa vedome dopustili neprávosti, tí, ktorých Boh poctil božským svetlom a mocou, vyznali, že sú hriešni, nedôverovali svojej telesnej prirodzenosti, netvrdili, že sú spravodliví, ale bezvýhradne sa spoliehali len na Kristovu spravodlivosť.SA 336.2

    Podobne to bude aj s tými, čo hľadia na Krista. Čím viac sa blížime k Ježišovi a čím lepšie spoznávame čistotu jeho povahy, tým jasnejšie sa nám javí ohavnosť hriechu a tým menej sa budeme chcieť vyvyšovať. Človek bude stále túžiť po Bohu a nikdy neprestane opravdivo a úprimne vyznávať svoje hriechy a koriť sa pred ním. Čím ďalej vo svojej kresťanskej skúsenosti pokročíme, tým viac sa prehĺbi naša ľútosť. Pochopíme, že všetko potrebné máme v Ježišovi a s apoštolom vyznáme: „Viem totiž, že vo mne, to jest v mojom tele, nesídli dobro.“ „Ale ja sa nechcem chváliť ničím iným, iba krížom nášho Pána Ježiša Krista, cez ktorý je svet ukrižovaný pre mňa a ja pre svetRimanom 7,18; Galaťanom 6,14.SA 336.3

    Nech anjeli zaznamenávajú dejiny bojov o svätosť a zápasov Božích detí; nech zaznamenávajú ich modlitby a slzy, ale Boha by nikdy nemali zneuctiť slová: „Som bez hriechu; som svätý.“ Posvätené ústa to nikdy nevyslovia.SA 336.4

    Apoštol Pavol bol uchvátený do tretieho neba, kde videl a počul to, čo nemožno ani opísať, no napriek tomu jeho výpoveď je skromná: „Niežeby som ho už bol dosiahol, alebo že by som už bol dokonalý, ale bežím, aby som sa ho niekedy zmocnilFilipským 3,12. Nech nebeskí anjeli píšu o Pavlových víťazstvách v dobrom boji viery. Nech sa nebo raduje z jeho vytrvalého smerovania k nebesiam i z toho, že mal na zreteli tento cieľ, a všetko ostatné pokladal za smeti. Anjeli môžu radostne rozprávať o jeho víťazstvách, ale Pavol sa svojimi úspechmi nevystatuje. Tento pavlovský postoj by mal zaujať každý Kristov nasledovník k svojmu boju o nepominuteľnú korunu.SA 336.5

    Tí, čo majú sklon vychvaľovať sa svojou posvätenosťou, mali by sa podívať do zrkadla Božieho zákona. Keď pochopia ďalekosiahle požiadavky a uvedomia si, že zákon skúma aj najtajnejšie myšlienky a zámery, nebudú sa vychvaľovať svojou bezhriešnosťou. Ján sa nijako neoddeľuje od svojich bratov, keď píše: „Ak hovoríme, že nemáme hriech, klameme sami seba a nie je v nás pravda.“ „A ak hovoríme, že sme nezhrešili, jeho robíme luhárom a nie je v nás jeho slovo.“ „Ale ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý; odpustí nám hriechy a očístí nás od každej neprávosti1. Jána 1,8.9.10. Sú aj takí, čo hovoria o svätosti a tvrdia, že úplne patria Pánovi s nárokom na Božie zasľúbenia; pritom však odmietajú poslušnosť jeho prikázaniam. Títo priestupníci zákona si robia nárok na všetko, čo je sľúbené Božím deťom. Je to od nich trúfalosť, pretože Ján hovorí, že pravá láska k Bohu sa prejaví poslušnosťou všetkým Božím prikázaniam. Nestačí ovládať teoretickú stránku pravdy, vyznávať vieru v Krista, veriť, že Ježiš nie je podvodník a že biblické náboženstvo nie je vymyslená bájka. Ján napísal: „Kto hovorí: Poznám ho, a nezachováva jeho prikázania, je luhár a niet v ňom pravdy. Kto však zachováva jeho slovo, v tom je Božia láska naozaj dokonalá. A podľa toho vieme, že sme v ňom.“ „Kto zachováva jeho prikázania, ostáva v Bohu a Boh v ňom1. Jána 2,4.5;3,24.SA 337.1

    Ján neučil, že spasenie môžeme dosiahnuť poslušnosťou, ale že poslušnosť je ovocím viery a lásky. Napísal: „Viete, že on sa zjavil, aby sňal hriechy, a v ňom hriechu niet. Kto ostáva v ňom, nehreší; kto hreší, ten ho nevidel, ani nepoznal1. Jána 3,5.6. Ak zostávame v Kristovi a Božiu lásku máme v srdci, potom budú naše city, myšlienky a skutky v súlade s Božou vôľou. Posvätené srdce je v súlade s príkazmi Božieho zákona.SA 337.2

    Mnohí kresťania pri všetkej snahe zachovávať Božie prikázania pociťujú len málo pokoja a radosti. Tento nedostatok v ich skúsenosti je dôsledkom nedostatočného cviku vo viere. Ako keby žili v nejakej soľnej krajine, na vyprahnutej púšti. Vystačia z mála, hoci by mohli žiadať a dostať viac, veď Božie zasľúbenia nepoznajú medze. Títo ľudia nemôžu podať správny obraz posvätenia, ktoré je dôsledkom poslušnosti pravde. Pán chce, aby všetci jeho synovia a dcéry boli šťastní, spokojní a poslušní. Všetky tieto požehnania možno získať cvičením viery. Vierou možno odstrániť každý povahový nedostatok, zbaviť sa každej poškvrny, napraviť každú chybu a rozvinúť každú chvályhodnú vlastnosť.SA 337.3

    Modlitba je nebom určený prostriedok na úspešný boj proti hriechu a na rozvoj kresťanskej povahy. Božia moc, ktorá sa prejaví ako odpoveď na modlitbu viery, splní v duši veriaceho všetko, o čo prosí. Smieme prosiť o odpustenie hriechu, o Ducha Svätého, o Kristovu pokoru, o múdrosť a silu pri práci v Božom diele. Smieme prosiť o každý dar, ktorý nám Boh zasľúbil, a zasľúbenie znie: „Dostanete.SA 338.1

    Mojžiš videl na vrchu v Božej prítomnosti vzor obdivuhodnej stavby, ktorá mala byť príbytkom Božej slávy. Na výšinách – v ústraní a tichom spoločenstve s Bohom – smieme aj my obdivovať Boží vznešený cieľ s ľudstvom. Boh v každom veku uskutočňuje svoje zámery so svojimi deťmi tak, že im postupne odhaľuje učenie milosti, ak s ním udržujú spojenie. Boží spôsob oznamovania pravdy názorne vystihujú slová: „Jeho príchod je istý ako ranná zoraHozeáš 6,3. Kto je ochotný prijať nebeské svetlo, toho Boh vyvádza zo šera ranného brieždenia do svetla plného poludnia.SA 338.2

    Pravé posvätenie znamená dokonalú lásku, dokonalú poslušnosť a dokonalú zhodu s Božou vôľou. Bohu sa máme posväcovať poslušnosťou pravde. Naše svedomie musí byť očistené a zbavené mŕtvych skutkov, aby mohlo slúžiť živému Bohu. Nie sme ešte dokonalí, smieme však prijať milosť, aby sme boli zbavení pút sebectva a hriechu a mohli dospievať k dokonalosti. Veľké možnosti, vznešené a posvätné ciele sú na dosah všetkým. Dôvod, prečo mnohí v súčasnosti nemajú v kresťanskom živote väčší úspech, spočíva v tom, že Božiu vôľu stotožňujú s vlastnými zámermi. Riadia sa svojimi túžbami a navrávajú si, že sledujú Božiu vôľu. Takí ľudia nebojujú sami so sebou. Iní zase po istý čas úspešne premáhajú sebeckú túžbu po zábavách a ľahkom živote. Bojujú úprimne a opravdivo, no stále úsilie, každodenné odriekanie a ustavičný nepokoj ich vyčerpáva. Láka ich záhaľka a odriekanie ich prestáva tešiť. Zatvárajú ospalé oči a podliehajú moci pokušenia miesto toho, aby jej odolávali.SA 338.3

    Smernice obsiahnuté v Božom slove nedávajú nijakú možnosť vyjednávať so zlom. Syn Boží sa zjavil, aby všetkých ľudí pritiahol k sebe. Neprišiel svet uspávať, ale vyznačiť úzku cestu tým, čo nakoniec prídu k bránam Božieho mesta. Jeho deti ho musia nasledovať cestou, ktorú im ukázal, a bojovať proti svojmu sebectvu, nech by im prišlo obetovať ktorúkoľvek zo svetských záľub, alebo ich malo stáť sebaväčšiu námahu či utrpenie.SA 338.4

    Človek môže Boha najlepšie osláviť tým, keď sa stane posväteným nástrojom v jeho ruke. Čas rýchlo plynie do večnosti. Neolupujme Boha o to, čo mu patrí. Neodmietnime mu dať to, čo je vždy ochotný požehnane odmeniť, čo sa však môže stať stratou, ak mu to nedáme. Žiada celé srdce? Dajte mu ho teda; patrí mu, lebo ho stvoril a vykúpil. Robí si nárok na vaše rozumové schopnosti? Slúžte mu nimi, patria mu. Žiada vaše prostriedky? Aj tie mu odovzdajte, veď sú jeho. „Nepatríte sebe. Draho ste boli kúpení1. Korinťanom 6,19.20. Boh žiada, aby ho posvätení ľudia ctili a slúžili mu tým, že sa budú cvičiť vo viere, ktorá sa prejavuje láskou. Boh nás upozorňuje na zvrchovaný cieľ, ktorým je dokonalosť. Žiada, aby sme na svete žili tak bezvýhradne preňho, ako on žije pre nás v Božej prítomnosti.SA 339.1

    Lebo to je Božia vôľa, vaše posvätenie1. Tesaloničanom 4,3. Je to aj vaša vôľa? Vaše hriechy sa vám môžu javiť ako veľké vrchy, ak sa však pred Bohom pokoríte, ak vyznáte svoje neprávosti a budete dôverovať zásluhám ukrižovaného a zmŕtvychvstalého Spasiteľa, on vám odpustí a očistí vás od každého hriechu. Boh od vás žiada bezvýhradnú poslušnosť jeho zákonu. Tento zákon je ozvenou jeho hlasu, ktorý vás vyzýva žiť „svätejšie, stále svätejšie“. Túžte po plnosti Kristovej milosti. Kiež je vaše srdce naplnené neodolateľnou túžbou po jeho spravodlivosti, ktorá podľa Božieho slova pôsobí pokoj a bezpečnosť naveky.SA 339.2

    Ak vaše srdce túži po Bohu, potom budete odhaľovať stále nové bohatstvá jeho nevyčerpateľnej milosti. Keď budete o tomto bohatstve uvažovať, stane sa vaším vlastníctvom a zjaví zásluhy Spasiteľovej obete, záštitu jeho spravodlivosti, plnosť jeho múdrosti a moci predstaviť vás Otcovi „nepoškvrnených a bez úhony2. Petra 3,14.SA 339.3

    Larger font
    Smaller font
    Copy
    Print
    Contents