Takt a súcit

Ak sa snažíme naprávať iných tak, že napadneme ich zlozvyky, prinesie to len málo dobra. Často urobíme viac škody než úžitku. Vo svojom rozhovore so Samaritánkou Ježiš nepohanil Jákobovu studňu, ale poukázal na niečo lepšie. Povedal jej: „Keby si vedela o Božom dare, a kto je ten, čo ti hovorí: Daj sa mi napiť! ty by si prosila jeho a on by ti dal živej vody.“ Ján 4,10. Ježiš zmenil tému rozhovoru na poklad, ktorý mal, a ponúkol žene niečo lepšie – totiž živú vodu, radosť a nádej evanjelia.CZ 103.1

Dal nám tu príklad, ako máme pracovať. Musíme ľuďom ponúknuť niečo lepšie, než majú. Je to Kristov pokoj, ktorý prevyšuje každé chápanie. Musíme im rozprávať o svätom Božom zákone, ktorý je opisom Božieho charakteru a vyjadrením toho, čím sa majú podľa Božej vôle stať. Ukážme ľuďom, že nehynúca sláva nebies je nekonečne lepšia než prchavé radosti a zábavy sveta. Rozprávajme im o slobode a odpočinku, ktorý môžeme nájsť pri Spasiteľovi. Kristus povedal: „Kto sa však napije z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť na veky.“ Ján 4,14.CZ 103.2

Vyvýš Ježiša slovami: „Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta.“ Ján 1,29. Len on môže naplniť túžbu srdca a dať pokoj.CZ 103.3

Reformátori by mali byť najobetavejší, najláskavejší a najzdvorilejší ľudia na svete. Ich život by mal svedčiť o skutočnej láskavosti a nesebeckých skutkoch. Pracovník, ktorý nie je dostatočne zdvorilý, ktorý je pri styku s neznalosťou alebo tvrdohlavosťou netrpezlivý, a ktorý hovorí alebo koná neuvážene, si môže zavrieť dvere k srdciam, ktoré sa nemusia už nikdy otvoriť.CZ 103.4

Ako padá rosa a tichý dážď na vädnúce rastliny, tak jemne majú znieť slová, ktorými chceme ľudí vyviesť z bludu. Podľa Božieho plánu je nevyhnutné najprv sa dotknúť srdca. Pravdu máme hovoriť s láskou a pritom veriť, že Boh jej dá moc urobiť v živote nápravu. Duch Svätý bude pôsobiť prostredníctvom slov, ktoré boli vyslovené s láskou.CZ 104.1

Od prirodzenosti sme sebeckí a neústupní. Ak si však osvojíme to, čo nás chce Kristus naučiť, získavame jeho charakter a začíname žiť jeho životom. Jeho obdivuhodný príklad, neporovnateľná nežnosť, s akou sa dotýkal citov druhých, keď plakal s plačúcimi a radoval sa s radujúcimi, musí mať nesmierny vplyv na povahu všetkých, ktorí ho úprimne nasledujú. Aj oni sa potom usilujú láskavými slovami a skutkami uľahčiť cestu tým, ktorí sú unavení.CZ 104.2