1. kapitola — Náš vzor

Ježiš Kristus prišiel na tento svet, aby neúnavne slúžil. „On vzal na seba naše slabosti a niesol naše choroby“, (Matúš 8,17) aby mohol naplniť každú potrebu človeka. Prišiel, aby sňal bremeno chorôb, utrpenia a hriechu. Priniesol úplnú obnovu. Prišiel dať ľuďom zdravie, pokoj a dokonalý charakter.CZ 9.1

Prichádzali za ním ľudia s rôznymi problémami a potrebami. Ježiš každému pomohol. Vyžarovala z neho uzdravujúca moc, ktorá ľuďom prinášala telesné, duševné i duchovné zdravie.CZ 9.2

Spasiteľ neslúžil len v určitom čase a na jednom mieste. Jeho láska a súcit nepoznali hranice. Keď uzdravoval a učil, hrnuli sa za ním také zástupy, že v celej Palestíne sa nenašla dostatočne veľká budova. Uzdravoval na zelených stráňach Galiley, na rušných uliciach, na brehu jazera a v synagógach. Jeho ordinácia bola všade tam, kam k nemu mohli priniesť chorých. V každom meste a mestečku, v každej dedine, ktorou prechádzal, kládol ruky na trpiacich a uzdravoval ich. O láske nebeského Otca uisťoval všade tam, kde ľudia ochotne prijímali jeho posolstvo. Celý deň slúžil tým, ktorí k nemu prichádzali. Večer sa venoval ľuďom, ktorí museli celý deň ťažko pracovať, aby uživili svoje rodiny.CZ 9.3

Ježiš cítil obrovskú zodpovednosť za záchranu ľudstva. Vedel, že ak ľudia nezmenia svoje záujmy a zásady, všetko bude stratené. Nikto z ľudí nemôže pochopiť ťarchu zodpovednosti, ktorú niesol. Detstvo, mladosť i dospelosť prežíval sám. V jeho prítomnosti však bolo cítiť ovzdušie nebies. Každý deň prechádzal skúškami a pokušením. Každý deň sa stretával so zlom. Videl, ako pôsobí na ľudí, ktorým chcel pomôcť a zachrániť ich. Napriek tomu vydržal a nezmalomyseľnel.CZ 9.4

Všetky svoje túžby úplne podriadil svojmu posolstvu. Tým, že sa vo všetkom poddal vôli svojho Otca, zvelebil svoj život. Keď ho matka našla ako chlapca v rabínskej škole a povedala mu: „Čo si nám to urobil?“ odpovedal: „Ako to, že ste ma hľadali? Či ste nevedeli, že sa mám zaoberať tým, čo patrí môjmu Otcovi?“ Lukáš 2,48.49.CZ 10.1

Jeho život – to bolo ustavičné sebaobetovanie. Nikde na zemi nemal vlastný domov. Žil ako pútnik, odkázaný na láskavosť priateľov. Pohyboval sa medzi najchudobnejšími, pracoval pre nich a pomáhal im v utrpení. Kvôli nám sa stal jedným z nich. Nepoznaný a bez uznania žil medzi ľuďmi, pre ktorých toľko vykonal.CZ 10.2

Vždy bol radostný a trpezlivý. Pre trpiacich bol poslom života a pokoja. Videl potreby mužov a žien, detí i mládeže. Jeho pozvanie: „Poďte ku mne,“ patrilo všetkým.CZ 10.3

Počas svojho verejného pôsobenia na zemi venoval Ježiš viac času uzdravovaniu chorých než kázaniu. Svojimi zázrakmi potvrdzoval pravdivosť svojich slov, že neprišiel ľudstvo zahubiť, ale zachrániť. Predchádzala ho zvesť o jeho milosrdenstve. Tí, nad ktorými sa zľutoval, sa tešili zo zdravia a nových síl. Okolo nich sa zhromažďovali zástupy ľudí, ktorí chceli z ich úst počuť, čo pre nich Pán vykonal. Pre mnohých bol jeho hlas prvým zvukom, ktorý počuli, jeho meno prvým slovom, ktoré vyslovili a jeho tvár prvou tvárou, ktorú vo svojom živote uvideli. Prečo by potom nemali Ježiša milovať a chváliť? V mestách i dedinách, ktorými prechádzal, pôsobil ako živý prameň šíriaci radosť a život. (Matúš 4,15.16)CZ 10.4

Pri každom uzdravení vštepoval Spasiteľ do sŕdc ľudí Božie zásady. Toto bolo zmyslom jeho pôsobenia. Aby ľudia ľahšie prijímali evanjelium o jeho milosti, požehnával im v pozemských veciach.CZ 10.5

Kristus mohol zasadnúť na najvyššie miesto medzi učiteľmi židovského národa. Radšej však kázal evanjelium chudobným. Chodil z miesta na miesto a vysvetľoval Písmo, aby slová pravdy mohli počuť ľudia v mestách i na odľahlých samotách. Pri jazere, na úbočí hory, na uliciach mesta i v synagóge mohli ľudia počuť jeho hlas. Často učil na vonkajšom chrámovom nádvorí, aby jeho slová mohli počuť aj pohania.CZ 10.6

Pretože Ježiš vysvetľoval Písmo úplne inak než zákonníci a farizeji, upútal pozornosť ľudí. Rabíni kládli dôraz na tradíciu, ľudské teórie a špekulácie. Písmo často nahrádzali výrokmi ľudí o Písme. Kristus však zvestoval slovo Božie. Tým, ktorí sa ho pýtali, odpovedal jednoducho: „Je napísané.“ „Čo hovorí Písmo?“ „Čo tam čítaš?“ Slovo Božie zvestoval pri každej príležitosti, či záujem prejavil priateľ, alebo nepriateľ. Posolstvo evanjelia hlásal jasne a s mocou. Jeho slová boli lúčom svetla, ktorý osvetľoval učenie patriarchov a prorokov. Poslucháčom to znelo ako nové zjavenie. Nikdy predtým si neuvedomili, že Božie slovo má taký hlboký význam.CZ 11.1

Nikdy na zemi nepôsobil taký kazateľ evanjelia ako Kristus. Vládca nebies sa ponížil a vzal na seba ľudskú prirodzenosť, aby sa s ľuďmi stretol tam, kde sú. Ježiš Kristus, posol novej zmluvy, priniesol všetkým ľuďom, bohatým i chudobným, slobodným i otrokom, zvesť o spasení. Celá Palestína o ňom hovorila ako o veľkom Lekárovi. Chorí putovali na miesta, ktorými mal prechádzať, aby ho požiadali o pomoc. Mnohí ho vyhľadali preto, aby mohli počuť jeho slová a pocítili dotyk jeho ruky. Kráľ slávy v podobe človeka chodil od mesta k mestu, od dediny k dedine, hlásal evanjelium a uzdravoval chorých.CZ 11.2

Na každoročné veľké sviatky židovského národa prichádzal do chrámu. Zástupom, ktorých pozornosť bola upútaná vonkajšími obradmi, rozprával o Božích pravdách a približoval im večnosť. Všetkým ponúkal bohatstvo z pokladnice múdrosti. Hovoril tak jednoducho, že mu nemohli nerozumieť. Spôsobom, ktorý mu bol vlastný, povzbudzoval všetkých zarmútených a utrápených. Súcitne, taktne a láskavo pomáhal ľuďom, ktorí boli v zajatí hriechu. Prinášal im zdravie a silu.CZ 11.3

Najlepší učiteľ sa snažil osloviť svojich poslucháčov tým, čo dobre poznali. Pravdu predstavoval tak, že sa u jeho poslucháčov navždy spojila s ich najušľachtilejšími spomienkami a pocitmi. Jeho spôsob vyučovania ich presviedčal o tom, že mu skutočne ide o ich dobro a šťastie. Poslucháči boli nadšení, pretože učil zrozumiteľne, používal vhodné prirovnania, hovoril láskavo a radostne. V každom slove, ktorým sa prihováral chudobným, bolo cítiť jednoduchosť a úprimnosť.CZ 12.1

Aký rušný bol jeho život! Každý deň vstupoval do skromných príbytkov chudobných a chorých a ponúkal nádej skľúčeným a pokoj zarmúteným. Plný lásky, súcitu a pozornosti prichádzal povzbudiť zmalomyseľnených a potešiť skleslých. Kdekoľvek prišiel, všade prinášal požehnanie.CZ 12.2

Ježiš neslúžil len chudobným. Snažil sa priblížiť i k bohatým. Rád sa zoznámil so zámožným vzdelaným farizejom, so židovským šľachticom i s rímskym veliteľom. Aby získal ich sympatie a mohol im predstaviť nepominuteľné bohatstvo, prijal ich pozvanie, bol na ich hostine a oboznámil sa s ich záujmami a zamestnaním.CZ 12.3

Kristus prišiel na tento svet, aby ukázal, že ak človek prijme moc zhora, môže žiť nesebeckým životom. S neúnavnou trpezlivosťou a láskavou ochotou pomáhal ľuďom v ich problémoch. Nežným dotykom milosti odstraňoval z ľudského vnútra pochybnosti a nepokoj. Nepriateľstvo menil na lásku a neveru na dôveru.CZ 12.4

Tomu, kto po ňom túžil, mohol povedať: „Nasleduj ma.“ A on vstal a šiel za ním. Jeho slovo pretrhlo všetky putá so svetom. Jeho hlas odstránil zo srdca človeka lakomstvo a ctižiadosť. Oslobodený človek nasledoval svojho Spasiteľa.CZ 12.5