Spasení v nádeji

„Lebo v nádeji sme boli spasení.“ Rimanom 8,24. Tých, čo padli, musíme viesť k tomu, že majú nádej stať sa novými ľuďmi a začať nanovo. Kristus poctil človeka svojou dôverou a ukázal mu, že si ho váži. Aj k tým, ktorí klesli príliš hlboko, sa správa úctivo. Pohľad na nepriateľstvo, skazenosť a nečestnosť mu pôsobí bolesť. Nikdy však nedal najavo, že ho to prekvapilo alebo urazilo. Nech narazil na akékoľvek zlozvyky, neprekonateľné predsudky alebo zvrhlé vášne, správal sa k ľuďom vždy dôstojne a súcitne. Ak v nás prebýva jeho Duch, všetkých ľudí budeme považovať za svojich bratov, ktorí prežívajú podobné pokušenia a skúšky ako my, často padnú a snažia sa vstať, zápasia s ťažkosťami a depresiou, túžia po láske a pomoci. Budeme sa k nim správať tak, aby sme ich neznechucovali a neodsudzovali, ale v ich srdciach budili nádej. Ak ich takto povzbudíme, môžu smelo povedať: „Neraduj sa nado mnou, nepriateľka moja! Ak som padol, povstanem, ak sedím vo tme, Hospodin mi je svetlom. Musím znášať hnev Hospodinov, lebo som sa prehrešil proti nemu, dokiaľ neurovná môj spor a nedopomôže mi k právu.“ Micheáš 7,8.9.CZ 110.1

Boh „pozoruje všetkých obyvateľov zeme. Ten, ktorý každému zvlášť stvárnil srdce...“ Žalm 33,14.15.CZ 110.2

Prikazuje nám, aby sme v styku s pokúšanými a zblúdilými pamätali na radu: „Daj si pozor, aby si aj ty nepadol do pokušenia.“ Galaťanom 6,1. Ak si budeme vedomí svojich vlastných slabostí, budeme mať pochopenie pre slabosti druhých.CZ 110.3

„Veď kto ti prisudzuje prednosť? Čo máš, čo by si nebol dostal?“ 1. Korinťanom 4,7. „...lebo jeden je váš Učiteľ a vy všetci ste bratia.“ Matúš 23,8. „Ale ty, prečo odsudzuješ svojho brata? Alebo ty, prečo opovrhuješ svojím bratom?... A tak nesúďme sa navzájom. Ale radšej usudzujte, ako bratovi nezavdať príčinu urážať sa alebo pohoršovať.“ Rimanom 14,10.13.CZ 111.1