10. kapitola — Pomoc pokúšaným

Kristus nás nemiluje preto, že sme ho prví milovali my. Veď zomrel za nás, „keď sme boli ešte hriešnici“. Nespráva sa k nám tak, ako by sme si to zaslúžili. Neodsudzuje nás, aj keď naše hriechy sú hodné odsúdenia. Rok čo rok má trpezlivosť s našimi slabosťami, s našou neznalosťou, nevďačnosťou a tvrdohlavosťou. Napriek tomu, že často od neho odchádzame, odmietame počuť jeho hlas a zanedbávame jeho slovo, Božia ruka je k nám stále vystretá.CZ 107.1

Milosť je Božia priazeň ponúkaná ľuďom, ktorí si ju nezaslúžia. My sme ju nehľadali. Ona bola poslaná, aby vyhľadala nás. Boh má radosť, keď nám môže darovať svoju milosť, a to nie preto, že sme toho hodní, ale preto, že sme úplne nehodní. Robiť si nárok na Božiu milosť môžeme jedine preto, že ju veľmi potrebujeme.CZ 107.2

Božia ruka je prostredníctvom Ježiša Krista vystretá celý deň a pozýva hriešnych a padlých. Chce prijať všetkých. Jeho slávou je odpustiť najväčšiemu hriešnikovi. Vezme korisť mocnému, oslobodí zajatého, vytrhne horiace drevo z plameňov. Spustí zlatú reťaz svojej milosti do najväčších hĺbok ľudskej biedy a zdvihne úbohého človeka poškvrneného hriechom.CZ 107.3

Ježiš Kristus, ktorý svoj život dal, aby mohol ľudstvo priviesť späť k Bohu, sa s láskou zaujíma o každého človeka. Ako sa pastier stará o svoje ovce, tak sa Kristus stará o hriešnych a bezmocných, ktorí sú vystavení satanovým klamom a nástrahám.CZ 107.4

Naším vzorom v službe pokúšaným a blúdiacim je Spasiteľ. Máme prejavovať rovnaký záujem, súcit a trpezlivosť, aký prejavil on nám. Hovorí: „...ako som ja miloval vás, aby ste sa aj vy navzájom milovali.“ Ján 13,34. Keď bude Kristus prebývať v nás, budeme zjavovať jeho nesebeckú lásku všetkým, s ktorými sa stretávame. Keď uvidíme mužov a ženy, ktorí potrebujú súcit a pomoc, nebudeme sa pýtať: Sú toho hodní?, ale: Ako im môžem pomôcť?CZ 107.5

Bohatí i chudobní, spoločenská smotánka i spodina, slobodní i väzni sú Božím dedičstvom. Pre toho, ktorý svoj život dal, aby človeka vykúpil, má každá ľudská bytosť hodnotu, ktorá sa číslom vyjadriť nedá. Kríž nám odhaľuje cenu človeka. Ak sa budeme správať podobne, pocítime, že hodnota ľudí, nech sú akokoľvek skazení, je príliš veľká, než aby sme sa o nich nezaujímali a pohŕdali nimi. Uvedomíme si, aké je dôležité pracovať pre svojich blížnych, aby mohli byť v Božej blízkosti.CZ 108.1

Stratená minca, o ktorej Spasiteľ hovorí v podobenstve, bola kúskom striebra, aj keď ležala v špine a medzi odpadkami. Jej majiteľka ju hľadala, pretože svoju hodnotu nestratila. Podobne každý človek, akokoľvek skazený hriechom, je v Božích očiach vzácny. Na minci je vyrytý obraz a nápis vládnucej moci. Človek pri svojom stvorení tiež niesol obraz a nápis Boží. Aj keď je teraz tento obraz vplyvom hriechu zničený, jeho stopy v každom človeku zostávajú. Boh túži obnoviť a vrátiť človeku svoj vlastný obraz spravodlivosti a svätosti.CZ 108.2