6. kapitola — Zachránení, aby slúžili
Na Galilejskom mori svitá. Po nepokojnej noci na mori sa Ježiš so svojimi učeníkmi priplavil k brehu. Lúče vychádzajúceho slnka sa dotýkajú mora a krajiny, akoby ich chceli požehnať pokojom. Len čo vystúpili na breh, upútal ich pozornosť obraz strašnejší než obraz rozbúreného mora. Z úkrytu medzi hrobmi sa na nich vyrútili dvaja posadnutí, akoby ich chceli roztrhať. Za sebou ťahajú zvyšky reťazí, ktoré roztrhali pri úteku z väzenia. Telo majú doškriabané, zakrvavené. Spod dlhých, dávno nečesaných vlasov hľadia oči plné zloby. Zdá sa, že už stratili i ľudský výzor. Podobajú sa skôr na divú zver než na ľudí.CZ 57.1
Učeníci v hrôze utekajú. Čoskoro však zistia, že Ježiš nie je pri nich. Vracajú sa, aby ho našli. Ježiš je tam, kde ho nechali. Ten, ktorý utíšil búrku, ktorý sa stretol so satanom a porazil ho, neuteká ani pred démonmi. Keď sa muži škrípajúc zubami a s penou v ústach k nemu priblížili, Ježiš dvíha ruku, ktorá utíšila rozbúrené vlny, a oni nemôžu prísť bližšie. Stoja pred ním a zúria. Sú však bezmocní.CZ 57.2
Ježiš svojou mocou prikazuje nečistým duchom, aby z nich vyšli. Nešťastní muži si uvedomujú blízkosť toho, kto ich môže oslobodiť od týrania zlými duchmi. Padajú k nohám Spasiteľa a prosia o jeho milosť. Keď však otvoria ústa, démoni s krikom prehovoria: „Čo ťa do nás, Syn Boží? Prišiel si nás sem trápiť?“ Matúš 8,29.CZ 57.3
Zlí duchovia sú prinútení opustiť svoje obete a posadnutí pociťujú úžasnú zmenu. Do ich myslí preniká svetlo. Z ich očí vyžaruje rozvaha. Tváre, tak dlho deformované na obraz satana, sa stávajú príjemnými. Zakrvavené ruky sú pokojné a muži chvália Boha.CZ 57.4
Démoni, vyhnaní zo svojich ľudských príbytkov, vošli do svíň a zahnali ich do skazy. Pastieri utiekli, aby túto novinu rozhlásili. Zakrátko prišli všetci obyvatelia mesta k Ježišovi. Dvaja posadnutí boli doposiaľ postrachom celej krajiny. Teraz ich uvideli oblečených a pokojných sedieť pri Ježišových nohách, počúvať jeho slová a chváliť meno toho, ktorý ich uzdravil. Ľudia, ktorí videli tento nádherný obraz, sa však netešili. Zdalo sa im, že strata svíň je závažnejšia než vyslobodenie týchto satanových obetí. Zhromaždili sa okolo Ježiša a naliehavo ho prosili, aby od nich odišiel. Ježiš ich prosbe vyhovel. Vstúpil do člna a odplavil sa na protiľahlý breh.CZ 57.5
Pocity uzdravených však boli úplne iné. Túžili byť v blízkosti svojho vysloboditeľa. V jeho prítomnosti sa cítili bezpeční pred démonmi, ktorí ich trápili a okrádali o silu. Keď chcel Ježiš vstúpiť do člna, primkli sa k nemu, kľakli pred ním a prosili ho, aby mohli zostať pri ňom a počúvať jeho slová. Ježiš im však prikázal, aby šli domov a rozprávali o tom, čo pre nich urobil Pán.CZ 58.1
Ich úlohou bolo ísť k pohanom a rozprávať im o požehnaní, ktorým ich Ježiš obdaril. Bez Ježiša to však bude ťažké. Pri stretnutiach s pohanskými krajanmi ich čakajú veľké problémy. Zdá sa, že dlhá izolácia od spoločenstva ľudí im znemožnila konať túto prácu. Len čo im však Ježiš ukázal, že je to ich povinnosť, boli pripravení poslúchnuť.CZ 58.2
O Ježišovi rozprávali nielen doma a susedom, ale prešli celé Desaťmestie. Všade hlásali jeho moc zachraňovať a rozprávali, ako boli oslobodení od démonov.CZ 58.3
Aj keď obyvatelia Gadary Ježiša neprijali, nenechal ich v tme, pre ktorú sa rozhodli. Vtedy, keď ho prosili, aby z ich kraja odišiel, jeho posolstvo ešte nepočuli. Nevedeli, čo odmietajú. Preto im Ježiš poslal svetlo prostredníctvom tých, ktorých neodmietnu a vypočujú ich.CZ 58.4
Utopením čriedy svíň sa satan snažil odvrátiť záujem ľudí od Spasiteľa a zabrániť tak šíreniu evanjelia v tejto oblasti. Tým však vyvolal taký rozruch, že pozornosť obyvateľov sa upriamila na Krista. Hoci sám Spasiteľ odišiel, muži, ktorých uzdravil, zostali tu ako svedkovia jeho moci. Tí, ktorí boli nástrojmi satana, stali sa nositeľmi svetla, poslami Syna Božieho. Keď sa sem Ježiš po určitom čase vrátil, zhromaždili sa okolo neho zástupy. Tri dni počúvali tisíce ľudí z celého okolia posolstvo záchrany.CZ 58.5
Prví misionári, ktorých Kristus poslal zvestovať evanjelium do oblasti Desaťmestia, boli dvaja uzdravení posadnutí muži. Ježiša počúvali iba veľmi krátko. Nepočuli jediné jeho kázanie. Nemohli ľudí učiť tak ako učeníci, ktorí boli s Kristom denne. Mohli však rozprávať o tom, čo sami videli a počuli a ako Ježišovu moc zakúsili. A to môže robiť každý človek, ktorého srdca sa dotkla Božia milosť. Takýchto svedkov povoláva náš Pán. Svet hynie preto, že je ich málo.CZ 59.1
Evanjelium nemá byť hlásané ako mŕtva teória, ale ako živá moc, ktorá mení život. Boh chce, aby jeho služobníci svedčili o tom, že vďaka jeho milosti môžu získať charakter podobný Kristovmu a tešiť sa z istoty jeho veľkej lásky. Chce, aby svedčili o tom, že nebude spokojný, kým všetci, ktorí prijali spasenie, neobdržia opäť svoje mimoriadne výsady jeho synov a dcér.CZ 59.2
Boh ochotne prijíma i tých, ktorých správanie ho najviac uráža. Ak sa kajajú, dáva im svojho Ducha a posiela ich medzi neveriacich rozprávať o jeho milosti. Kristus svojou mocou zmenil tých, čo boli satanovými nástrojmi, na poslov spravodlivosti. Posiela ich hlásať, aké veľké veci pre nich vykonal Pán a ako veľmi ich miluje.CZ 59.3