Vdovy a siroty
Vdovy a siroty sú predmetom zvláštnej Božej starostlivosti.CZ 141.5
„Otcom sirôt a obhajcom vdov je Boh vo svojom svätom príbytku.“ Žalm 68,6.CZ 141.6
„Lebo tvoj Tvorca je tvojím manželom, jeho meno je Hospodin mocností, tvoj Vykupiteľ, svätý Izraela, bude sa volať Bohom celej zeme.“ Izaiáš 54,5.CZ 141.7
„Nechaj svoje siroty, ja ich zachovám nažive a tvoje vdovy sa budú môcť ku mne utiekať.“ Jeremiáš 49,11.CZ 141.8
Mnohí otcovia, keď musia opustiť svojich drahých, zomierajú vo viere v Božie zasľúbenia, že o ich blízkych bude postarané. Pán sa stará o siroty a vdovy, nie však zázračným padaním manny z neba, ani posielaním krkavca, aby im donášal potravu. Boh vykoná v ľudskom srdci zázrak. Zbaví ho sebectva a otvorí prameň kresťanskej lásky. Trpiacich a zarmútených zveruje Kristus svojim nasledovníkom ako vzácny dar. Oni najviac potrebujú náš súcit.CZ 142.1
V luxusne zariadených domoch, v truhlách a sýpkach preplnených bohatou úrodou, v obchodných domoch plných textilu a odevov a v trezoroch naplnených zlatom a striebrom Boh uložil prostriedky, ktorými máme pomôcť tým, ktorí to potrebujú. Vyzýva nás, aby sme boli sprostredkovateľmi jeho štedrosti.CZ 142.2
Mnohé ovdovené matky s deťmi sa statočne snažia niesť dvojnásobné bremeno. Často pracujú nad svoje sily, aby si svoje dieťatká mohli nechať pri sebe a naplnili ich potreby. Len málo času im zostáva na to, aby deti vychovávali a učili. Naskytne sa im málo takých príležitosti, ktoré by im uľahčili život. Preto potrebujú povzbudenie, súcit a hmotnú pomoc.CZ 142.3
Boh nás vyzýva, aby sme týmto deťom, tak ako najlepšie vieme a môžeme, nahradili nedostatok otcovskej starostlivosti. Nestojme vedľa a nesťažujme sa na ich chyby a problémy, ktoré azda spôsobia. Pomáhajme im, ako je to len možné. Snažme sa pomôcť utrápenej matke a uľahčime jej bremeno.CZ 142.4
Potom sú tu deti, a nie je ich málo, ktoré nikdy nezakúsili starostlivosť rodičov ani vplyv kresťanského domova. Kresťania by mali otvoriť svoje srdcia a svoje domovy týmto opusteným deťom. Je to ich osobná povinnosť. Túto prácu by nemali nechávať niektorému dobročinnému ústavu, ani sa spoliehať, že to možno urobí svetská humanitná organizácia. Ak tieto deti nemajú príbuzných, ktorí by boli schopní sa o ne postarať, členovia cirkvi im majú poskytnúť svoj domov. Ten, ktorý nás stvoril, nariadil, aby sme žili v rodinách. Detská povaha sa najlepšie rozvíja v láskyplnom ovzduší kresťanského domova.CZ 142.5
Tí, ktorí nemajú vlastné deti, môžu vykonať dobré dielo, ak sa budú starať o deti druhých. Namiesto toho, aby svoju náklonnosť prejavovali domácim zvieratkám – svojim miláčikom, nech svoju pozornosť venujú malým deťom, povahu ktorých môžu utvárať podľa Božej podoby. Svoju lásku venujte členom ľudskej rodiny, ktorí nemajú domov. Uvidíte, koľko detí môžete vychovať pre Pána. Mnohým tak bude preukázané veľké dobrodenie.CZ 143.1