Kristus je jedinou nádejou

Každý človek, ktorý túži skoncovať s hriešnym spôsobom života a žiť čistým životom, obdrží neobyčajnú silu v jedinom mene, „lebo nejestvuje pod nebom žiadne iné meno dané ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení“. Skutky apoštolov 4,12 „Ak niekto trpí smädom“ po nádeji na odpočinok, po oslobodení od hriešnych sklonov, hovorí Kristus, „nech príde ku mne a napije sa!“ Ján 7,37. Jediný liek na závislosť je Kristova milosť a moc.CZ 122.2

Dobré rozhodnutia, ktoré človek urobí vo svojej vlastnej sile, sú nanič. Všetky sľuby sveta nepremôžu silu návykov. Ak nebudú srdcia obnovené Božou milosťou, ľudia nedokážu byť striedmi v ničom. Ani na chvíľu sa sami neochránime pred hriechom. Vždy sme závislí od Boha.CZ 122.3

Skutočná náprava sa začína odpustením hriechov. Naša práca pre ľudí, ktorí podľahli zlozvykom, bude úspešná iba vtedy, ak Kristova milosť pretvorí ich charakter a ich spojenie s Bohom bude stále živé.CZ 122.4

Kristus žil v dokonalej poslušnosti Božiemu zákonu. Preto je príkladom pre každú ľudskú bytosť. Životom, akým žil na tomto svete on, by sme mali jeho silou a pod jeho vedením žiť aj my.CZ 123.1

Svoju službu máme vykonávať tak, aby na myseľ i srdce pôsobil Boží zákon. Zdôrazňujme vernosť Bohu. Neustále pripomínajme, že je veľký rozdiel medzi človekom, ktorý Bohu slúži, a ktorý mu neslúži. Boh je láska. Nemôže však prehliadať úmyselné nedodržiavanie svojich prikázaní. Následkom neposlušnosti sa uniknúť nedá. Veď Boh môže poctiť len tých, ktorí ctia jeho. O večnom údele človeka rozhoduje jeho život na tomto svete. Čo zasial, to bude i žať. Za príčinou prichádza následok.CZ 123.2

Len dokonalá poslušnosť môže vyhovieť mravnej úrovni Božích požiadaviek. Boh nám ich nedal bezúčelne. Neprikázal nič, čo nie je nutné, aby človek žil v súlade s ním. Hriešnikom máme predstavovať ideál Božieho charakteru a viesť ich ku Kristovi, pretože dosiahnuť tento ideál môžeme iba jeho milosťou.CZ 123.3

Spasiteľ vzal na seba slabosti ľudstva a žil bez hriechu. Človek sa preto nemusí báť, že pre porušenosť svojej prirodzenosti nemôže zvíťaziť. Kristus prišiel, aby nám dal možnosť byť „účastnými na božskej prirodzenosti“.CZ 123.4

Jeho život je svedectvom, že človek, ktorý je spojený s Bohom, nemusí hrešiť.CZ 123.5

Spasiteľ zvíťazil, aby človeku ukázal, ako i on môže zvíťaziť. Každému satanovmu pokušeniu čelil Božím slovom. Silu k poslušnosti Božím prikázaniam získal Kristus tým, že veril Božím zasľúbeniam. Pokušiteľ nedokázal nad ním zvíťaziť. Na každé pokušenie odpovedal: „Je napísané“. Boh nám dáva svoje slovo, aby sme ním odolali zlému. Veľké a vzácne zasľúbenia sú určené pre nás, aby sme „prostredníctvom nich mali účasť na Božej prirodzenosti a unikli záhube, ktorú vo svete spôsobuje žiadostivosť“. 2. Petra 1,4.CZ 123.6

Povzbuďte človeka, ktorý je v pokušení, aby nehľadel na okolnosti, nepozeral na vlastnú slabosť a nezaoberal sa silou pokušenia, ale aby sa spoľahol na Božie slovo, ktorého moc patrí nám. Žalmista hovorí: „V srdci som si skryl tvoju reč, aby som proti tebe nehrešil.“ Žalm 119,11. „Podľa slova tvojich úst o ľudských činoch vyhýbal som sa chodníkom násilníka.“ Žalm 17,4.CZ 124.1

Povzbudzujme ľudí. Modlime sa s nimi. Mnohí z tých, ktorí podľahli pokušeniu, sú tým pokorení a majú pocit, že je zbytočné pokúšať sa znovu priblížiť sa k Bohu. Takéto myšlienky sú však od nepriateľa. Ak zhrešili a majú pocit, že sa nemôžu modliť, povedzme im, že práve teraz je tá najvhodnejšia chvíľa. Ak vyznávajú svoje hriechy napriek tomu, že sa cítia zahanbení a ponížení, potom ten, ktorý je verný a spravodlivý, im odpustí a očistí ich od každej neprávosti.CZ 124.2

Nič nie je zdanlivo bezmocnejšie, v skutočnosti však neporaziteľnejšie, než človek, ktorý si uvedomuje svoju prázdnotu a spolieha sa na Spasiteľove zásluhy. Modlitbou, štúdiom Božieho slova a vierou v stálu Božiu prítomnosť môže i ten najslabší človek žiť v spojení so živým Kristom, ktorý ho svojou pevnou rukou uchopí a už nikdy nepustí.CZ 124.3