„Môžeš ma očistiť“

Najobávanejšou zo všetkých známych chorôb na Východe bolo malomocenstvo. Bola to nevyliečiteľná, nákazlivá choroba. U svojich obetí sa prejavila takým strašným spôsobom, že napĺňala strachom i tých najstatočnejších. Židia videli v malomocenstve Boží trest za hriech a preto ho nazývali „ranou“ alebo „prstom Božím“. Bola to choroba hlboko zakorenená, nevyliečiteľná a smrteľná, preto ju považovali za symbol hriechu.CZ 39.3

Obradný zákon označoval malomocného za nečistého. Čohokoľvek sa dotkol, bolo nečisté. Jeho dych znečisťoval ovzdušie. Bol vylúčený zo spoločenstva ľudí a pokladaný za mŕtveho. Kto bol podozrivý z nákazy malomocenstva, musel sa ísť ukázať kňazom, ktorí ho vyšetrili a rozhodli o jeho prípade. Ak bol označený za malomocného, bol odlúčený od svojej rodiny, vyhnaný z Izraela a odsúdený zdieľať svoj údel s tými, ktorí boli postihnutí tou istou chorobou. Tieto nariadenia platili aj pre kráľov a vladárov. Panovník, postihnutý touto strašnou chorobou, sa musel vzdať žezla a opustiť spoločnosť.CZ 39.4

Malomocný musel znášať kliatbu svojej choroby ďaleko od svojich priateľov a príbuzných. Na toto svoje nešťastie musel všade upozorňovať. Musel si roztrhnúť rúcho a kričať, aby sa z jeho nákazlivej prítomnosti všetci vzdialili. Volanie: „Nečistý! Nečistý!“ znelo žalostným tónom z osamelého miesta a na každého doliehal strach a zdesenie.CZ 39.5

V kraji, kde pôsobil Kristus, boli malomocenstvom postihnutí mnohí. Keď sa dopočuli o Ježišovi, v srdci jedného z nich začala náhle klíčiť viera. Keby sa dostal k Ježišovi, mohol by byť uzdravený. Ako však vyhľadať Ježiša, keď je navždy vylúčený z ľudskej spoločnosti? Uzdraví ho Kristus? Nebude mu zlorečiť ako farizeji a lekári? Neprikáže mu odísť preč od ľudí?CZ 40.1

Rozmýšľal o všetkom, čo o Ježišovi počul. Ani jedného z tých, čo ho prosili o pomoc, neposlal preč. Tento úbohý muž sa rozhodol vyhľadať Spasiteľa. Do mesta má vstup zakázaný. Snáď sa s ním stretne na nejakej bočnej ceste v horách, alebo keď bude učiť niekde za mestom. Prekážky sú veľké, ale je to jeho jediná nádej.CZ 40.2

Malomocný začuje z diaľky niekoľko Spasiteľových slov. Sleduje, ako kladie ruky na chorého. Vidí, ako chromí, slepí, ochrnutí a zomierajúci na rôzne choroby vstávajú zdraví a chvália Boha za uzdravenie. Jeho viera rastie. Stále viac a viac sa blíži k zástupu, ktorý počúva Ježiša. Zabúda na zákazy, bezpečnosť ľudí i strach, ktorý svojou prítomnosťou prináša. Myslí iba na nádej – byť opäť zdravý.CZ 40.3

Pohľad na neho je strašný. Stopy choroby a rozpadávajúce sa telo vzbudzujú odpor. Ľudia v panickom strachu utekajú, len aby s ním neprišli do styku. Niektorí sa pokúšajú zabrániť mu prísť k Ježišovi. Ale všetko je márne. Nevidí ich, ani ich nepočuje. Nedbá na odpor, ktorý v nich vyvolal. Vidí len Božieho Syna. Počuje len hlas, ktorý zomierajúcim vracia život.CZ 40.4

„Tu prišiel k nemu malomocný, klaňal sa mu a hovoril: Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť. On vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal: Chcem, buď čistý.“ Matúš 8,2.3.CZ 40.5

Malomocný náhle pocítil zmenu. Jeho krv bola zdravá, nervy opäť citlivé a svaly pevné. Neprirodzene biela, pre malomocenstvo príznačne chrastovitá pokožka zmizla. Jeho telo bolo ako telo malého dieťaťa.CZ 40.6

Keby sa kňazi dozvedeli, ako bol tento malomocný uzdravený, z nenávisti voči Kristovi mohli vyniesť nesprávny rozsudok. Ježiš chcel, aby vydali nestranné rozhodnutie. Preto uzdraveného žiadal, aby skôr, než sa všade rozšíri zvesť o jeho uzdravení, sa o tom s nikým nerozprával a rýchlo sa ponáhľal do chrámu s obeťou. Skôr než mohli kňazi túto obeť prijať, museli vyšetriť toho, kto chce obetovať a potvrdiť jeho úplné uzdravenie.CZ 41.1

Prehliadka bola vykonaná. Tí istí kňazi, ktorí malomocného zo spoločnosti vylúčili, potvrdili jeho uzdravenie. Uzdravený muž sa mohol vrátiť domov a do spoločnosti. Uvedomoval si, akým veľkým požehnaním je zdravie. Tešil sa z novej sily a z toho, že sa môže vrátiť k svojej rodine. Napriek Ježišovmu varovaniu nedokázal utajiť, že je uzdravený. Chodil radostný a rozprával o moci toho, ktorý ho vyslobodil z otroctva zákernej choroby.CZ 41.2

Keď prišiel k Ježišovi, bol „plný malomocenstva“. Celé svoje telo mal nakazené jeho smrteľným jedom. Kto sa dotkol malomocného, sám sa stal nečistým. Učeníci preto chceli Ježišovi zabrániť dotknúť sa ho. Ježiš však položil ruku na malomocného a zostal čistý. I malomocný bol očistený. Podobne i smrteľné malomocenstvo hriechu, ktorým je človek nakazený, sa nedá očistiť ľudskou silou. „Celá hlava je nemocná a celé srdce choré. Od päty po hlavu nič zdravého na ňom, samá modrina a jazva a čerstvá rana.“ Izaiáš 1,5.6. Ježiš, ktorý prišiel, aby žil medzi ľuďmi, sa však nepoškvrnil. Jeho prítomnosť bola pre hriešnikov liekom. Ktokoľvek padne k jeho nohám a vo viere vyzná: „Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť,“ dostane odpoveď: „Chcem, buď čistý.“CZ 41.3

Ježiš nesplnil prosbu o uzdravenie vždy hneď. V prípade malomocenstva bol však muž uzdravený bezprostredne po vyslovení prosby. Ak sa modlíme za dočasné požehnania, nemusíme dostať odpoveď hneď. Boh nám môže dať i niečo iné, než o čo ho prosíme. Inak je to v prípade, ak túžime byť oslobodení od hriechu. Ježiš nás chce očistiť od hriechu, chce, aby sme sa stali jeho deťmi a chce nám pomôcť žiť svätým životom. Kristus „seba samého vydal za naše hriechy, aby nás vytrhol z terajšieho zlého veku podľa vôle Boha, nášho Otca“. Galaťanom 1,4. „A máme v ňom tú istotu, že nás počuje, kedykoľvek o niečo prosíme podľa jeho vôle. A keď vieme, že nás počuje, nech o čokoľvek prosíme, vieme aj to, že už máme, o čo sme ho žiadali.“ 1. Jána 5,14.15.CZ 41.4

Ježiš so záujmom pozeral na nešťastných a zmalomyseľnených, na tých, ktorí stratili poslednú nádej, i na tých, ktorí sa snažili svoje túžby uspokojiť svetskými radovánkami. Pozýval všetkých, aby u neho našli pokoj svojho srdca.CZ 42.1