24. kapitola — Mäso ako potrava

Pri stvorení bola pre človeka určená iba strava rastlinného pôvodu. Až po potope, keď bola všetka zeleň zničená, dostal človek povolenie jesť mäso.CZ 220.1

V raji Boh ukázal, aká strava je pre ľudí najlepšia. To isté chcel naučiť i Izraelcov. Vyviedol ich z Egypta a vychovával ich, aby sa mohli stať jeho vyvoleným národom. Mali byť svetu príkladom a požehnaním. Dal im potravu, ktorá bola na tento účel najvhodnejšia. Nebolo to mäso, ale manna, „nebeský chlieb“. Kvôli nespokojnosti, reptaniu a spomienkam na hrnce mäsa v Egypte im Boh dal na krátky čas mäso. Vypukla a rozšírila sa choroba, ktorá priniesla smrť tisíckam ľudí. Napriek tomu bezmäsitú stravu nikdy úplne neprijali. Toto obmedzenie bolo stále príčinou nespokojnosti a otvoreného alebo skrytého reptania a nikdy ho dôsledne nedodržiavali.CZ 220.2

Keď sa usadili v Kanaáne, bolo im dovolené používať potravu živočíšneho pôvodu. Museli však dôsledne rešpektovať obmedzenia, ktoré mali zmierniť škodlivé následky. Bolo zakázané jesť bravčové mäso a tiež i mäso zvierat, vtákov a rýb, ktoré bolo označené za nečisté. U povolených druhov mäsa bolo prísne zakázané jesť tuk a krv.CZ 220.3

Ako potrava mohlo byť použité len mäso zvierat, ktoré boli v dobrom zdravotnom stave. Nesmeli jesť mäso roztrhaných a uhynutých zvierat, alebo z ktorých nevytiekla všetka krv.CZ 220.4

Tým, že sa odklonili od stravy, ktorú im určil Boh, utrpeli Izraelci veľkú stratu. Túžili po mäsitej potrave, museli teda niesť následky. Nesnažili sa dosiahnuť Boží ideál charakteru a naplniť jeho zámer s nimi. Pán „dal im teda, čo si žiadali, dopustil však, aby chradli“.CZ 220.5

Žalm 106,15. Viac si vážili pozemské veci než duchovné. Boh chcel, aby dosiahli výnimočnú duchovnú úroveň. Nikdy k nej však nedospeli.CZ 221.1